UNIAN: Minister financií Ukrajiny Serhiy Marčenko: Výdavky na armádu vzrástli takmer 10 násobne
KYJEV – Minister financií Serhiy Marčenko v rozhovore pre tlačovú agentúru UNIAN hovoril o hlavných príjmoch a výdavkoch vojenského rozpočtu krajiny, o stave rokovaní s MMF a podelil sa aj o podrobnosti o daňovej a dlhovej politike, ktorú Ukrajina v súčasnosti presadzuje.
Ako veľmi sa zmenili príjmy a výdavky štátneho rozpočtu od 24. februára – začiatku ozbrojenej agresie Ruska proti našej krajine?
Výrazne poklesli príjmy z daní a ciel a takmer 10-násobne vzrástli výdavky na vojenské potreby. Dynamika daňových a colných príjmov sa však začína zlepšovať.
Ak v marci boli colné príjmy 7 miliárd UAH, v apríli 8 miliárd UAH av máji 9 miliárd UAH. Podľa výsledkov z júla sme dostali viac ako 22 miliárd UAH. A to už bude viac ako 56 percent plánovaných predvojnových ukazovateľov. A to nás nemôže len potešiť. (1 euro sa rovná 37,21 ukrajinskej hrivny)
K 1. augustu colné a daňové úrady vybrali asi 90 miliárd hrivien.
Je to júlové číslo 90 miliárd UAH s vrátením DPH alebo bez?
Za tento mesiac nebola vrátená DPH.
Najvyššia rada, a to aj z iniciatívy ministerstva financií, podnikla prvé kroky na vrátenie zdanenia na predvojnovú úroveň. Vrátená bola najmä DPH a clo z dovezeného tovaru. Aké sú hlavné dôvody takéhoto rozhodnutia?
Hlavným dôvodom je zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu za účelom financovania prioritných výdavkov štátneho rozpočtu – sociálnych a vojenských platieb. A už teraz vidíme prvé výsledky, keďže jedným z hlavných faktorov rastu daní a ciel v júli je práve vrátenie DPH a dovozného cla, ako aj prísnejšia kontrola tovaru dovážaného na územie Ukrajiny. Sme vďační všetkým zapojeným do tohto procesu a veríme, že je to absolútne správne rozhodnutie.
Národná banka opakovane navrhla nezastavovať sa na tejto ceste a zaviesť dodatočné clo na niektoré kategórie tovaru. Aký je váš postoj k tomu?
Momentálne o tomto probléme diskutujeme. Takáto iniciatíva sa nemôže nazývať dodatočným clom, môže to byť samostatná vojenská povinnosť. Alebo dodatočný poplatok za zmenárenské transakcie za nákup dovážaného tovaru. Zatiaľ neexistuje finálna koncepcia, takže je predčasné povedať, kedy a v akej podobe bude poplatok zavedený.
Najvyššia rada od 1. júla zrušila aj možnosť bezcolného dovozu áut, no nie každý dovtedy stihol fyzicky prekročiť hranicu s novým autom a teraz sa ocitol v pomerne zložitej situácii. Existuje niekoľko návrhov zákonov, ktoré navrhujú urobiť pre takýchto občanov výnimku a umožniť im dovážať autá bez platenia cla. aky mate na to nazor?
V tomto procese nebudú žiadne ústupky. Táto otázka je uzavretá.
Poďme zistiť, aké daňové rozdiely v porovnaní so systémom, ktorý existoval pred 24. februárom, ešte zostali?
Ponechali sme možnosť FOP platiť 2 percentá z obratu namiesto 5 percent, 3. skupinu FOP sme rozšírili v podstate do nekonečna. Všetky tieto veci sa zachovali. A verím, že ich treba aj upraviť.
Plánuje sa to v blízkej budúcnosti?
Možno. Tento problém je predmetom diskusie.
Potvrdzujete úroveň deficitu, ktorý bol predtým zaznamenaný na úrovni 5 miliárd dolárov mesačne?
Sme výrazne závislí od zahraničnej pomoci. To je 5 miliárd dolárov mesačne, potvrdzujeme to.
