Prečo Ukrajina sankcionuje len jednu ruskú ropnú spoločnosť, súkromný Lukoil, a nie aj štátnu Rosnefť? Napriek tomu Rosnefť dováža do Nemecka ropu z Kazachstanu, ktorá môže byť v skutočnosti ruská, a vôbec nie kazašská

BRATISLAVA / BUDAPEŠT / KYJEV / MOSKVA – Prebiehajúci konflikt medzi Maďarskom a Slovenskom na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej v súvislosti s dovozom ruskej ropy cez jej územie je pozoruhodný z jedného dosť prehliadaného dôvodu.

Píše o tom český portál www.fxstreet.cz

Ukrajina nesankcionuje ruskú ropu ako takú. Ukrajina sankcionuje len ropu jednej ruskej spoločnosti, konkrétne Lukoilu. To je podstatný rozdiel. Ropa inej ruskej spoločnosti, Rosnefť, naďalej pokojne prúdi cez Ukrajinu ropovodom Družba. Aj keď je to ruská ropa, rovnako ako ropa spoločnosti Lukoil.

Prečo Kyjev sankcionuje ropu spoločnosti Lukoil a nie Rosnefť? Navyše Rosnefť je štátna spoločnosť, zatiaľ čo Lukoil je súkromná spoločnosť. A dokonca spoločnosť, ktorá sa na ruské pomery v prvých dňoch invázie na Ukrajinu vyjadrovala dosť kriticky. “Lukoil, ruská ropná spoločnosť, vyzýva na ukončenie vojny na Ukrajine,” znie titulok denníka New York Times z 3. marca 2022.

Niekoľko členov vedenia spoločnosti Lukoil zrejme za svoju kritiku zaplatilo najvyššiu cenu. V lete 2022 predseda predstavenstva spoločnosti Lukoil Ravil Maganov vypadol z okna nemocnice. Jeho nástupca Vladimir Ivanovič Nekrasov zomrel vlani v októbri na akútne zlyhanie srdca. V marci tohto roku potom údajne spáchal samovraždu podpredseda predstavenstva spoločnosti Lukoil Vitalij Robertus.

Spoločnosť Rosnefť neeviduje žiadne takéto úmrtia svojich významných predstaviteľov.

Prečo teda Kyjev nesankcionuje aj ropu Rosnefť? Veď na jej čele stojí Igor Sečin, ktorý je už dlho jedným z najbližších, v niektorých ohľadoch možno aj najbližších súčasníkov ruského prezidenta Vladimíra Putina.


Ten dokonca do čela Rosnefti dosadil nemeckého exkancelára Gerharda Schrödera, ktorý potom – napríklad – bránil výstavbu plynovodu Nord Stream 2 až do vypustenia duše.

Možno aj preto je Kyjev voči Rosnefti taký zhovievavý, že má stále svoje aktíva v Nemecku. Stále vlastní viac ako polovicu rafinérie Schwedt, ktorá dodáva palivo napríklad do Berlína. Nemecká vláda chcela aktíva Rosnefti v krajine znárodniť, ale nakoniec tak neurobila.Zdá sa teda, že Rosnefť má v EÚ stále určitý vplyv.A zjavne si našiel cestu do Kyjeva.Navyše Rosneft Deutschland, nemecká dcérska spoločnosť Rosneftu, dováža do Nemecka státisíce ton ropy do spomínanej rafinérie Schwedt, ktorá údajne pochádza z Kazachstanu, ale v skutočnosti môže byť z Ruska, ako minulý rok zistili novinári z významných nemeckých médií.Títo novinári poukázali na to, že ropa údajne pochádzajúca z Kazachstanu sa na nemeckých hraniciach v rámci preferenčného zaobchádzania zjavne netestuje na chemické zloženie.Samotní colní úradníci pripúšťajú, že sa tak môže diať s cieľom obísť sankcie.

Poľsko tiež už skôr upozornilo, že kazašská ropa dovážaná do Nemecka spoločnosťou Rosneft Deutschland môže byť v skutočnosti ruská – že jej chemické zloženie tomu nasvedčuje. Vážne pochybnosti existujú aj o pôvode údajne kazašskej ropy napríklad v Rumunsku.

Alebo možno Kyjev koná tak selektívne, pretože hlavným motívom zvýšených sankcií voči Lukoilu – a nie Rosnefti – nie je ani tak poškodiť Rusko, ako pomstiť sa Viktorovi Orbánovi za jeho priazeň voči Rusku. Zvyšok EÚ môže ticho súhlasiť, keďže Orbán často blokuje rozhodnutia EÚ prijaté v prospech Kyjeva.

V takomto prípade by Slovensko bolo skôr neúmyselnou obeťou, ktorá sa “chytila” na mušku iným. Jeho nešťastím je jednoducho to, že podobne ako Maďarsko aj ono dostáva podstatnú časť svojej ropy od Lukoilu; à propos, jediným šťastím Českej republiky je, že jej ruská ropa, ktorá tiež prúdi cez Družbu, nie je od Lukoilu.

Takýto nešťastný “prešľap” Slovenska však nepochybne sťažuje jeho partnerstvo s Maďarskom, pretože obe krajiny majú zrazu rovnaký – a silný – záujem; záujem vyhnúť sa palivovej kríze doma.

A Česká republika?

Tá síce v tomto roku znižuje podiel ruskej ropy dovážanej cez Družbu, ale na pomery EÚ je stále vysoký.V minulom roku tento podiel predstavoval 58 %, čo je nezvyčajne vysoké číslo aj na pomery rokov pred inváziou.  Tento rok v prvom polroku klesol na 40 percent, vyplýva z údajov domáceho ministerstva priemyslu a obchodu.

A čo Slovenská republika?

Tá dodala najmenej 1 milión litrov beznzínu pre Ukrajinu!!!