A. Čaplánová: rastie význam rozpočotvých rád
V posledných rokoch došlo vo svete k výraznému nárastu počtu fiškálnych rád. I keď prvé fiškálne rady vznikli už v polovici 20. storočia, od roku 2005 sa ich počet takmer strojnásobil. Píše to v svojom blogu členka Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Anetta Čaplánová.
“V súčasnosti má fiškálne rady väčšina európskych krajín, krajiny severnej Ameriky, Austrália, zriedkavé sú však v afrických a ázijských krajinách a v krajinách Latinskej Ameriky. Rast počtu fiškálnych rád v posledných rokoch možno pripísať najmä vplyvu globálnej hospodárskej a finančnej krízy, ktorá otriasla fiškálnou rovnováhou a vyžiadala si hľadanie vhodných spôsobov zlepšenia fiškálnej disciplíny, píše členka rady.
Dodáva, že v “nadväznosti na prijaté fiškálne pravidlá v posledných rokoch fiškálne rady vznikali aj v krajinách eurozóny a v ďalších krajinách Európskej Únie, keďže Zmluva o stabilite, koordinácii a riadení v hospodárskj a menovej únii vyžaduje, aby na národnej úrovni existoval nezávislý subjekt, ktorý bude verifikovať dodržiavanie fiškálnych pravidiel. V Európe aj v iných krajinách sveta nadobúdajú fiškálne rady rôznu inštitucionálnu formu, často fungujú ako samostatné inštitúcie (sem možno zaradiť aj Radu pre rozpočtovú zodpovednosť), sú súčasťou exekutívy, resp. parlamentných orgánov.”
Konkrétna inštitucionálna forma fiškálnych rád podľa ekonómky vychádza z historického vývoja krajiny, jej legislatívneho rámca, politických súvislostí v období ich vzniku, ako aj zo špecifík rozpočtového procesu v danej krajine. K rôznorodosti fiškálnych rád v Európe prispieva i to, že európska legislatíva stanovuje len všeobecné kritériá, ktoré majú nezávislé fiškálne inštitúcie spĺňať.
