Ústavný súd na návrh Zuzany Čaputovej rozmrazil výskumy verejnej mienky o politických stranách
KOŠICE – Ústavný súd Slovenskej republiky pod vedením predsedu Ivana Fiačana na neverejnom zasadnutí pléna 18. decembra 2019 rozhodol, že pozastavuj účinnosť zákona, ktorým sa zaviedlo päťdesiat dňová lehota, počas ktorej sa zverejňujú výsledky sociologických výskumov verejnej mienky o popularite politických strán. Zakladateľom moderného výskumu verejnej mienky je George H. Gallup, ktorý je na fotografii (www.gallup.de)
V dôvodovej správe k novele zákona sa píše: „Prieskumy verejnej mienky aj z vyjadrenia niektorých agentúr podliehajú vplyvom politických strán, ktoré sa snažia prieskumami verejnej mienky ovplyvňovať mienku voličov. Dôkazom toho sú prieskumy verejnej mienky nasledujúce po sebe v krátkom časovom období, ktoré sa výrazne od seba líšia.“ Výskumy verejnej mienky sa môžu líšiť aj keď ich robia dve, alebo tri agentúry pre výskum verejnej mienky. Z vyššie uvedenej formulácie vyplýva, že navrhovatelia zákona nevedeli, nevedia a ani nebudú vedieť čo je to sociologický výskum.
Pred prijatím zákona Sociologický ústav SAV napísal, že “návrhy na predĺženie moratória na zverejňovanie prieskumov preferencií politických strán pred voľbami sú v rozpore s princípmi slobody slova, zvýhodňujú politické strany na úkor verejnosti a môžu povzbudiť sledovanosť manipulatívnych zdrojov informácií.”
Sociologický výskum je cieľavedomo organizovaný a účelne vymedzený celok bádateľských úkonov. Ich cieľom je preskúmať vybraný výsek sociálnej skutočnosti s použitím empirického materiálu. Sociologický výskum sa vyznačuje systematickosťou, cieľavedomosťou, plánovitosťou a prepracovanosťou. Je nástrojom a prostriedkom sociologického poznávania. Výskumný postup pozostáva väčšinou z týchto základných krokov: 1. vymedzenie výskumného problému, 2. štúdium literatúry, 3. formulácia výskumných hypotéz, 4. voľba metodiky výskumu, 5. zber empirických údajov, 6. analýza zozbieraných údajov, 7. formulácia záverov.
Pojem verejná mienka má viacero definícií. Najčastejšie sa pojem verejná mienka používa na označenie: 1. súhrnu názorov a hodnotení, ktoré vyjadrujú členovia verejnosti k určitému problému alebo téme (napríklad téme politickej, hospodárskej, kultúrnej); 2. stanoviska všeobecne prijímaného v určitej spoločenskej skupine (predovšetkým v otázkach politického, mravného či náboženského rázu); 3. zhody názorov medzi členmi verejnosti, ktorá je dosiahnutá vzájomnou diskusiou; 4. zverejnenej mienky, ktorú ľudia vyjadrujú verejne, voči cudzím osobám, ktoré sa však môžu líšiť od ich súkromného názoru. Verejná mienka sa vo všeobecnosti chápe ako dynamický proces, v ktorom sa myšlienky vyjadrujú, prispôsobujú, zmierujú na ceste ku kolektívnemu určeniu smeru aktivity.
Slovenská asociácia výskumných agentúr SAVA víta rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o pozastavení účinnosti prijatej zmeny zákona čSlovenská asociácia výskumných agentúr SAVA víta rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o pozastavení účinnosti prijatej zmeny zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani, ktorý mal predĺžiť obdobie zákazu publikovania volebných prieskumov z 14 na 50 dní pred dňom konania volieb. Veríme, že Ústavný súd aj v ďalšom konaní zohľadní argumentáciu prezidentky Slovenskej republiky a moratórium na publikovanie výsledkov bude zrušené celkovo.