The Economist: Ako prekonať energetickú krízu v Európe, Rusko odstaví plyn, hrozí krach štátov
Autor týždenníka The Economist odporúča, aby Európa hľadala nové zdroje energie.
Ak budú opatrenia správne, bude môcť pokračovať v prechode na čistejší energetický systém. A ak nie, štáty skrachujú a európska elektroenergetika uviazne v minulosti.
Hlavná otázka
Rusko odstaví plyn. Prichádza výpadok prúdu. Čo by mali úrady robiť?
Odpovede
Európa už rok žije v strachu z energetickej blokády, keď sa Vladimir Putin vyhrážal, že uzavrie plynový ventil a preruší dodávky paliva na kontinent. Teraz sa hrozba stala realitou a nás čaká studená a temná zima. 5. septembra Rusko oznámilo, že odstaví plynovod Nord Stream a ten bude uzavretý, kým Západ nezruší svoje sankcie. V dôsledku toho ceny plynu poskočili o ďalších 30 %. V súčasnosti zodpovedajú cene ropy 400 dolárov za barel. Podľa Morgan Stanley by pri dnešných cenách futures mohli ročné výdavky spotrebiteľov a firiem v EÚ na elektrinu a plyn vzrásť na neuveriteľných 1,4 bilióna eur. V posledných rokoch predstavovali 200 miliárd eur.
Kríza
Energetický šok prerástol do plnohodnotnej politickej a hospodárskej krízy. 14 % domácností v Británii je už zadlžených na účtoch za energie. Hutnícka spoločnosť ArcelorMittal zatvára svoj závod v Brémach. Spotrebitelia a podniky trpia, hrozí recesia a v zákulisí na energetických trhoch vládne chaos. Ceny elektriny v Európe sú nastavené na náklady extrémne nerentabilného výrobcu, ktorý často využíva plyn, a preto sa zvýšenie cien plynu premietlo do cien elektriny. Keďže sa ceny zbláznili, niektorým výrobcom energie chýba hotovosť, keďže ich protistrany požadujú veľké sumy peňazí ako záruku. Verejné služby od Düsseldorfu po Viedeň žiadajú o finančnú pomoc. Medzitým spoločnosti vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov a spoločnosti vyrábajúce jadrovú energiu.
Ako v časoch pandémie, vlády v takejto situácii reagujú núdzovými platbami a zásahmi. Všetky učebnice ekonómie sú roztrhané na kusy a náklady sú obrovské. Nemecko vynaloží ďalších 65 miliárd eur (1,8 % HDP) na podporné opatrenia vrátane cenových limitov na základné množstvo elektriny pre domácnosti a firmy. Keď sme išli do tlače tohto článku, nová britská premiérka Liz Trussová oznámila plán zmrazenia cien na dva roky, ktorý by stál viac ako 100 miliárd libier (4,3 % HDP). Tento plán bude financovaný pôžičkou.
Stropy
A EÚ uvažuje o strope príjmov pre výrobcov elektriny. Rozsah a intenzita krízy si vyžaduje širokú a veľkorysú podporu. Ale v snahe čo najskôr podniknúť nejaké kroky by vlády nemali opustiť ekonomickú logiku a obozretnosť. Najpopulárnejšia taktika – zmraziť maloobchodné ceny elektriny, ako to urobilo Francúzsko a ako to zamýšľa urobiť Truss – sa na prvý pohľad zdá lákavá. Je ľahko pochopiteľný a pomáha tlmiť miernu infláciu, čo znižuje zaťaženie centrálnych bánk a odstraňuje potrebu zvyšovať úrokové sadzby. Ale táto taktika má aj obrovské nevýhody.
Operácia
Ak budú ceny obmedzené, dopyt po energii zostane príliš vysoký. To odloží dôležité reformy, ktoré sú potrebné vo svete, kde plyn už nie je taký lacný ako pred Putinovou operáciou. Dôkazy o tom už vidíme. Kvôli vyšším cenám spotrebovali Nemci v prvom polroku o takmer 10 % menej plynu ako rok predtým. Navyše, po zmrazení cien ich už nebude možné z politických dôvodov rozmraziť. Truss už povedala, že cenový strop bude zavedený nie na jednu zimu, ale na dve.
