ABECEDA EKONOMIKY A EKONÓMIE – Robert Merton Solow

Robert Merton Solow (* 23. august 1924, Brooklyn, New York, New York, USA) je americký ekonóm známy najmä svojou prácou na teórii ekonomického rastu.

Tá  vyvrcholila v exogénnom raste modelu pomenovanom po ňom. V roku 1987 získal Nobelovú cenu za ekonómiu.

V septembri 1940 získal štipendium na Harvarde. Jeho prvé štúdiá boli v oblasti sociológie a antropológie, rovnako ako v elementárnej ekonómii.

Do konca roku 1942 opustil univerzitu a vstúpil do americkej armády. Slúžil v severnej Afrike a na Sicílii, neskôr v Taliansku počas druhej svetovej vojny. Bol prepustený v auguste 1945.

V roku 1947 sa vrátil na Harvard a študoval u Wassilya Leontiefa. Ako jeho asistent výskumu produkoval prvú sadu koeficientov pre kapitál-input-output model. Potom sa začal zaujímať o model štatistiky a pravdepodobnosti. Od 1949 – 1950 strávil rok na Columbia University štúdiom štatistiky.

V roku 1949, tesne predtým, ako odišiel na Columbia University, mu bola ponúknutá práca asistenta v hospodárskom oddelení v Massachusetts Institute of Technology. Na MIT učil kurzy z oblasti štatistiky a ekonometrie. Solowov záujem sa postupne zmenil na makroekonómiu. Za takmer 40 rokov, Solow a Paul Samuelson spoločne pracovali na mnohých významných teóriách: teória rastu von Neumanna (1953), teória kapitálu (1956), Lineárne programovanie (1958) a Krivka (1960).

V roku 1961 získal od americkej ekonomickej asociácie cenu John Bates Clark Award, ktorá sa udeľuje najlepšiemu ekonómovi mladšiemu ako 40 rokov. V roku 1979 sa stal prezidentom tejto asociácie.

V roku 1987 získal Nobelovu cenu za analýzu ekonomického rastu.

V roku 1999 dostal Národnú medailu vedy ( National Medal of Science). Je prezidentom Cournot Centre for Economic Studies, ktoré založil v roku 2000.