Inflácia v Turecku v októbri presiahla 85 perecent
ANKARA – Spotrebiteľské ceny vzrástli minulý mesiac medziročne o 85,5 %. Úrady obviňujú externé faktory a odmietajú zvýšiť sadzbu, aby spomalili ekonomiku.
Ročná inflácia v Turecku sa v októbri zrýchlila už 17. mesiac po sebe v dôsledku rastúcich cien potravín a vysokých cien energií a dosiahla pravdepodobný vrchol počas dvoch desaťročí v úrade prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
Spotrebiteľské ceny vzrástli medziročne o 85,5 % oproti minulému mesiacu, ukázali štvrtkové oficiálne údaje, mierne pod priemernou prognózou v prieskume Bloomberg. Mesačná inflácia bola 3,54 %, čo je tiež mierne pod odhadom individuálneho prieskumu.
Ročná inflácia potravín a nealkoholických nápojov, ktoré tvoria približne štvrtinu spotrebného koša, bola minulý mesiac na úrovni 99,1 % v porovnaní s 93,1 % v septembri.
Politici vinia z inflácie vysoké ceny komodít, čiastočne spôsobené konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou, a ďalšie vonkajšie faktory. Menej známy je vplyv Erdoganovej neortodoxnej hospodárskej politiky, ktorá odmieta zvyšovanie úrokových sadzieb s cieľom obmedziť infláciu.
Takzvaná jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa volatilné komodity, ako sú potraviny a energie, bola 70,5 % v porovnaní so 68,1 % v septembri.
Erdogan tvrdí – v rozpore s učebnicami ekonómie – že vysoké náklady na pôžičky povedú k vysokej inflácii. Koncom minulého roka predstavil takzvaný model novej ekonomiky, ktorý uprednostňuje rast prostredníctvom zvýšeného exportu a investícií, ako aj vytváranie nových pracovných miest.
Pod tlakom prezidenta, ktorý sa snaží dosiahnuť jednociferné čísla do konca tohto roka, centrálna banka postupne znižovala sadzby, naposledy v októbri znížila základnú sadzbu na 10,5 %. Takéto ekonomické myslenie zatiaľ neprinieslo výsledky.
Oficiálna inflácia je v súčasnosti 17-násobkom cieľa centrálnej banky. Medzitým v Istanbule, najľudnatejšom a najbohatšom meste Turecka, ročná maloobchodná inflácia minulý mesiac vyskočila na 109 %.
Cyklus uvoľňovania si vybral svoju daň aj na líre, ktorá sa tento rok voči doláru prepadla o viac ako 28 %. Banka naznačila, že na svojom najbližšom zasadnutí tento mesiac s najväčšou pravdepodobnosťou opäť zníži svoju úrokovú sadzbu.
Vo svojej poslednej štvrťročnej správe o inflácii z minulého týždňa centrálna banka zvýšila svoju koncoročnú prognózu inflácie na 65,2 % zo 60,4 % v júli. A guvernér centrálnej banky Sahap Kavcioglu povedal, že sa im „nedarilo“ vyrovnať s infláciou. Súčasné politiky a budúce rozhodnutia však pomôžu kontrolovať ceny, povedal.
Namiesto vyšších sadzieb sa centrálna banka spoliehala na sériu opatrení zameraných na bankový sektor na riadenie rastu úverov a podporu väčšieho využívania líry v stratégii nazvanej „liraizácia“. Kavcioglu minulý týždeň povedal, že takéto makroprudenciálne opatrenia pomôžu normalizovať cenovú akciu.
Menový úrad tiež opakovane varoval komerčných veriteľov, aby sa zdržali porušovania pravidiel, ktoré zaviedol, a uviedol, že nové pravidlá môžu byť na obzore.
Erdogan, ktorý sa vo voľbách naplánovaných na jún budúceho roka usiluje o ďalší prezidentský mandát, sa pokúsil ubezpečiť voličov, že inflácia sa začne znižovať v prvom štvrťroku budúceho roka. Sľúbil tiež, že vláda odstráni bremeno vyšších životných nákladov prostredníctvom masívneho zvyšovania minimálnej mzdy, dostupného bývania a lacných úverov.
