Médiá a politici žijú v terminológii socialistickej politickej ekonómie, inflácia nie je zdražovanie
BRATISLAVA – Každý deň si obyvateľ Slovenska si môže prečítať, vypočuť v televízii, alebo rozhlase slová zdražovanie, zdraželo, dražie…Nepočuje, nečita, nevidí vysvetlenie pojmu inflácia.
Pojem “zdražovanie“ sa týka cien jednotlivých tovarov, zatiaľ čo inflácia je vzostup cenovej hladiny, teda jav makroekonomický. Inflácia je vážna, komplikovaná, ťažko odstrániteľná porucha fungovania ekonomiky, zdražovanie – z komunizmu prenesený pojem – iba implikuje, že niekto zdražuje. Niekomu sa slovo zdražovania páči. Hodí sa to politikom a médiám pretože umožňuje na niekoho ďalšieho ukazovať prstom, čo je v politike a v médiách vždy obľúbené gesto. Zdražovanie je svojvoľné zvýšenie ceny bez ohľadu na oprávnené náklady na tovary alebo služby. Proti zdraženiu môže zasiatnuť Protimonopolný úrad SR. Proti inflácii nemôže zasiahnuť.
Pojem inflácia pochádza z latinského slova inflatio “nafúknutie” je zvýšenie všeobecnej úrovne cien tovarov a služieb.
Pri inflácii sa cena rovnakých tovarov časom zvyšuje: za rovnaké množstvo peňazí sa časom kúpi menej tovarov a služieb ako predtým. V skutočnosti kúpna sila peňazí klesá, peniaze sa znehodnocujú. Znehodnocovanie peňazí vedie k vyšším cenám v trhovej ekonomike. V administratívno-príkazovom systéme riadenia nemusí znehodnocovanie peňazí viesť k zmene cien, ale narastá nedostatok tovaru.
Infláciu ako dlhodobý stabilný proces treba odlíšiť od jednorazového zvýšenia cien (napríklad v dôsledku menovej reformy alebo politickej udalosti). Inflácia neznamená súčasný rast všetkých cien v ekonomike, pretože ceny jednotlivých tovarov a služieb môžu klesať alebo zostať rovnaké. Je dôležité, aby sa zmenila všeobecná cenová hladina, teda deflátor hrubého doméceho produktu (HDP).
Deflátor hrubého domáceho produktu (HDP deflátor) je cenový index vytvorený na meranie všeobecnej úrovne cien tovarov a služieb (spotrebného koša) za určité obdobie v ekonomike. Vypočítava sa ako Paascheho index a vyjadruje sa v percentách.
Hrubý domáci produkt (v trhových cenách), skrátene HDP (gross domestic product (at market prices), skrátene GDP) alebo domáci produkt je hodnota všetkých finálnych výrobkov a služieb vyrobených rezidentskými jednotkami sledovaného územia (spravidla štátu) za sledované obdobie (spravidla za rok). Zodpovedá teda tzv. hrubej pridanej hodnote celej ekonomiky v trhových cenách.
V ekonómii sa rozlišujú tieto príčiny inflácie:
Nárast vládnych výdavkov, na financovanie ktorých sa štát uchyľuje k emisii peňazí, čím sa zvyšuje peňažná zásoba nad potreby obehu komodít.
Najvýraznejšie sa prejavuje vo vojnových a krízových obdobiach.
Nadmerná expanzia peňažnej zásoby v dôsledku masového požičiavania a finančné zdroje na požičiavanie sa nečerpajú z úspor, ale z emisie nekrytej meny.
Monopol veľkých firiem na určovanie cien a vlastných výrobných nákladov, najmä v primárnych odvetviach.
Monopol odborov, ktorý obmedzuje možnosť znižovania miezd, čo vedie k celkovému zvýšeniu nákladov.
Zníženie reálneho objemu národnej produkcie, ktoré pri stabilnej úrovni peňažnej zásoby vedie k zvýšeniu cien, keďže rovnakému množstvu peňazí zodpovedá menší objem tovarov a služieb.
Zvýšenie a zavedenie nových štátnych daní, ciel, spotrebných daní a pod. so stabilnou úrovňou peňažnej zásoby.
Počas obzvlášť silných inflácií, ako napríklad v Rusku počas občianskej vojny alebo v Nemecku v 20. rokoch 20. storočia. obeh peňazí môže úplne ustúpiť výmennému obchodu v naturáliách.
