Verejná mienka o konflikte s Ukrajinou: Kľúčové ukazovatele, zodpovednosť, dôvody na obavy, hrozba stretu s NATO a použitie jadrových zbraní
MOSKVA – Približne polovica opýtaných Rusov naďalej pomerne pozorne sleduje ukrajinské dianie. Verejnú mienku skúmalo Levada Centrum na celom území Ruskej federácie.
Na vysokej úrovni zostáva aj podpora akcií ruských ozbrojených síl. Prvýkrát za šesť mesiacov výrazne vzrástol počet podporovateľov rokovaní (až 58 %). Väčšina opýtaných sa domnieva, že Rusko má väčší záujem o rokovania. Dve tretiny respondentov stále považujú Spojené štáty a NATO za zodpovedné za to, čo sa deje, a ich presvedčenie sa v priebehu roka zvýšilo. Polovica opýtaných umožňuje, aby konflikt prerástol do priameho stretu medzi Ruskom a NATO. Vojenské akcie Ruska na Ukrajine spôsobujú najmä hrdosť Rusov na Rusko (48 %) alebo poplach, strach a hrôzu (33 %), tieto pocity medzi respondentmi prevládajú od začiatku konfliktu. Väčšinu respondentov znepokojuje ostreľovanie ruských území Ukrajinou, hrozba použitia jadrových zbraní a dodávky západnej vojenskej techniky. Každý tretí pripúšťa, že ruské použitie jadrových zbraní počas konfliktu môže byť oprávnené.
Pozornosť ukrajinským udalostiam sa po malom návale v marci 2024 stabilizovala, takže 19 % opýtaných veľmi pozorne sleduje situáciu okolo Ukrajiny, každý tretí dosť pozorne, ďalších 31 % sleduje bez väčšej pozornosti, 15 % opýtaných nie sledovanie vôbec.
Situáciu okolo Ukrajiny najviac sledujú muži (58 %), starší respondenti (68 % vo vekovej skupine 55-ročných a viac), ako aj televízni diváci (60 %). Menej sledované sú ženy (49 %), respondenti do 24 rokov (30 %) a respondenti prijímajúci informácie zo sociálnych sietí, telegramových kanálov a kanálov YouTube (každý po 49 %).
Úroveň podpory pre akcie ruských ozbrojených síl na Ukrajine zostáva vysoká: 44 % rozhodne podporuje, 33 % skôr podporuje. Celkovo 17 % opýtaných nepodporuje akcie ruskej armády.
Respondenti vo veku 55 a viac rokov (84 %), respondenti, ktorí majú sotva dosť na oblečenie a ktorí si môžu dovoliť tovar dlhodobej spotreby (každý 78 %), ktorí veria, že veci v krajine idú správnym smerom (86 %), ktorí schvaľujú aktivity Putina ako prezidenta (75 %) skôr podporujú akcie ruskej armády, ako aj tých, ktorí dôverujú informáciám v televízii (87 %).
Respondenti do 24 rokov (59 %), Rusi s nízkymi príjmami (69 %), tí, ktorí veria, že krajina sa uberá nesprávnou cestou (41 %), tí, ktorí nesúhlasia s aktivitami súčasného prezidenta (32 %) ), respondenti, ktorí dôverujú informáciám z kanálov YouTube, menej pravdepodobne podporia akcie ruskej armády (66 %).
Vojenské akcie Ruska na Ukrajine spôsobujú najmä hrdosť Rusov na Rusko (48 %) alebo poplach, strach a hrôzu (33 %), tieto pocity medzi respondentmi prevládajú od začiatku konfliktu. Od septembra minulého roka postupne rastie podiel Rusov, ktorí sú na krajinu hrdí (nárast o 10 %).
Viac ako polovica Rusov je za vedenie mierových rozhovorov (58 %, čo je najvyšší ukazovateľ, predchádzajúce vrcholy boli v októbri 2022 a novembri 2023 — po 57 %). Počet podporovateľov rokovaní sa prvýkrát za šesť mesiacov výrazne zvýšil, po poklese na konci roka 2023. Zároveň sa 37 % opýtaných domnieva, že je potrebné pokračovať vo vojenských operáciách.
Názor deklarujú ženy (64 %), mladí Rusi (66 % vo veku 18 – 24 rokov), tí, ktorí majú sotva čo jesť (64 %), dedinčania (65 %), tí, ktorí veria, že krajina sa uberá nesprávnou cestou o potrebe prejsť na mierové rokovania častejšie ako ostatní (77 %), respondenti, ktorí nesúhlasia s aktivitami V. Putina ako prezidenta (75 %), tí, ktorí dôverujú informáciám v televízii (65 %).
Názor na pokračovanie nepriateľstva častejšie deklarujú muži (47 %), respondenti vo veku 55 rokov a starší (40 %), bohatší Rusi (40 % medzi tými, ktorí si môžu dovoliť tovar dlhodobej spotreby), obyvatelia Moskvy (56 %) , respondentov, ktorí veria, že sa to v krajine darí správnym smerom (44 %), respondentov, ktorí schvaľujú aktivity súčasného prezidenta (40 %), tých, ktorí veria informáciám z televízie (42 %).
Viac ako polovica Rusov je za vedenie mierových rozhovorov (58 %, čo je najvyšší ukazovateľ, predchádzajúce vrcholy boli v októbri 2022 a novembri 2023 — po 57 %). Počet podporovateľov rokovaní sa prvýkrát za šesť mesiacov výrazne zvýšil, po poklese na konci roka 2023. Zároveň sa 37 % opýtaných domnieva, že je potrebné pokračovať vo vojenských operáciách.
