Kto neváha, toho na trhu práce, čaká rovnováha
Slovenská republika má za sebou prvé štvrťstoročie existencie. Kedysi verejné vlastníctvo sa zmenilo na prevažne súkromné. Kedysi podľa niekdajších zákonov mal každý nielen právo na prácu, ale nemohol nepracovať. O vývoju trhu práce na Slovensku Finančné noviny hovoria s ekonómami slovenskej firmy TREXIMA.
Ako sa transformácia ekonomiky podpísala na vývoji trhu práce?
Ján Kavec: Transformácia ekonomiky z plánovanej na trhovú mala zásadný vplyv na trh práce a jeho vývoj. Objavila sa nezamestnanosť, na ktorú spoločnosť nebola zvyknutá, a ktorá bola výsledkom viacerých faktorov. Na začiatku transformácie boli príčinou nezamestnanosti najmä technologické zastaranie výroby a jej nízka efektivita a prezamestnanosť v porovnaní so zahraničím. Negatívne ovplyvnil zamestnanosť v SR aj útlm ťažkého strojárstva, poľnohospodárstva a spôsob privatizácie štátnych podnikov. Naopak pozitívne ovplyvnili trh práce reformy po roku 2002 súvisiace s reštrukturalizáciou bankového sektora, daňová reforma, vstup Slovenskej republiky do Európskej únie a zvýšený prílev priamych zahraničných investícií.
Lucia Dítětová: Perspektíva zamestnanosti bude na Slovensku závisieť aj od účinných riešení aktuálnych úloh v oblasti trhu práce aj na základe sledovania, rozpracovania a implementácie nariadení a odporúčaní Európskej únie.
Je to napríklad dlhšie obdobie podpory mladých na trhu práce, kde sa vytvárajú rôzne európske opatrenia, aby sa osoby do 29 rokov čo najskôr zamestnali. Podľa Národnej stratégie zamestnanosti Slovenskej republiky do roku 2020 schválenej vládou SR je nutnou podmienkou ďalšieho rozvoja ekonomiky SR a zvyšovania životnej úrovne obyvateľstva riešenie zamestnanosti, ktoré povedie k tvorbe udržateľných pracovných miest. Na takéto vytvorené miesta však musíme mať kvalifikovanú pracovnú silu. Rast ekonomiky a kvalitná pracovná sila pozitívne ovplyvnili rozhodovanie o príchode významných investícií na Slovensko a rozširovaní výroby kľúčových zamestnávateľov, ako napr. Jaguar Land Rover, PSA Peugeot Citroën, Volkswagen Slovakia a iné. Čiže tvorbu pracovných miest sa nám darí napĺňať. V tejto súvislosti je nutná aj intenzívnejšia pomoc slabším regiónom prostredníctvom akčného plánu rozvoja najmenej rozvinutých okresov, aby sa vytvárali pracovné miesta aj v tých regiónoch, kde je domácej pracovnej sily dostatok, prípadne má región odvetvovú históriu, z ktorej sa dá vyťažiť pracovný potenciál jeho obyvateľov.
Vďaka čomu sa zlepšuje situácia v zamestnanosti v Slovenskej republike?
Ľubomír Kadlečík: Situácia na trhu práce je najpriaznivejšia od vzniku samostatnej SR (miera evidovanej nezamestnanosti je menšia ako 6 %) najmä v dôsledku pozitívneho vývoja na trhoch EÚ, kde smeruje 85 % našich výrobkov. Medzi našich hlavných odberateľov patrí Nemecko, Česko a Poľsko.
Lucia Dítětová: V súčasnosti je situácia na trhu práce v SR charakteristická veľkým množstvom voľných pracovných miest a problémom zamestnávateľov obsadiť niektoré pozície, prevažne robotníckeho charakteru ako napríklad operátorov výroby, montérov, vodičov vysokozdvižných vozíkov, vodičov nákladných áut a podobne, alebo aj špecialistov v oblasti informačných technológií, programátorov, vývojárov, správcov systémov. Zlepšeniu situácie na trhu práce napomohli aj zavádzané aktívne opatrenia na trhu práce, ktoré podporovali najmä znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, čo sú ľudia starší ako päťdesiat rokov, , čerství absolventi vysokých škôl, osoby po rodičovskej dovolenke, dlhodobo nezamestnaných a pod.), návrat do zamestnania, dochádzanie za prácou a pod. V uplynulom a súčasnom programovom období bolo alokovaných množstvo finančných prostriedkov určených na podporu tvorby pracovných miest, zamestnávania sa, rekvalifikácie a flexibilitu na trhu práce.