V akej výške už západní partneri poskytli finančnú priamu rozpočtovú pomoc a v akej výške očakávame prostriedky v júli, auguste a do konca roka?
Od začiatku vojny sme už prilákali 12,7 miliardy dolárov zahraničnej grantovej a úverovej pomoci. Teraz prebiehajú rokovania o získaní ďalších 14 miliárd dolárov. To znamená, že ide len o prijatie 27 miliárd dolárov do konca roka.
V marci sme dostali zahraničnú pomoc 3,4 miliardy dolárov, v apríli 1,7 miliardy dolárov, v máji 1,5 miliardy dolárov, v júni 4,4 miliardy dolárov a v júli 1,7 miliardy dolárov. V auguste plánujeme – 6 miliárd dolárov, v septembri – 4,7 miliardy dolárov.
Október a nasledujúce mesiace závisia od výsledku rokovaní s našimi partnermi a MMF.
V júli ste povedali 1,7 miliardy dolárov. Ale plánovaný ukazovateľ bol viac ako dvakrát väčší. Mesiac je už za nami. Od koho očakávame príjem v blízkej budúcnosti?
V najbližšom období (v prvých augustových dňoch) očakávame od EÚ makrofinančnú pomoc vo výške 1 miliardy eur.
Rozumiem tomu správne, že celková suma makrofinančnej pomoci by mala byť 9 miliárd eur? Hovoríte, že čakáme na prvú tranžu – 1 miliardu eur. Sú nejaké informácie o tom, kedy dostaneme ďalších 8 miliárd eur?
Dúfame, že ďalších 8 miliárd eur príde od septembra. Je to vec rokovaní v strede EÚ. Dúfame, že európski partneri budú schopní dospieť ku konečnému rozhodnutiu v blízkej budúcnosti.
Aké je primárne využitie západných podporných prostriedkov, ktoré idú do štátneho rozpočtu?
Chcem, aby každý jasne pochopil situáciu, v ktorej sa nachádzame. Nemôžeme použiť grantové a pôžičkové prostriedky od západných partnerov na vojenské účely. Výdavky na vojnu sa zvýšili takmer desaťnásobne a množstvo daní, ktoré vyberáme, sa mnohonásobne znížilo. Preto máme možnosť financovať armádu len na úkor vybraných daní, ako aj vnútorných pôžičiek, vrátane nákupu štátnych dlhopisov Národnou bankou.
Národná banka od začiatku leta výrazne zvýšila diskontnú sadzbu – až na 25 percent. Navyše na poslednom menovom brífingu regulátor signalizoval, že sadzba môže byť zachovaná až do roku 2024 a v prípade potreby môže byť dokonca zvýšená. Ako takáto prísna politika regulátora ovplyvňuje prácu ministerstva financií?
Zvýšenie diskontnej sadzby je zvýšenie úrokových sadzieb úverov, ako aj zvýšenie sadzieb na depozitných certifikátoch, ktorým nejako konkurujeme, keď každý utorok získavame prostriedky predajom vojenských dlhopisov.
Ministerstvo financií sa pomerne dlho zdržiavalo zvyšovania sadzieb na hrivnové vojenské dlhopisy. Aké sú vaše hlavné argumenty pre takéto rozhodnutie?
Opakovane bolo zdôraznené, že vojenské dlhopisy nepovažujeme len za nástroj navyšovania kapitálu, je to v prvom rade príležitosť na podporu bojaschopnosti ukrajinskej armády, ako aj na zabezpečenie úhrady chránených výdavkov v formou platov štátnych zamestnancov, dôchodkov, sociálnej podpory, ako aj iných platieb.
V posledných týždňoch ste však predsa len začali zvyšovať sadzby hrivienových dlhopisov. Ste spokojný s objemom zákaziek, ktoré sa vám podarilo získať po zvýšení výnosu z nich?
Sadzby dlhodobých cenných papierov hrivny sa začali postupne revidovať. Teraz sledujeme, ako trh reaguje na zvýšenie atraktivity investícií do vojenských dlhopisov. Je však dosť riskantné výrazne zvyšovať sadzby pri krátkodobých záležitostiach.