Kompenzácie
Namiesto obmedzovania cien si môžete zvoliť inú cestu, ktorá bude lepšia. Vlády by mali domácnostiam ponúknuť pomoc vo forme peňažnej kompenzácie z celkových účtov za energie. Platby je možné uskutočniť prostredníctvom služieb. To ochráni životnú úroveň ľudí a trhy môžu vytvoriť stimuly na úsporu energie. Kompenzácie pre najchudobnejšie rodiny, ktorých účty za elektrinu a kúrenie pohltia šestinu celkových výdavkov, budú musieť byť doplnené ďalšími sociálnymi platbami.
Pomoc budú potrebovať aj firmy. Aby sa predišlo dominovému efektu z krachu energetických firiem, niektoré z nich môžu potrebovať dočasné úverové linky od štátu, ako to bolo v prípade bánk počas finančnej krízy. Neskôr môžu byť náklady vymáhané prostredníctvom daní. Medzitým môže mnoho ďalších spoločností čeliť hrozbe zatvorenia, ako tomu bolo počas blokovania v roku 2020. Niektoré podniky nemusia byť konkurencieschopné, ako napríklad nemecké chemické spoločnosti, ktorých obchodný model je založený na množstve ruského plynu. Z tohto dôvodu môžu byť vládne pôžičky len dočasným opatrením na záchranu života. Takáto pomoc by mala byť časovo obmedzená.
Takže reparácie a dočasné pôžičky môžu ekonomike pomôcť. Odkiaľ však na ne štáty zoberú peniaze? Náklady budú obrovské, no medzitým sa už minuli obrovské prostriedky na finančnú pomoc počas pandémie. Európa, vrátane Británie, minie najmenej 450 miliárd eur na prekonanie energetickej krízy, a to ešte pred príchodom zimy. Taliansko a Nemecko minuli 2-3% HDP. Británia môže vďaka Trussovmu plánu minúť dvakrát toľko. Pokušenie vyriešiť problém prostredníctvom nových pôžičiek je veľké. Rozširujúce sa deficity počas inflácie však prinútia centrálne banky zvyšovať úrokové sadzby ešte viac, čím sa vládam ešte viac predraží splácanie ich dlhov.
Dlhy
Z tohto dôvodu by sa mali zvážiť neočakávané dane pre niektorých výrobcov energie. Kvôli komplikovanosti európskych trhov s elektrinou sa im teraz platia premrštené ceny, hoci ich vlastné náklady sú oveľa nižšie a nemajú nič spoločné s plynom. Firmy, ktoré riskujú a súťažia na voľnom trhu, by nemali byť za uplynulé obdobie zdanené, pretože to podkopáva samotný základ kapitalizmu. Teraz je však situácia iná. Tieto firmy pôsobia na silne regulovaných trhoch a môžu vytvárať neočakávané zisky mnohonásobne vyššie ako kapitál, ktorý investujú.
Odhady
Naše odhady sú založené na výskume na University College v Londýne a naznačujú, že v Spojenom kráľovstve by mohli neočakávané výnosy dosahovať až 30 miliárd libier. Rozšírením týchto druhov daní možno zvýšiť výdavky. Bolo by šialené robiť dlhodobé rozhodnutia na prestavbu elektrického systému uprostred chaosu. Niektoré zásady sú však už jasné. Je nevyhnutné zachovať trhový mechanizmus na podporu investícií do nových kapacít, ako aj inovatívnych riešení skladovania energie, ako sú nové batérie. Teraz však dáva zmysel odkloniť sa od spotových cien na energetickom trhu a prejsť na dlhodobé zmluvy, najmä preto, že lacná veterná energia zvyšuje svoj podiel na celkovej výrobe. Dôležité je tiež hľadať nové zdroje energie, od katarského plynu až po obnoviteľné zdroje. Ak Európa urobí správnu vec, bude schopná chrániť svojich občanov a pokračovať v prechode na nový, čistejší energetický systém. Ak sú kroky nesprávne, štáty môžu zbankrotovať.
