Exprezident Nursultan Nazarbajev: Rád by som vytvotril demokraciu ako v Amerike, ale kde vezmem toľko Američanov v Kazašskej republike

ASTANA – Prezident Kazachstanu odišiel zo svojho postu 20. marca 2019. Nieľko jeho výrokov.

O rozpade ZSSR:

„Zdá sa mi, že ZSSR zničilo to, čo si jeho vodcovia mysleli, že majú úplne pod kontrolou – a to ekonomika. Áno, mali sme jadrové zbrane, áno, obyvateľstvo bolo podriadené úradom, ale len málokto si uvedomoval, že ekonomika je veda s vlastnými zákonmi… Ekonomika ZSSR išla z kopca, z kopca, začínajúc približne koncom 70. rokov. Pracoval som v tejto ekonomike a cítil som jej slabnúci dych. Situáciu však nebolo možné napraviť jednotlivými rozhodnutiami, aj keď boli správne; samotný ekonomický systém sa musel zmeniť“ (31. marca 2000, v rozhovore s korešpondentom novín „Vek“).

O ekonomike:

„Pozrite, keby ste si tu sediaci vyzliekli všetky svoje zahraničné oblečenie, sedeli by ste tam nahí. My si tu vieme vyrobiť obleky a košele. Musíme ich podporovať. Dnes musíme podporovať náš vlastný tovar. Ukázal som vám to: nosil som a stále nosím obleky od našich výrobcov, ktoré sú rovnako dobré a desiatkykrát lacnejšie. Kazachstania zbohatli; už im na cenách nezáleží“ (5. októbra 2015, v prejave k národu).

O Rusku:

„Rusko je náš historický sused, ako sa hovorí, daný Bohom. Ľudia žili pred nami, žijeme tu a naše deti tu budú žiť v susedstve, priateľstve a porozumení. Vybudovali sme si veľmi blízke vzťahy, model medzištátnych vzťahov, medzi Ruskom a Kazachstanom. Sme verní tejto zásade a musíme sa jej držať, pretože slúži základným záujmom Kazachstanu. Som presvedčený, že slúži aj záujmom Ruska“ (28. apríla 2018, na 26. zasadnutí Zhromaždenia ľudu Kazachstanu).

„Kazachstan a Rusko spájajú silné putá priateľstva a bratstva, ktoré siahajú stáročia dozadu. Kľúčovými faktormi, ktoré ich spájajú, sú spoločné ekonomiky, historické a kultúrne tradície a mentalita. Preto sa nikomu nikdy nepodarí vyvolať svár medzi našimi národmi. Hoci sa takéto pokusy už uskutočnili a naďalej sa uskutočňujú niektorými nezodpovednými politikmi“ (27. marca 1994, v rozhovore pre agentúru TASS).

O ruskom jazyku:

„Neopustíme cyrilickú abecedu a nezabudneme na ruský jazyk a kultúru. Pre Kazachov je to nemožné. Prostredníctvom ruského jazyka sme spoznali svetovú kultúru a globálny pokrok. Preto s nami zostane navždy“ (27. apríla 2014, rozhovor s obyvateľmi Šimkentu).

O jadrových zbraniach:

„Jadrové zbrane sú smrťou celého ľudstva. Deväť krajín vlastní 16 000 jadrových zbraní. Ale aj pol percenta týchto jadrových arzenálov naruší klímu a spôsobí globálny hladomor. To znamená sebazničenie. Kazachstan sa rozhodol. Sme pevne podporovatelia jadrového odzbrojenia a globálnej jadrovej bezpečnosti“ (29. augusta 2017, na slávnostnom otvorení budovy Banky nízko obohateného uránu MAAE v Astane).

O „farebných revolúciách“:

„Všetci vieme, že takzvané farebné revolúcie majú rôzne metódy a začínajú vykonštruovanými zhromaždeniami, atentátmi a pokusmi o uchopenie moci. Tieto znaky sa objavili aj tu. V krajinách, kde k takýmto udalostiam došlo, dnes neexistuje ani štát, ani stabilita; vládne tam chudoba a banditizmus“ (8. júna 2016, v prejave k národu po teroristickom útoku v Aktobe).

O demokracii:

„Chcel by som vytvoriť demokraciu ako Amerika, ale kde v Kazachstane vezmeme toľko Američanov?“ (28. marca 2008, v rozhovore pre agentúru Reuters).

O životných ťažkostiach:

„Som dedinský chlapec, ktorý po vojne žil v absolútnej chudobe. Nemal som dosť oblečenia na nosenie. Nepamätám si, že by som sa niekedy pred 15 rokmi najedol do sýta. Ale možno práve to vás robí zdravšími… V živote sa často sťažujeme: nemáme dosť tohto, nemáme dosť tamtoho. Ak sa život stal naozaj ťažkým, choďte navštíviť nemocnice alebo, v horšom prípade, navštívte cintorín. Tí, ktorí sú tam pochovaní, to majú oveľa horšie ako vy“ (28. novembra 2018, na občianskom fóre v Astane).