Türkiye je pripravené zvýšiť vývoz plynu do EÚ s dlhodobými zárukami a investíciami do infraštruktúry

ANKARA – Turecko je pripravené predávať viac plynu do Európskej únie, chce však dlhodobé záväzky, ktoré by odôvodnili investície do infraštruktúry, a tiež sa radšej zaobíde bez komplexnej výmeny, na ktorej EÚ trvá, aby sa vyhlo dodávkam ruského plynu.

Povedal pre Bloomberg šéf tamojšieho ministerstva energetiky Alparslan Bayraktar.

Európa sa snaží zabezpečiť alternatívne dodávky plynu, ktoré by nahradili ruské tranzitné cez Ukrajinu. Kontrakt a tranzitná dohoda medzi Moskvou a Kyjevom sa skončí koncom roka 2024. Niektoré možnosti by mohli zahŕňať presmerovanie azerbajdžanského plynu do Európy, ktorý Turecko v súčasnosti nakupuje z Azerbajdžanu, a nahradenie týchto objemov dodatočnými dodávkami ruského plynu na turecký trh. Türkiye má väčší záujem o rozšírenie exportu cez Bulharsko, poznamenáva Bloomberg.

„Potrebujem od vás túto záruku – 10 rokov, 15 rokov, čokoľvek, musíte niečo dať,“ povedal Bayraktar agentúre a označil európsky návrh výmeny plynu za „spletitý“.

“Tieto diskusie sa vedú bez znalosti trhu a kapacity,” povedal. „Potrebujeme zvýšenie kapacity turecko-bulharského prepojenia“, keďže v súčasnosti dokáže prečerpať „iba polovicu zo 7 miliárd kubických metrov ročne, ktoré môže Turecko technicky dodať,“ poznamenal minister.

Ankara by podľa neho mohla spolupracovať s azerbajdžanským SOCARom na zvýšení tohto objemu aspoň na 10 miliárd kubických metrov, chce však dostať záruky ohľadom dopytu v Európe.

Tieto komentáre, poznamenáva agentúra, potvrdzujú, že prebiehajú diplomatické spory pri hľadaní náhrady za dodávky ruského plynu do Európy.

“Sme presvedčení, že politické a fyzické bariéry sú príliš vysoké na to, aby nahradili ruský plyn prechádzajúci cez Ukrajinu plynom z Azerbajdžanu,” uviedli v nedávnej správe konzultanti Energy Aspects Ltd. „Pre Azerbajdžan bude ťažké zvýšiť domácu produkciu, aby mohol v budúcom roku zabezpečiť ďalšie významné dodávky do Európy,“ tvrdia analytici.

Bayraktar poukázal na dohody, ako bola vlaňajšia dohoda Turecka s Bulharskom o dovoze až 1,5 miliardy metrov kubických. m LNG a jeho reexport na západ ako „flexibilnejšie“ riešenie. To by mohlo zdvihnúť obočie v Bruseli, kde úrad EÚ pre hospodársku súťaž preveruje zmluvu pre obavy, že je v rozpore s voľnou súťažou, píše Bloomberg.

Bulharsko, ktoré podľa dohody musí platiť takmer 500 000 dolárov denne za prístup do tureckej plynárenskej siete, dúfa, že prerokuje dohodu, aby umožnila tretej strane využívať dodávateľské práva kvôli vysokým nákladom.

Turecko sa chce stať regionálnym plynovým uzlom a už investovalo značné prostriedky do nových podzemných zásobníkov plynu a terminálov na skvapalnený zemný plyn (LNG), ako aj do prieskumu a ťažby v Čiernom mori. Hoci krajina zostáva takmer úplne závislá od dovozu, aby uspokojila domáci dopyt, minulý rok podpísala niekoľko maloobjemových exportných zmlúv s Rumunskom, Moldavskom a Maďarskom.

Ankara tiež skúma možnosť dovozu plynu z Turkménska, v súčasnosti prostredníctvom výmeny cez susedný Irán, povedal Bayraktar a dodal, že dúfa, že počas návštevy koncom tohto mesiaca dosiahne dohodu.

Okrem toho turecký Botas nedávno podpísal s americkým Exxon Mobil dohodu o dodávke až 2,5 milióna ton LNG ročne počas 10 rokov. Bayraktar povedal, že dúfa, že to oznámi a uzavrie zmluvy s ďalšími spoločnosťami v najbližších dňoch.

Zatiaľ čo sa Európa po invázii na Ukrajinu snažila vzdialiť od ruského paliva, Moskva zostáva najväčším dodávateľom plynu pre Turecko, ktoré je členom NATO, keďže Ankara sa snaží udržiavať vzťahy s oboma stranami konfliktu, uviedla agentúra.

Turecko a Rusko sa dohodli na „špeciálnych cenách“ paliva minulé leto a zimu, bez ohľadu na zvyčajný cenový vzorec v zmluve medzi PJSC Gazprom a Botas, uviedol minister bez zverejnenia podmienok. “V závislosti od trhových podmienok, objemov spotreby, objemov dovozu, niekedy predávajúci, niekedy kupujúci môže urobiť rôzne ponuky,” povedal.

Azerbajdžanský plyn vyrobený v rámci „1. a 2. etapy“ rozvoja ložiska Shah Deniz sa dodáva do Turecka. V roku 2023 Azerbajdžan dodal Turecku 10,3 miliardy kubických metrov plynu od Shah Deniz (+17,8 % v porovnaní s rokom 2022). Plynovod TANAP-u zásobuje Turecko až 6 miliardami kubických metrov. m plynu ročne.

Plynovod TANAP-u z poľa Shah Deniz v rámci „2. etapy“ bol položený od gruzínsko-tureckých hraníc po západné hranice Turecka. V súčasnosti je jeho priepustná kapacita 16,2 miliardy metrov kubických. Dodávky azerbajdžanského plynu do Turecka cez TANAP sa začali v roku 2018. Dodávky z poľa Shah Deniz do Európy – 31. decembra 2020. V roku 2023 ich objem predstavoval 11,8 miliardy metrov kubických.

V súčasnosti má Azerbajdžan zmluvy na dodávky plynu do šiestich európskych krajín: Talianska, Bulharska, Grécka, Rumunska, Maďarska a Srbska.

Kyjev nechce obnoviť tranzitnú zmluvu s Moskvou, ale v snahe udržať si svoju úlohu tranzitnej krajiny rokuje o dodávkach z Azerbajdžanu do Európskej únie, povedal nedávno ukrajinský prezident Vladimir Zelenskyj. „Teraz sa zvažujú alternatívne kroky, ako môžeme použiť plynovod s iným dodávateľom plynu, inou krajinou prebiehajú rokovania,“ povedal pre Bloomberg TV.

Na dodávku azerbajdžanského alebo akéhokoľvek iného plynu cez Turecko a následne Ukrajinu do Európy je potrebné využiť transbalkánsky plynovod v reverznom režime, ako aj rozširovať úzke miesta.