Po prvé, nevyberáme dostatok daní, aby sme výrazne zvýšili krátkodobé úrokové sadzby. Po druhé, trh nereaguje dostatočne aktívne ani na nedávno zvýšené sadzby. To znamená, že môžeme urobiť predbežný záver, že v súčasnosti máme, žiaľ, obmedzený potenciál domáceho trhu pôžičiek.
Plánujete aj v budúcnosti pokračovať vo zvyšovaní sadzby na hrivnové dlhopisy?
Budeme monitorovať aktivitu na trhu a na základe prijatých údajov urobíme určité rozhodnutia. Chcem však zdôrazniť, že neoperujem z vlastných peňazí, ale z peňazí daňových poplatníkov. V súčasnosti neexistuje taký objem daňových zdrojov, ktorý by zabezpečil výrazné zvýšenie sadzieb na dlhopisoch domáceho štátneho úveru.
Ministerstvo financií musí od začiatku leta prilákať prostriedky z národnej banky na financovanie deficitu štátneho rozpočtu nie všeobecnými sadzbami, ale priemerným ročným účtovným kurzom. To znamená, že s najväčšou pravdepodobnosťou budú náklady asi 25 percent ročne. Do akej miery je to v podmienkach dnešnej reality správne rozhodnutie?
To bola podmienka národnej banky. Padlo také rozhodnutie, preto ho zrealizujeme. Samozrejme, ako ministerstvo financií by sme chceli mať atraktívnejšie podmienky pri umiestňovaní vojenských dlhopisov a tým ušetriť peniaze daňových poplatníkov na obsluhu dlhových záväzkov.
Najvyššia rada mala podnet zaviazať národnú banku k automatickému prevodu kupónových príjmov z OVDP do štátneho rozpočtu. Na jednej strane by to pomohlo ministerstvu financií financovať deficit štátneho rozpočtu. Na druhej strane to však možno interpretovať ako obmedzenie nezávislosti regulátora. Aký je váš postoj k tejto záležitosti?
Hlavnou funkciou národnej banky nie je zisk, preto by sa tak či onak prostriedky po zaplatení vkladových certifikátov a iných výdavkov presunuli do štátneho rozpočtu, ale je to otázka času. Deje sa tak na základe výsledkov auditu, výročnej správy. Relatívne povedané, tieto prostriedky budeme môcť vidieť niekedy v roku 2024. A stále musíme pochopiť, ako budeme žiť v roku 2023.
Načrtnutý mechanizmus by tento proces vo vojnových podmienkach urýchlil a zjednodušil. Sme pripravení na diskusiu a neveríme, že to má vplyv na nezávislosť národnej banky. Musíme spolu s NBÚ nájsť mechanizmus, ktorý umožní presun nadmerných príjmov NBÚ do štátneho rozpočtu.
Ministerstvo financií výrazne zvýšilo sadzby menových OVDP. Práve teraz môžu občania zarobiť na polročných papieroch – 3,5 %, ročne – 4,0 %. Príjem z nich navyše nepodlieha dani z príjmov fyzických osôb. Žiadna ukrajinská banka neponúka také výhodné podmienky. Prečo sa ministerstvo financií rozhodlo podporiť nákup menových dlhopisov?
Vychádzali sme zo skutočnosti, že sadzby bezrizikových investičných nástrojov pre ukrajinské banky, konkrétne amerických štátnych dlhopisov, sa už prakticky vyrovnali sadzbám devízových štátnych dlhopisov, čo sa prejavilo aj v zodpovedajúcej reakcii účastníkov trhu. Reakcia trhu. Preto, aby sme nestratili menovú likviditu, ktorá sa dostáva do systému v dôsledku našich splátok, vytvorili sme možnosť nasmerovať tieto zdroje v prospech financovania štátneho rozpočtu. Chápeme však, že to nie je najlepšie riešenie, pretože aj v podmienkach výhodných sadzieb to bude vytvárať určité budúce menové riziká pri dlhovej službe.
