Slováci cestovali vlani za rekreáciou v priemere až 4-krát za rok, pribudli najmä cesty mimo Slovenska
Slováci sa minulý rok rozcestovali predovšetkým do zahraničia.
Počas roka 2023 prekonali hranicu 10 miliónov ciest. Ale ani po štyroch rokoch súperenia s dopadmi pandémie počet dovoleniek či predĺžených víkendov nedosiahol rekordy z roku 2019. V štruktúre cestovania chýbali najmä domáce dlhodobé pobyty.
Vlani absolvovali obyvatelia Slovenska takmer 11 miliónov súkromných ciest spojených s prenocovaním. Medziročne počet ciest narástol o 13 %, stále sa však nedostal na hodnoty z čias pred pandémiou Covid-19. Do hodnôt z roku 2019 tak chýbal ešte 1 milión, teda takmer 9 %, ciest. Dynamika cestovania sa stále nedotiahla na predkovidový normál, no cestovateľské zvyklosti boli v svojej štruktúre už takmer identické – 64 % všetkých ciest tvorili domáce pobyty a 36 % zahraničné. K dosiahnutiu tohto stavu napomohol najmä dynamický medziročný nárast zahraničných pobytov (dlhodobých aj krátkodobých) v priemere až o viac ako 30 %.
Medziročne vyšší počet ciest sprevádzali vlani nižšie počty cestujúcich osôb. Každý cestujúci si tak v minulom roku doprial v priemere až 4 rekreačné pobyty doma alebo v zahraničí s minimálne jedným prenocovaním. Dĺžka pobytov sa oproti predchádzajúcemu roku mierne predĺžila, zo 4 nocí v priemere na 4,4 nocí, viac v prospech zahraničných pobytov, na ktorých strávili dovolenkári v priemere 5,9 nocí.
Vyplýva to z výstupov ročného zisťovania o dovolenkových a služobných cestách1), ktoré Štatistický úrad SR pravidelne zverejňuje na prelome júna a júla. Aktuálne sú zverejnené dáta za rok 2023. Obsahujú súhrnné informácie o cestovateľských aktivitách obyvateľstva SR za osobným účelom (napr. dovolenka, návšteva priateľov, známych, chaty a pod.) počas celého roka. Napríklad o počtoch osôb a ciest, o cieľových destináciách a ich kombináciách, typoch ubytovania, dopravy a výške cestovateľských výdavkov.
Rok 2023 sa niesol v znamení dynamického rastu zahraničných pobytov
Najdynamickejšie sa oproti minulému roku, takmer o tretinu zvýšili počty zahraničných pobytov, a platilo to pre dlhodobé (4 a viac nocí) aj krátkodobé pobyty (1 až 3 noci). Slováci zrealizovali za rok 3,9 milióna ciest do zahraničia. Stále platilo, že pri cezhraničnom cestovaní dominovali dlhodobé pobyty, ktoré tvorili dve tretiny zo všetkých ciest. Minuloročná dynamika pomohla krátkodobým pobytom docieliť predkovidovú úroveň, dlhodobé pobyty však zaostávali ešte o 14 % (400-tisíc ciest).
Pri voľbe spôsobu cestovania do zahraničia vlani najvýraznejšie, o 36 % rástla letecká preprava. Aj naďalej sa však v roku 2023 cestovalo najmä autami, podiel týchto ciest však už klesol pod 50 %, podobne ako pred pandémiou. V prvých dvoch rokoch krízy tvorila doprava automobilom rekordných 60 a 71 %.
Najnavštevovanejšou krajinou bolo v rámci zahraničného cestovného ruchu tradične Česko. Vlani v ňom absolvovali Slováci 880-tisíc tisíc krátkodobých i dlhodobých pobytov, cesty do Česka tak tvorili pätinu zahraničných ciest. Do hodnôt pred pandémiou však stále chýbala ešte asi tretina. Druhou najnavštevovanejšou destináciou bolo Chorvátsko. Slováci sem zrealizovali vyše 424-tisíc ciest, bolo to viac ako pred pandémiou. Ďalšími obľúbenými dovolenkovými destináciami boli vlani Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Rakúsko. Nasledovali tradičné letné destinácie Turecko a Grécko.