Aký je vzťah medzi vzdelávaním, ponukou pracovných miest a dopytom?
Lucia Ďítetová: Vzdelanie zásadne a najvýraznejšie ovplyvňuje ponuku práce a tým aj uspokojovanie dopytu po práci zo strany zamestnávateľov. Ak vzdelávanie nepripravuje pracovníkov podľa požiadaviek trhu práce, t.j. dopyt po práci nekorešponduje s ponukou, vzniká štrukturálna nezamestnanosť. Viac o súvislostiach medzi vzdelávaním, ponukou a dopytom na trhu práce môžete nájsť v našom novom článku.
Dá sa dnes predpokladať, aké nové profesie sa objavia na trhu a ako by mali na to reagovať vysoké školy, prípadne stredné školy.
Ivan Láska: Presne na 100% povedať aké profesie sa objavia na trhu práce o 10 rokov v dôsledku stratégie Industry 4.0 nevie dnes nikto. S určitosťou však vieme povedať, že bude väčší dopyt po pracovníkoch s vyšším vzdelaním a vyššou kvalifikáciou a najmä z technických smerov. Práve zameranie, alebo môžeme povedať, aj odbor vzdelania sa čoraz viac dostáva do pozornosti zamestnávateľov.Aj starší občania na trhu práce boli pripravovaní na úplne iný svet ako ten, v ktorom v súčasnosti žijú a pracujú, takisto aj súčasní žiaci a študenti budú žiť a pracovať v úplne inom svete, ako ten, na ktorý sú pripravovaní. Množstvo pracovných pozícií iba vznikne a dnes ich ešte vôbec nepoznáme. Napríklad pracovná pozícia online marketingový poradca pre sociálne siete bol pred pár rokmi ešte neznámym pojmom. Systém vzdelávania by tak mal žiakov učiť predovšetkým tomu, aby sa dokázali v budúcnosti prispôsobiť a nemal by preferovať striktnú dikciu, čo je dôležité a čo nie v súčasných podmienkach. To si však vyžaduje nie evolúciu, ale revolúciu v systéme vzdelávania, ktorý bude podnecovať kreativitu a seba vzdelávanie, vzdelávanie, ktoré je individuálne prispôsobené k jednotlivým študentom a umožňovať ich sebarealizáciu.
Lucia Dítětová: Je na mieste spomenúť aj systém celoživotného vzdelávania, ktorý má na Slovensku veľmi nízke percento účastníkov v porovnaní s okolitými štátmi. Vybudovať kvalitný systém celoživotného vzdelávania, v ktorom je možné meniť, zvyšovať a uznávať kvalifikáciu je pre Slovensko jedinečnou príležitosťou pracovať s potenciálnym ľudským kapitálom, ktorý už zabudol na školské lavice, ale je ochotný vzdelávať sa. Toto je veľká príležitosť pre kvalitné kurzy ďalšieho vzdelávania a ich poskytovateľov, ktorí budú vedieť vyplniť na trhu práce kvalifikačnú medzeru spôsobenú napr. veľkými technologickými zmenami a vývojom v jednotlivých odvetviach.
V ktorom sektore je najväčšia nerovnováha medzi ponukou a dopytom na trhu práce?
Ivan Láska: V súčasnosti je najväčšia nerovnováha v oblasti informačných technológií a technicky zameraných sektoroch národného hospodárstva. Tam dopyt po práci vysoko prekračuje ponuku. Ďalšími sektormi sú priemysel a doprava. V budúcnosti sú však ohrozené aj odvetvia s vysokým priemerným vekom súčasných zamestnancov. Takými sú napr. vzdelávanie, výchova a zdravotníctvo. Tieto odvetvia budú čeliť v budúcnosti nedostatku pracovných síl práve v dôsledku medzigeneračnej výmeny.