Názor deklarujú ženy (64 %), mladí Rusi (66 % vo veku 18 – 24 rokov), tí, ktorí majú sotva čo jesť (64 %), dedinčania (65 %), tí, ktorí veria, že krajina sa uberá nesprávnou cestou o potrebe prejsť na mierové rokovania častejšie ako ostatní (77 %), respondenti, ktorí nesúhlasia s aktivitami V. Putina ako prezidenta (75 %), tí, ktorí dôverujú informáciám v televízii (65 %).
Názor na pokračovanie nepriateľstva častejšie deklarujú muži (47 %), respondenti vo veku 55 rokov a starší (40 %), bohatší Rusi (40 % medzi tými, ktorí si môžu dovoliť tovar dlhodobej spotreby), obyvatelia Moskvy (56 %) , respondentov, ktorí veria, že sa to v krajine darí správnym smerom (44 %), respondentov, ktorí schvaľujú aktivity súčasného prezidenta (40 %), tých, ktorí veria informáciám z televízie (42 %).
Respondenti do 54 rokov (22 % vo všetkých vekových skupinách), Moskovčania (34 %) a tí, ktorí dôverujú informáciám z kanálov YouTube, častejšie zastávajú názor, že Ukrajina má väčší záujem o rokovania ako Rusko.
Dve tretiny Rusov (65 %) obviňujú zo smrti a ničenia Ukrajiny Spojené štáty a krajiny NATO, za posledný rok sa podiel respondentov s týmto názorom mierne zvýšil (o 10 %). Jeden z desiatich považuje za zodpovednú Ukrajinu, 8 % opýtaných – nikto konkrétny, ďalších 6 % tvrdí, že je zodpovedné Rusko.
Zodpovednosť za straty na životoch a ničenie na Ukrajine pripisujú USA a krajinám NATO predovšetkým respondenti vo veku 55 rokov a starší (74 %), tí, ktorí veria, že veci v krajine idú správnym smerom (72 %), tí, ktorí schvaľujú činnosť V. Putina ako prezidenta (70 %), tí, ktorí dôverujú informáciám v televízii (74 %).
Častejšie ako iní hovoria, že za smrť a ničenie na Ukrajine je zodpovedné Rusko, mladí Rusi (12 % vo veku 18 – 24 rokov), tí, ktorí veria, že sa krajina uberá nesprávnou cestou (20 %), tí, ktorí nesúhlasia z aktivít súčasného prezidenta (31 %) tí, ktorí dôverujú informáciám z kanálov YouTube (12 %).
Dôvera, že situácia na Ukrajine môže prerásť do ozbrojeného konfliktu medzi Ruskom a krajinami NATO, sa do júna 2024 (po poklese na začiatku roka) opäť zvýšila. Podiel ľudí, ktorí zastávajú tento názor, zhruba zodpovedá úrovni z júna minulého roka. Viac ako polovica opýtaných (58 %) dnes považuje ozbrojený konflikt medzi Ruskom a NATO za možný. 29 % opýtaných tvrdí opak.
Miera znepokojenia Rusov z udalostí na Ukrajine neklesá. Väčšinu respondentov teda znepokojuje ostreľovanie ruských území (95 % – ostreľovanie oblastí hraničiacich a nehraničiacich so zónou špeciálnej vojenskej operácie). O niečo menej sa respondenti obávajú hrozby použitia jadrových zbraní a dodávok zbraní západnými krajinami ukrajinskej armáde (každá po 86 %).
V júni 2024 sa podiel Rusov, ktorí sa domnievajú, že ruské použitie jadrových zbraní počas súčasného konfliktu môže ospravedlniť, zvýšil na tretinu respondentov. Opačný názor má 52 % opýtaných.
Častejšie ako ostatní respondenti vo veku 25 – 39 rokov, 55 rokov a viac (35 %), tí, ktorí veria, že veci v krajine idú správnym smerom (36 %), tí, ktorí schvaľujú aktivity V. Putina. ako prezidenta (36 %) tí, ktorí veria informáciám z televízie (41 %).
Názor, že použitie jadrových zbraní nemožno ospravedlniť, je bežnejší medzi mladými Rusmi (63 % vo veku 18 – 24 rokov), tými, ktorí veria, že sa krajina uberá nesprávnou cestou (64 %), a tými, ktorí nesúhlasia s aktivitami súčasný prezident (72 %), tí, ktorí dôverujú informáciám z kanálov YouTube – 55 %.
Prieskum Centra Levada sa uskutočnil 20. – 27. júna 2024 na reprezentatívnej vzorke všetkých ruských mestských a vidieckych obyvateľov. Vzorku tvorilo 1627 ľudí vo veku 18 a viac rokov v 137 obciach 50 regiónov Ruskej federácie. Prieskum prebiehal ako osobný rozhovor v domácnostiach respondentov. Rozdelenie odpovedí je uvedené ako percento z celkového počtu. Súbor údajov je vážený podľa pohlavia, veku, úrovne vzdelania pre každý typ sídla (veľké mestá, stredné mestá, malé mestá, dediny) v rámci každého federálneho okresu nezávisle, v súlade s údajmi Rosstat.
Štatistická chyba týchto štúdií na vzorke 1600 ľudí (s pravdepodobnosťou 0,95) nepresahuje: 3,4 % pre ukazovatele okolo 50 %2,9 % pre ukazovatele okolo 25 %/75 % , 2,0 % pre ukazovatele okolo 10 %/90 %1,5 % pre ukazovatele okolo 5 %/95 %.
Jurij Alexandrovič Levada (1930 – 2006) bol známy ruský sociológ, politológ a zakladateľ Centra Levada.