Pri cestách do zahraničia lákali obyvateľov Slovenska najviac návštevy miest, ktoré dlhodobo dominujú a na druhej priečke sú už tradične pobyty pri mori, ktoré oproti roku 2022 zaznamenali nárast o polovicu a dokonca mierne predbehli hodnoty roku 2019. Vlani Slováci absolvovali 1,46 mil. dovoleniek v prímorských oblastiach.
Počty domácich pobytov rástli len mierne, platené ubytovanie hralo prím
Počet domácich pobytov minulý rok vzrástol medziročne len o 4,5 %, obyvatelia SR absolvovali celkovo 7,1 milióna dovoleniek na Slovensku. K hodnotám v poslednom roku pred pandémiou chýbalo ešte 8 % (600-tisíc) ciest.
Najčastejšie na pobytoch v rámci Slovenska strávili cestujúci 1 až 3 noci. Tieto krátkodobé dovolenky tvorili tri štvrtiny všetkých domácich pobytov, teda 5,1 milióna ciest a najviac sa priblížili hodnotám spred pandémie. Dlhodobé pobyty na Slovensku napriek medziročnému rastu sa ešte nepriblížili hodnotám pred pandémiou a zaostávali za nimi o takmer 20 %.
Rovnako ako pred pandémiou využili Slováci pri svojich domácich cestách viac platené ubytovanie, teda ubytovanie v hoteloch, penziónoch a na súkromí, než ubytovanie u priateľov, známych alebo na vlastných chatách či chalupách. Platené, prenajaté ubytovanie využilo o 12 % viac osôb ako pred rokom a počet ciest, pri ktorých sa ubytovali cestujúci v súkromí dokonca prekonalo hodnoty spred pandémie.
Tradične sa po Slovensku cestovalo najmä automobilmi, pokryli 80 % domácich pobytov. Najnavštevovanejšími regiónmi bolo hlavné mesto Bratislava, Vysoké Tatry a okresy Liptovský Mikuláš, Žilina a Banská Bystrica. Spolu do týchto regiónov smerovalo 36 % všetkých domácich ciest za osobným účelom.
Priemerné výdavky na dovolenku vzrástli najmä pri cestách za hranice
Priemerné výdavky na jednu cestu vzrástli medziročne o viac ako 20 %, a platilo to ako pri domácich tak aj zahraničných cestách. Pri tuzemských pobytoch Slováci vlani minuli v priemere 202 eur na cestu, pri zahraničných pobytoch až 624 eur. Do pobytov tak investovali približne o 30 % viac ako pred pandémiou.
Medziročne vyšší počet ciest sprevádzali vlani nižšie počty cestujúcich osôb. Každý cestujúci si tak v minulom roku doprial v priemere až 4 rekreačné pobyty doma alebo v zahraničí s minimálne jedným prenocovaním. Dĺžka pobytov sa oproti predchádzajúcemu roku mierne predĺžila, zo 4 nocí v priemere na 4,4 nocí, viac v prospech zahraničných pobytov, na ktorých strávili dovolenkári v priemere 5,9 nocí.
Vyplýva to z výstupov ročného zisťovania o dovolenkových a služobných cestách1), ktoré Štatistický úrad SR pravidelne zverejňuje na prelome júna a júla. Aktuálne sú zverejnené dáta za rok 2023. Obsahujú súhrnné informácie o cestovateľských aktivitách obyvateľstva SR za osobným účelom (napr. dovolenka, návšteva priateľov, známych, chaty a pod.) počas celého roka. Napríklad o počtoch osôb a ciest, o cieľových destináciách a ich kombináciách, typoch ubytovania, dopravy a výške cestovateľských výdavkov.
