Zmenšujúce sa Kaspické more: čo bude za 10 rokov

ASTANA – Podľa prognóz vedcov klesne hladina Kaspického mora v nasledujúcich 10 rokoch o 3 až 4 metre.

Píše o tom kazašská agentúra www.kazinform.kz

Za posledných 15 rokov sa kazašský sektor tejto vodnej plochy zmenšil o 7,1 %, pričom plocha zrkadla vodnej plochy v roku 2008 bola 113 866,67 km2 , v roku 2023 sa zmenší na 105 745,23 km2 .

Príčiny narušenia ekologickej rovnováhy Kaspického mora

Kaspické more je najväčšou uzavretou vodnou plochou na Zemi. Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 a začatí ťažby veľkých ložísk ropy a zemného plynu sa z tejto vodnej plochy stal pomerne dôležitý geopolitický a hospodársky objekt. To všetko viedlo k tomu, že ekologická situácia jazera bola ohrozená ťažbou ropy a zemného plynu. Ako aj znečistenie riek v dôsledku odpadu z rôznych priemyselných odvetví vrátane chemického a banského. Tento proces ovplyvňuje aj odpad z domácností v dôsledku rastúceho počtu obyvateľov miest v okolí Kaspického mora.

To všetko sa súčasne prekrývalo najprv so zvýšením hladiny vody a potom s jej poklesom. V dôsledku toho sa narušila ekologická rovnováha Kaspického mora. Kaspické more bolo izolované od svetového oceánu viac ako dva milióny rokov, v dôsledku čoho sa tu vyvinul jedinečný ekologický systém. Medzi najznámejšie z viac ako 400 druhov živočíchov (existuje ich len 800 – pozn. redakcie), ktoré sú endemické pre Kaspické more, patria také druhy fauny ako kaspický jeseter a vzácny sladkovodný tuleň. Rozsiahly riečny systém, rozsiahle mokrade lákajú milióny sťahovavých vtákov a sú životným prostredím pre rozmanitú flóru a faunu.

Na základe pozorovaní flóry a fauny mora (zníženie počtu tuleňov kaspických, jeseterov atď. – poznámka Finančných novín) už môžeme vidieť výsledky hospodárskej činnosti človeka. Zároveň sa to ešte zhoršilo v dôsledku slabej environmentálnej legislatívy a regulácie, ako aj nedostatočného právneho režimu medzi susedmi.

To všetko sa deje napriek existencii Rámcového dohovoru o ochrane morského prostredia Kaspického mora, ktorý 12. augusta 2006 podpísali zástupcovia všetkých piatich kaspických pobrežných štátov – Azerbajdžanu, Iránu, Kazachstanu, Ruska a Turkménska. Účelom tohto dohovoru je “ochrana morského prostredia Kaspického mora pred znečistením vrátane ochrany, zachovania, obnovy, udržateľného a racionálneho využívania jeho biologických zdrojov”.

Mimochodom, každý rok sa v tento deň oslavuje “Deň Kaspického mora”. Ale, žiaľ, často sa v tento deň konajú len podujatia, stretnutia, ako aj práce na čistení a zveľaďovaní pobrežných území. Environmentálne aktivity nejdú ďalej.

Hladina vody klesá od roku 1995

Hladina vody v Kaspickom mori zároveň od roku 1995 klesá. V posledných rokoch sa v skutočnosti vo viacerých oblastiach zaznamenalo výrazné plytké miesta. Prispieva k tomu nedodržiavanie environmentálnych požiadaviek pri prieskume, ťažbe a preprave uhľovodíkových zdrojov v mori, rôzne znečisťujúce látky, ktoré sa do mora dostávajú s priemyselným odpadom, riečnou vodou, vypúšťaním odpadových vôd z domácností bez čistenia, odpadom z plávajúcich vozidiel, sedimentmi hnojív používaných v poľnohospodárstve a zavlažovacích vôd, ktoré sa vyplavujú a vtekajú do mora cez rieky a kanály atď.

