ABECEDA EKONOMIKY A EKONÓMIE – reflácia
Reflácia sa používa na označenie návratu cien k predchádzajúcej miere inflácie. Jedno z použití opisuje akt stimulácie ekonomiky zvýšením peňažnej zásoby alebo znížením daní, ktorého cieľom je vrátiť ekonomiku (konkrétne cenovú hladinu) späť k dlhodobému trendu po poklese hospodárskeho cyklu.
Je opakom dezinflácie, ktorá sa snaží vrátiť ekonomiku späť k dlhodobému trendu.
Z tohto pohľadu je reflácia v kontraste s infláciou (v úzkom slova zmysle) nad určitou dlhodobou trendovou líniou, zatiaľ čo reflácia je oživenie cenovej hladiny, keď klesla pod trendovú líniu. Ak by napríklad inflácia dosahovala 3 %, ale počas jedného roka by klesla na 0 %, v nasledujúcom roku by bolo potrebné dosiahnuť 6 % infláciu (v skutočnosti 6,09 % v dôsledku zloženia), aby sa inflácia opäť vyrovnala dlhodobému trendu. Táto vyššia ako bežná inflácia sa považuje za refláciu, pretože ide o návrat k trendu, nie o prekročenie dlhodobého trendu.
Toto rozlíšenie vychádza z teórie, podľa ktorej je hospodársky rast, pri ktorom dochádza k dlhodobému rastu ekonomiky a cenovej hladiny, udržateľný a žiaduci. Tak ako sa dezinflácia považuje za prijateľný liek proti vysokej inflácii, reflácia sa považuje za liek proti deflácii (ktorá sa na rozdiel od inflácie považuje za zlú bez ohľadu na jej rozsah).
Reflácia našla uplatnenie aj v súdnej ekonómii na označenie návratu k monopolným (prehnaným) cenám po korekcii. Infláciu možno považovať za expanziu cien nad predchádzajúcu úroveň, zatiaľ čo reflácia môže opisovať návrat k predchádzajúcej cenovej stratégii.
Termín “reflácia” sa môže vzťahovať aj na hospodársku politiku, pri ktorej vláda používa fiškálne alebo menové stimuly s cieľom zvýšiť produkciu krajiny. To možno prípadne dosiahnuť metódami, ktoré zahŕňajú zníženie daní, zmenu peňažnej zásoby alebo dokonca úpravu úrokových sadzieb.
Pôvodne sa používal na označenie obnovy cien na predchádzajúcu želateľnú úroveň po poklese spôsobenom recesiou. Dnes sa ním (okrem vyššie uvedeného) označuje aj prvá fáza oživenia ekonomiky, v ktorej sa na konci prepadu začínajú zvyšovať ceny. S rastúcimi cenami sa zvyšuje aj zamestnanosť, produkcia a dôchodok, až kým ekonomika nedosiahne úroveň plnej zamestnanosti.