Kabinet ministrov sa rozhodol načrtnúť objem tohtoročnej emisie hrivien na úrovni 400 miliárd hrivien. Z toho už bolo použitých 252,5 miliardy hrivien. Bude mať ministerstvo financií dostatočnú bilanciu na financovanie deficitu štátneho rozpočtu do konca roka pri zohľadnení daňových príjmov a podpory Západu?
Všetko bude závisieť od podmienok, v akých budeme do konca roka. Ešte raz je dôležité zdôrazniť, že nemôžeme minúť západné finančné granty a pôžičky na financovanie armády. Medzinárodní partneri kontrolujú, či sa na financovanie armády neminie ani cent, ktorý dávajú do štátneho rozpočtu.
Armádu financujeme len z vlastných zdrojov, ktorými sú daňové a colné príjmy, ako aj prostriedky, ktoré získavame pri umiestňovaní vojenských dlhopisov na domácom trhu.
Teraz si to spočítajme: na financovanie armády potrebujeme v priemere asi 130 miliárd UAH každý mesiac. A daňové a colné príjmy sú prinajlepšom rovnaké ako v júli – asi 90 miliárd UAH (bez vratiek DPH). A ako viete, v prvých mesiacoch vojny bola situácia niekoľkonásobne ťažšia. Každý mesiac musíme neustále hľadať rozdiel na domácom trhu.
Ako vníma ministerstvo financií iniciatívu v Najvyššej rade odpísať alebo zmraziť hypotekárne úvery pre určité kategórie obyvateľstva (č. 7441-1)?
V porovnaní s inými ponúka tento návrh zákona viac-menej jasne stanovený implementačný mechanizmus. Samozrejme, vyvstáva otázka zdrojov financovania. Existujú pravidlá, ktoré spôsobujú rozpory, prečo by mal štát odškodniť banku. Nemyslíme si, že by rozpočet mal znášať dodatočné náklady. A nemyslíme si, že by banky mali znášať aj riziká týchto strát.
Preto je dôležité zaoberať sa otázkou náhrady škôd spôsobených občanom ako celku. A hlavným zdrojom financovania by mala byť krajina agresora, a to aj prostredníctvom zmrazených aktív. Neustále rokujeme s partnermi o urýchlení tohto procesu. Ale je to dosť náročná legálna cesta.
Minulý rok sa na Ukrajine začala kampaň za daňovú amnestiu pre občanov. Podľa súčasného zákona by mala vypršať 1. septembra 2022. V podmienkach vojny však zjavne nie každý môže využiť svoje právo na legalizáciu príjmu. Plánujete túto možnosť predĺžiť?
Áno, myslím si, že je úplne správne pokračovať v konaní o daňovej amnestii. Výbor pre financie, dane a colnú politiku nedávno podporil rozhodnutie predĺžiť tento proces do 1. marca 2023. Ale to je už v kompetencii Najvyššej rady, ktorá musí túto otázku zvážiť.
Zákon o daňovej amnestii stanovil ministerstvu financií za úlohu vypracovať návrh zákona o nepriamych spôsoboch daňovej kontroly príjmov a výdavkov občanov. V akom štádiu je jeho vývoj teraz?
Na vypracovaní tohto návrhu zákona pracujeme, základná koncepcia je hotová. Zatiaľ sme sa nezaregistrovali vo Najvyššej rade, pretože sa domnievame, že predtým musíme medzi občanmi vykonať vysvetľujúcu prácu, aby každý správne pochopil hlavné posolstvo tohto
iniciatív Je však dôležité pochopiť, že nepriame metódy daňovej kontroly sú v prvom rade o spravodlivosti.
Nedávno bol spustený vládny program rozvoja podnikania prostredníctvom grantového mechanizmu. Realizácia programu bude stáť 16 miliárd hrivien. Aký výsledok od toho očakáva ministerstvo financií?
Tento program umožňuje budúcim aj existujúcim podnikateľom získať podporu od štátu a v budúcnosti zlepšiť svoje finančné výsledky. Hlavnou podmienkou programu je vytvorenie nových pracovných miest. Program navyše motivuje Ukrajincov nielen pracovať pre ekonomiku, ale aj transparentne platiť dane.