Rok 2023 sa niesol v znamení dynamického rastu zahraničných pobytov
Najdynamickejšie sa oproti minulému roku, takmer o tretinu zvýšili počty zahraničných pobytov, a platilo to pre dlhodobé (4 a viac nocí) aj krátkodobé pobyty (1 až 3 noci). Slováci zrealizovali za rok 3,9 milióna ciest do zahraničia. Stále platilo, že pri cezhraničnom cestovaní dominovali dlhodobé pobyty, ktoré tvorili dve tretiny zo všetkých ciest. Minuloročná dynamika pomohla krátkodobým pobytom docieliť predkovidovú úroveň, dlhodobé pobyty však zaostávali ešte o 14 % (400-tisíc ciest).
Pri voľbe spôsobu cestovania do zahraničia vlani najvýraznejšie, o 36 % rástla letecká preprava. Aj naďalej sa však v roku 2023 cestovalo najmä autami, podiel týchto ciest však už klesol pod 50 %, podobne ako pred pandémiou. V prvých dvoch rokoch krízy tvorila doprava automobilom rekordných 60 a 71 %.
Najnavštevovanejšou krajinou bolo v rámci zahraničného cestovného ruchu tradične Česko. Vlani v ňom absolvovali Slováci 880-tisíc tisíc krátkodobých i dlhodobých pobytov, cesty do Česka tak tvorili pätinu zahraničných ciest. Do hodnôt pred pandémiou však stále chýbala ešte asi tretina. Druhou najnavštevovanejšou destináciou bolo Chorvátsko. Slováci sem zrealizovali vyše 424-tisíc ciest, bolo to viac ako pred pandémiou. Ďalšími obľúbenými dovolenkovými destináciami boli vlani Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Rakúsko. Nasledovali tradičné letné destinácie Turecko a Grécko.
Pri cestách do zahraničia lákali obyvateľov Slovenska najviac návštevy miest, ktoré dlhodobo dominujú a na druhej priečke sú už tradične pobyty pri mori, ktoré oproti roku 2022 zaznamenali nárast o polovicu a dokonca mierne predbehli hodnoty roku 2019. Vlani Slováci absolvovali 1,46 mil. dovoleniek v prímorských oblastiach.
Počty domácich pobytov rástli len mierne, platené ubytovanie hralo prím
Počet domácich pobytov minulý rok vzrástol medziročne len o 4,5 %, obyvatelia SR absolvovali celkovo 7,1 milióna dovoleniek na Slovensku. K hodnotám v poslednom roku pred pandémiou chýbalo ešte 8 % (600-tisíc) ciest.
Najčastejšie na pobytoch v rámci Slovenska strávili cestujúci 1 až 3 noci. Tieto krátkodobé dovolenky tvorili tri štvrtiny všetkých domácich pobytov, teda 5,1 milióna ciest a najviac sa priblížili hodnotám spred pandémie. Dlhodobé pobyty na Slovensku napriek medziročnému rastu sa ešte nepriblížili hodnotám pred pandémiou a zaostávali za nimi o takmer 20 %.
Rovnako ako pred pandémiou využili Slováci pri svojich domácich cestách viac platené ubytovanie, teda ubytovanie v hoteloch, penziónoch a na súkromí, než ubytovanie u priateľov, známych alebo na vlastných chatách či chalupách. Platené, prenajaté ubytovanie využilo o 12 % viac osôb ako pred rokom a počet ciest, pri ktorých sa ubytovali cestujúci v súkromí dokonca prekonalo hodnoty spred pandémie.
Tradične sa po Slovensku cestovalo najmä automobilmi, pokryli 80 % domácich pobytov. Najnavštevovanejšími regiónmi bolo hlavné mesto Bratislava, Vysoké Tatry a okresy Liptovský Mikuláš, Žilina a Banská Bystrica. Spolu do týchto regiónov smerovalo 36 % všetkých domácich ciest za osobným účelom.
Priemerné výdavky na dovolenku vzrástli najmä pri cestách za hranice
Priemerné výdavky na jednu cestu vzrástli medziročne o viac ako 20 %, a platilo to ako pri domácich tak aj zahraničných cestách. Pri tuzemských pobytoch Slováci vlani minuli v priemere 202 eur na cestu, pri zahraničných pobytoch až 624 eur. Do pobytov tak investovali približne o 30 % viac ako pred pandémiou.
Text a grafy. Štatistický úrad SR.
