ABECEDA EKONOMIKY A EKONÓMIE – John Hicks

Sir John Richard Hicks (8. apríla 1904 – 20. mája 1989) bol britský ekonóm.

Je považovaný za jedného z najvýznamnejších a najvplyvnejších ekonómov dvadsiateho storočia. Najznámejšími z jeho mnohých príspevkov v oblasti ekonómie boli jeho vyhlásenie teórie spotrebiteľského dopytu v mikroekonómii a model IS-LM (1937), ktorý zhrnul keynesiánsky pohľad na makroekonómiu. Jeho kniha Hodnota a kapitál (1939) významne rozšírila všeobecnú rovnováhu a teóriu hodnoty. Kompenzovaná funkcia dopytu sa na jeho pamiatku nazýva Hicksova funkcia dopytu.

V roku 1972 dostal Nobelovu cenu za ekonomické vedy (spoločne) za priekopnícky príspevok k teórii všeobecnej rovnováhy a teórii blahobytu.

Hicks sa narodil v roku 1904 vo Warwicku v Anglicku ako syn Dorothy Catherine (Stephens) a Edwarda Hicksa, novinára v miestnych novinách.

Vzdelanie získal na Clifton College (1917 – 1922)[3] a na Balliol College v Oxforde (1922 – 1926) a bol financovaný z matematických štipendií. Počas školských čias a v prvom ročníku na Oxforde sa špecializoval na matematiku, ale zaujímal sa aj o literatúru a históriu. V roku 1923 prešiel na filozofiu, politiku a ekonómiu, “novú školu”, ktorá sa v Oxforde práve začínala. Štúdium ukončil s vyznamenaním druhej triedy a, ako sám uviedol, “bez primeranej kvalifikácie v niektorom z predmetov”, ktoré študoval.

V rokoch 1926 až 1935 Hicks prednášal na London School of Economics and Political Science.[5] Začínal ako ekonóm práce a venoval sa deskriptívnej práci o priemyselných vzťahoch, ale postupne prešiel na analytickú stránku, kde sa do popredia vrátili jeho matematické znalosti. Medzi Hicksove vplyvy patrili Lionel Robbins a takí spolupracovníci ako Friedrich von Hayek, R. G. D. Allen, Nicholas Kaldor, Abba Lerner a Ursula Webb, z ktorých posledná sa v roku 1935 stala jeho manželkou.

V rokoch 1935 až 1938 prednášal v Cambridge, kde bol aj členom Gonville & Caius College. Zaoberal sa najmä písaním knihy Value and Capital (Hodnota a kapitál), ktorá vychádzala z jeho predchádzajúcej práce v Londýne. V rokoch 1938 až 1946 bol profesorom na univerzite v Manchestri. Tam vykonal svoju hlavnú prácu o ekonómii blahobytu s jej aplikáciou na sociálne účtovníctvo.

V roku 1946 sa vrátil do Oxfordu, najprv ako výskumný pracovník Nuffield College (1946 – 1952), potom ako Drummondov profesor politickej ekonómie (1952 – 1965) a napokon ako výskumný pracovník All Souls College (1965 – 1971), kde pokračoval v písaní aj po odchode do dôchodku.

V roku 1964 bol Hicks povýšený do rytierskeho stavu a stal sa čestným členom Linacre College. V roku 1972 bol spolu s Kennethom J. Arrowom nositeľom Nobelovej ceny za ekonomické vedy. V roku 1973 daroval Nobelovu cenu na výzvu knižnice London School of Economics and Political Science. 20. mája 1989 zomrel vo svojom dome v dedinke Blockley v Cotswolde.

Hicksova raná práca ekonóma práce vyvrcholila prácou The Theory of Wages (1932, 2. vyd. 1963), ktorá sa dodnes považuje za štandard v tejto oblasti. Spolupracoval s R. G. D. Allenom na dvoch zásadných prácach o teórii hodnoty, ktoré boli publikované v roku 1934.

Príspevky k ekonomickej analýze

Jeho opus magnum je dielo Hodnota a kapitál, ktoré vyšlo v roku 1939. Kniha vychádzala z ordinálnej užitočnosti a zaviedla dnes už štandardné rozlišovanie medzi substitučným efektom a efektom príjmu pre jednotlivca v teórii dopytu pre prípad 2 statkov. Zovšeobecnila analýzu na prípad jedného tovaru a zloženého tovaru, t. j. všetkých ostatných tovarov.

Tlačová fotografia Profesor John Hicks a jeho manželka sa dozvedajú, že získal Nobelovu cenu za rok 1972. Autor Associated Press. Neznámy autor.

Agregoval jednotlivcov a podniky prostredníctvom dopytu a ponuky v rámci celej ekonomiky. Predvídal problém agregácie, ktorý sa najviac prejavil v prípade zásoby kapitálových statkov. Predstavila teóriu všeobecnej rovnováhy anglicky hovoriacemu publiku, zdokonalila teóriu pre dynamickú analýzu a po prvýkrát sa pokúsila o prísne stanovenie podmienok stability všeobecnej rovnováhy.

V priebehu analýzy Hicks formalizoval komparatívnu statiku. V tom istom roku vypracoval aj slávne “kompenzačné” kritérium nazývané Kaldor-Hicksova efektívnosť na porovnávanie blahobytu alternatívnych verejných politík alebo hospodárskych stavov.

Hicksovým najznámejším príspevkom v oblasti makroekonómie bol Hicksov-Hansenov model IS-LM, ktorý uverejnil v článku “Pán Keynes a “klasici”; navrhovaná interpretácia”.

Tento model formalizoval interpretáciu teórie Johna Maynarda Keynesa (pozri Keynesova ekonómia) a opisuje ekonomiku ako rovnováhu medzi tromi komoditami: peniazmi, spotrebou a investíciami. Samotný Hicks váhavo akceptoval svoju formuláciu IS-LM; v článku uverejnenom v roku 1980 ju odmietol ako “pomôcku v triede”.

Príspevky k interpretácii príjmov na účtovné účely

Hicksov vplyvný diskurz o príjmoch stanovuje základ pre ich subjektívnosť, ale relevantnosť na účely účtovníctva. Výstižne ho zhrnul takto. “Účelom výpočtu príjmu v praktických záležitostiach je poskytnúť ľuďom informáciu o množstve, ktoré môžu spotrebovať bez toho, aby sa ochudobnili”.

Formálne definoval príjem presne v troch mierach:

Hicksova miera príjmu číslo 1: “maximálna suma, ktorú možno počas určitého obdobia minúť, ak sa očakáva zachovanie neporušenej kapitálovej hodnoty budúcich príjmov (v peňažnom vyjadrení)” (Hicks, 1946, s. 173)

Hicksova miera príjmu číslo 2 (trhovo cenovo neutrálna): “maximálna suma, ktorú môže jednotlivec minúť počas jedného týždňa a stále očakávať, že bude môcť minúť rovnakú sumu v každom nasledujúcom týždni” (Hicks, 1946, s. 174)

Hicksova miera príjmu číslo 3 (zohľadňuje trhové ceny): “maximálna suma peňazí, ktorú môže jednotlivec minúť tento týždeň, a stále očakáva, že bude môcť minúť rovnakú sumu v reálnom vyjadrení v každom nasledujúcom týždni” (Hicks, 1946, s. 174)

(Spracované podľa verejne dostupných informačných zdrojov)

Ivana Lennerová, katedra ekonómie Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, ORCID iD 0000-0002-0786-4288, Vladimír Bačišin, Comenius Analytica, s. r. o. Bratislava , ORCID iD  0000-0002-8634-3295.