Po akých profesiách je najväčší dopyt, ktorých je prebytok a kde dochádza z zvyšovaniu miezd, kde je stagnácia, kde sa zhoršuje situácia?
František Foltán: Nerovnováha je jedným z mnohých faktorov, ktoré vplývajú na odmeňovanie zamestnancov v sektoroch s nedostatkom pracovných síl. Na Slovensku sú to odvetvia ekonomiky, ktoré produkujú vysokú pridanú hodnotu. Preto silnie konkurencia podnikov v oblasti náboru pracovných síl. To sa prejavuje aj vyššou mzdovou ponukou. Úplne exaktným príkladom je celý sektor informačných technológií a taktiež technické odvetvia, kde vedie strojárenstvo, vrátane automobilového priemyslu.
Úplne opačná situácia je v sektore poľnohospodárstva. Postupný útlm celého sektora prejavuje aj na pracovnej sile a taktiež v poklese miezd zamestnancov.
Má zmysel dovážať pracovnú silu do slovenských podnikov?
Ivan Láska: Často prevláda názor, že dovoz pracovnej sily zo zahraničia môže spôsobiť spomalenie rastu miezd. To je pravda len v prípade, ak dovážané pracovné sily sú substitútmi k domácemu práceschopnému obyvateľstvu, teda ak sa dovážaní zamestnanci uchádzajú o tie isté pracovné miesta, ako domáce obyvateľstvo. Pokiaľ však pracovné miesta nie je možné obsadiť z ponuky pracovných síl v SR, tak dovážané pracovné sily sú komplementárne. Preto ak spoločnosti nedokážu obsadiť z práceschopného obyvateľstva v SR, tak dovážané pracovné sily nepredstavujú konkurenciu na trhu práce pre domáce obyvateľstvo a ich príchod nespôsobuje pokles miezd domáceho obyvateľstva. Naopak, existujú empirické dôkazy zo zahraničia indikujúce rast miezd a úrovne zamestnanosti domáceho obyvateľstva pri dovoze komplementárnych pracovných síl zo zahraničia. Otázku, či dovoz pracovných síl je vhodný alebo nie, môžeme preformulovať na otázku, či máme v slovenských podmienkach pracovné sily, ktoré sú schopné a chcú pracovať na daných pozíciách. Ak na ňu odpovieme „nie“, tak dovoz pracovných síl zo zahraničia je prínosom pre ekonomiku. K citlivému náboru cudzincov ako pracovnej sily by sa malo pristúpiť až po vyčerpaní možností aktivovať a využiť domáce zdroje pracovných síl.
Lucia Dítětová: Dovoz pracovnej sily zo zahraničia na Slovensko podlieha regulácii. Pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, o ktorých sa v súčasnosti vedú hádam najrozsiahlejšie diskusie v súvislosti s nedostatkom pracovnej sily, tak tam obmedzenia smerujú k tomu, aby najmä nižšia kvalifikovaná pracovná sila zo zahraničia neobsadzovala pozície, ktoré môžu vykonávať aj domáci obyvatelia. To znamená, že úrad práce, sociálnych vecí, musí pri každom takomto povolení najprv preveriť, či nie je na takúto pozíciu vhodný náš občan, ktorý je v evidencii úradu práce. Dovoz pracovnej sily zo zahraničia, teda najmä z tretích krajín, je samozrejme spojený aj so znižovaním nákladov na pracovnú silu. Tu by sa malo rozlišovať, či napríklad takýto zamestnanec vstupuje do organizácie, kde bude mať riadnu pracovnú zmluvu. Aak má takáto firma kolektívnu zmluvu, tak takýto zamestnanec bude mať 100% rovnaké podmienky, ako náš občan-zamestnanec. Iná situácia je v rámci dovozu zahraničnej pracovnej sily, kde sa nedodržiavajú právne predpisy, títo zamestnanci bývajú a pracujú v nevhodných podmienkach a mnohokrát aj formy zamestnávania sú prinajmenšom pochybné. Práve preto sa stále sprísňujú pravidlá, aby k takýmto situáciám nedochádzalo. Ale toto je záležitosť štátnych kontrolných mechanizmov.