V prvých mesiacoch vojny Ukrajina zaviedla program „eSupport“ – jednorazovú platbu 6 500 hrivien tým, ktorí prišli o prácu. Pre nedokonalosť platobného mechanizmu však platby nedostali všetci, ktorí to skutočne potrebovali. A teraz sa objavila informácia, že po preverení prijímateľov sú niektorým občanom spätne účtované poplatky. Je to naozaj tak?
Áno, skutočne, ministerstvo financií preverilo Register prijímateľov pomoci v rámci programu „ePodpora“ za obdobie od 7. do 31. marca 2022, ktorý obsahuje informácie o takmer 4,8 miliónoch prijímateľov takejto pomoci. Identifikovalo sa 25 tisíc 524 osôb, ktoré sú zamestnancami rozpočtových inštitúcií a nemali právo na primeranú pomoc.
K 11. júlu boli na mimorozpočtový účet ministerstva hospodárstva vrátené finančné prostriedky vo výške cca 12 miliónov hrivien, z toho: takmer 9 miliónov hrivien bolo vrátených fyzickými osobami v dôsledku opatrení prijatých na vrátenie finančných prostriedkov ako tzv. výsledok previerky platieb štátu a takmer 3 milióny hrivien boli vrátené oprávnenými osobami bankami ako nevyužitá jednorazová finančná pomoc v rámci programu „ePydprimka“.
Ukrajina iniciovala odklad splátok niektorých zahraničných dlhových záväzkov (eurobondov), ako aj opčných listov na HDP. Bolo toto rozhodnutie dohodnuté s externými veriteľmi vrátane MMF?
Áno, samozrejme, dohodli sme sa na tejto proaktívnej dlhovej transakcii s medzinárodnými partnermi a videli ste zodpovedajúce vyhlásenia o podpore od medzinárodných partnerov.
Plánujete sa v budúcnosti dohodnúť na odklade splátok iných typov externých záväzkov, vrátane pôžičiek od MMF, Svetovej banky, EBRD atď.?
Analyzujeme všetky možné možnosti šetrenia likvidity, ale momentálne neprebiehajú žiadne konkrétne rokovania.
NK Naftogaz vyhlásil nesplnenie svojich záväzkov voči veriteľom. Ako sa tento problém vyrieši? A nebudú podobné situácie aj u iných štátnych podnikov?
NJSC “Naftogaz” je v súčasnosti v opakovanom procese rokovaní s investormi. Pokiaľ ide o ďalšie štátne podniky, Ukrenergo a Ukravtodor sa pripojili k operáciám riadenia verejného dlhu, ktoré spustila Ukrajina.
Môžete potvrdiť, že ministerstvo financií neplánovalo a neplánuje odpisovať občanom domáci hrivnový dlh či devízové záväzky?
Nevidíme v tom zmysel, pretože negatívne dôsledky výrazne prevážia akékoľvek úspory pri splácaní tohto dlhu. Tiež, ako som povedal, domáce pôžičky sú dôležitým zdrojom financovania našej armády. Nepoznám žiadnu civilizovanú krajinu, ktorá by si dovolila neplniť svoje vnútorné záväzky voči svojim občanom. Je jedna krajina, ktorá to urobila v roku 1998, bolo to Rusko.
Ešte raz chcem s využitím príležitosti vyzvať občanov, aby investovali do vojenských dlhopisov a posilnili tak rozpočtovú stabilitu Ukrajiny. Štát plne garantuje bezpečnosť takýchto investícií na 100 percent, keďže ide o štátny dlh Ukrajiny.
V akom štádiu je teraz spolupráca s Medzinárodným menovým fondom? Máme počkať do konca roka, aby sme uzavreli nový program?
Rokujeme. Robíme všetko dôležité, aby sa tento program uskutočnil. Nebudem teraz hovoriť o podmienkach alebo možných výškach tranží v rámci budúceho programu, keďže ešte neboli úplne dohodnuté s MMF.
Dúfam však, že v tejto otázke budeme môcť v blízkej budúcnosti pokročiť.
Bohdan Sluck, UNIAN