 

Väčšina odpadových vôd, ktoré sa dostávajú do Kaspického mora, pochádza z riek Volga (v priemere 84,5 %), Kura (6,1 %) a Ural (3,1 %), čo tiež zohráva významnú úlohu pri znečisťovaní kaspických vôd. Odpadové vody vypúšťané do mora cez rieky Volga, Kura a Ural, ako aj z Baku, Sumgajitu, Machačkaly, Astrachánu, Turkmenbaši, Reštu, Enželi a ďalších miest ležiacich na pobreží Kaspického mora sa považujú za jedného z jeho hlavných znečisťovateľov.

Ako bolo uvedené, v posledných rokoch to všetko súčasne sprevádza pokles hladiny mora. Podľa Umayry Taghiyevy, vedúcej Národnej hydrometeorologickej služby Ministerstva ekológie a prírodných zdrojov Azerbajdžanu, sa kolísanie hladiny Kaspického mora považuje za historický jav. V súčasnosti je hladina Kaspického mora o 170 centimetrov nižšia ako v roku 1995, ale o 80 centimetrov vyššia ako minimálna hodnota zaznamenaná v roku 1977. Monitorovacie správy ukazujú, že hladina vody naďalej klesá.

 

Vedúci služby sa domnieva, že v dôsledku toho dôjde k nebezpečným hydrometeorologickým procesom.

 

“Už teraz pozorujeme, že sa zvyšuje počet veterných dní, čo ovplyvňuje vodnú plochu Kaspického mora. V posledných rokoch zaznamenávame aj nárast počtu povodní v krajine,” konštatuje Umajra Tagijeva.

Ako zmeniť environmentálnu situáciu v Kaspickom mori

Vo všeobecnosti všetky strany potvrdzujú skutočnosť, že situácia v Kaspickom mori je katastrofálna. V súvislosti s touto situáciou sa však nehovorí o žiadnych konkrétnych opatreniach alebo všeobecnej politike. Azerbajdžanská strana poznamenáva, že s cieľom posúdiť environmentálnu situáciu v azerbajdžanskom sektore Kaspického mora, preskúmať biologické zdroje a hydrologický stav mora, určiť možný negatívny vplyv na morské prostredie sa pravidelne uskutočňujú expedície na výskumnej lodi “Alif Hadžijev”.

Neprijímajú sa však žiadne opatrenia na zastavenie toku odpadových vôd a čistenie vody. Problémy s kanalizáciou v azerbajdžanskom sektore Kaspického mora pretrvávajú. Naopak, počet problémov aj v riekach, ktorých vody sa nakoniec vypúšťajú do Kaspického mora, každoročne narastá. Rovnaká situácia je pozorovaná aj v iných sektoroch. Dokonca dochádza k nárastu hospodárskych činností bez zodpovedajúceho zvýšenia environmentálnych opatrení.

A na úrovni vlád krajín kaspického regiónu je jedinou oblasťou, ktorú možno účinne riešiť, ekológia mora. Ako je známe, v posledných rokoch sa kaspický losos, biely losos, temmula, šamaika, šibrit a garasol stali ohrozenými. Tuleň kaspický je jediným cicavcom v morskej faune Kaspického mora. Je najmenší zo všetkých tuleňov na svete. Na začiatku dvadsiateho storočia sa jeho početnosť pohybovala okolo 1 milióna jedincov, ale v súčasnosti existujú informácie o jeho počte od 111 do 360 tisíc jedincov a viacerí odborníci považujú tieto údaje za nadhodnotené.

Zvýšené znečistenie Kaspického mora by mohlo viesť k úplnému znehodnoteniu flóry a fauny. Bolo konštatované, že znečistenie Kaspického mora je záležitosťou všetkých kaspických pobrežných štátov. Na zlepšenie environmentálnej situácie je potrebné obmedziť vypúšťanie škodlivých látok do mora a konať v súlade so zákonom o ochrane životného prostredia, ako aj využiť svetové skúsenosti v tejto oblasti.