ABECEDA EKONOMIKY A EKONÓMIE – aké hriechy obsahuje greenwashing
Greenwashing alebo „green sheen“ („zelený lesk“) je termín anglického pôvodu, ktorý vznikol spojením výrazov green (zelený v zmysle ekologický) a whitewashing (manipulatívna technika zatajovania nepriaznivých faktov o nejakej téme, kvôli zlepšeniu verejnej mienky).
V roku 2007 spustila spoločnosť TerraChoice v snahe opísať, pochopiť a kvantifikovať rast greenwashingu štúdiu environmentálnych tvrdení. Na základe výsledkov bolo vyvinutých tzv. „7 hriechov greenwashingu“, za účelom pomôcť spotrebiteľom identifikovať výrobky, ktoré obsahujú zavádzajúce tvrdenia o životnom prostredí. Zároveň spoločnosť uviedla, že 95% výrobkov, ktoré sa vydávajú za ekologické spáchalo v Kanade a USA aspoň jeden zo spomínaných „hriechov“.[6][7]
- Skrytý kompromis: tvrdenie, ktoré naznačuje, že výrobok je ekologický na základe úzkeho súboru vlastností bez toho, aby venoval pozornosť iným dôležitým environmentálnym otázkam.
- Chýbajúci dôkaz: tvrdenie o vplyve na životné prostredie, ktoré nie je podložené ľahko dostupnými podpornými informáciami alebo spoľahlivou certifikáciou treťou stranou.
- Nejednoznačnosť: tvrdenie, ktoré je natoľko zle alebo príliš široko definované, že je pravdepodobné, že spotrebiteľ nesprávne pochopí jeho skutočný význam.
- Uznávanie falošných označení: produkt, ktorý prostredníctvom slov alebo obrázkov vzbudzuje dojem, že bol schválený treťou stranou, aj keď takáto podpora neexistuje; inými slovami, falošné štítky.
- Nepodstatnosť: tvrdenie o životnom prostredí, ktoré môže byť pravdivé, ale nie je dôležité alebo neužitočné pre spotrebiteľov, ktorí hľadajú environmentálne vhodnejšie výrobky.
- „Menšie zlo“: tvrdenie, ktoré môže byť pravdivé v rámci kategórie výrobkov, ale môže odvrátiť pozornosť spotrebiteľa od environmentálne šetrných výrobkov.
- Zavádzanie: tvrdenia o životnom prostredí, ktoré sú jednoducho nepravdivé.
