Cárske Rusko: západniari a slovanofili: základné myšlienky, podobnosti a rozdiely v skratke

Kto boli západniari (zapadniki) a slovanofili (slavianofily) na území cárskeho Ruska? Názory a myšlienky západniarov a slavanofili– aké sú ich rozdiely a podobnosti? Nevoľníctvo – ako sa k nemu správali tí a iní? Finančné noviny prinášajú porovnanie názorov západniarov a slovanofilov.

Prečo sú zaujímavé tieto informácie? Lebo korene tohto ideologického sporu sú jednou z hybných súčasnej vojny na Ukrajine.

Západniari sú predstaviteľmi ruského filozofického a sociálneho myslenia 40. – 50. rokov 19. storočia. Presadzovali zrušenie poddanstva a verili, že štát by sa mal uberať západoeurópskou cestou rozvoja.

Slavianofili sú nasledovníkmi trendu, ktorý sa formoval v 30. – 40. rokoch 19. storočia. Na rozdiel od západniarov boli presvedčení, že krajina by mala ísť vlastnou cestou. Tvrdili, že Rusko je dedičom špeciálnej duchovnej kultúry založenej na pôde pravoslávia a musí sprostredkovať pravdu európskym štátom, ktoré upadli do herézy a ateizmu.

Oba prúdy sa rozvinuli približne v rovnakom čase: slovanofilstvo v roku 1839 a západné náboženstvo v roku 1841.

Peter I.

Pohľady západniarov

Väčšina obyvateľov Západu pochádzala zo šľachty a bohatých obchodníkov. Presadzovali zrušenie poddanstva, vypracovali plány na jeho zrušenie a hovorili o výhodách námezdnej práce.

Západniari kritizovali feudálny ruský systém a postavili sa proti buržoázno-parlamentnému a ústavnému poriadku v krajinách západnej Európy – najmä v Anglicku a Francúzsku.

Stúpenci západniarstva  považovali roľnícke komunity a spoločné vlastníctvo pôdy za relikt minulosti a verili, že by sa malo očakávať, že vymiznú, ako sa to stalo v Európe.

Čo sa týka monarchie, stúpenci západniarstva verili, že pre štát bude optimálna obmedzená monarchia a parlamentný systém. Prívrženci hnutia videli budúcnosť v rozvoji priemyslu, obchodu a výstavbe železníc. Západniari dúfali, že dosiahnu svoje ciele mierovou cestou, ovplyvňovaním cárskej vlády verejnou mienkou, ako aj vedou a vzdelávaním. Stúpenci tejto mysle považovali Petra I. za kľúčovú postavu ruských dejín.

Zástancovia pokroku a osvety oceňovali cárovo úsilie priblížiť Rusko západnému svetu. Stúpenci západnictva obhajovali slobodu tlače, právo zvoliť si jazyk a náboženstvo. Tvrdili, že jednotlivec je nad  štátom.

Michail Jevgrafovič Saltykov-Ščedrin.

Slávni predstavitelia západnictva: Turgenev, Belinskij, Saltykov-Ščedrin

Je známe, že ruský spisovateľ Ivan Turgenev mal pozitívny vzťah k myšlienkam západnictva. Budúci spisovateľ sa začal zaujímať o myšlienky v Nemecku, kam odišiel po ukončení univerzity. Spôsob západného života urobil na mladého muža silný dojem. Bol presvedčený, že len asimilácia univerzálnej ľudskej kultúry môže vytiahnuť Rusko z temnoty, v ktorej žije.

Stúpencami prúdu boli aj literárny kritik Vissarion Belinskij, ruský filozof a publicista Pjotr ​​Čaadajev, spisovatelia Nikolaj Nekrasov a Ivan Gončarov.

Je známe, že spisovateľ Michail Saltykov-Ščedrin sa snažil o zmierenie západniarov a slovanofilov, no predsa sa viac prikláňal k myšlienkam prvých. Filozofické názory západniarov ovplyvnili Schiller, Hegel, Schelling, Feuerbach, Comte a Saint-Simon.

Myšlienky slovanofilov

Pojem „slovanofilstvo“ zaviedli do používania západniari. Samotní slovanofili používali iné vlastné mená: „Moskovčania“, „Moskovský smer“, „Moskovská strana“, „Východniari“.

Termín, ktorý vytvorili predstavitelia západnictva, sa však nakoniec udomácnil a začal sa používať medzi „slovanofilmi“ Pôdu pre rozkvet hnutia pripravila vlastenecká vojna v roku 1812, ktorá vyostrila vlastenecké cítenie a nastolila otázku určenia národnej tváre Ruska.

Stúpenci hnutia vyjadrili myšlienku špeciálnej cesty pre Rusko a spásonosnú úlohu pravoslávia.

„Všetko, čo bráni správnemu a úplnému rozvoju pravoslávia, všetko, čo bráni rozvoju a prosperite ruského ľudu, všetko, čo dáva falošný a nie čisto pravoslávny smer ľudovému duchu a výchove, všetko, čo deformuje dušu Ruska a zabíja jeho morálne, občianske a politické zdravie,“ napísal náboženský filozof a publicista Ivan Kireevsky.

Peter I. Medený jazdec.

Slovanofili kládli dôraz najmä na ruského roľníka, veriac, že ​​on drží „kľúč k našej národnej existencii“.

Podobne ako západniari, aj slavianofili verili, že poddanstvo treba zrušiť, ale so zachovaním tradičného spôsobu roľníckeho života.

Na rozdiel od západniarov vnímali slavianofili Petra I. skôr ako negatívnu postavu ruských dejín. Podľa ich názoru cár zviedol krajinu na scestie tým, že jej vnútil európske hodnoty, ktoré sa na ruskej pôde nemôžu zakoreniť, alebo sa aspoň musia prispôsobiť.

Čo sa týka postoja k monarchii, fanúšikovia pôvodnej národnej cesty boli presvedčení, že absolútna monarchia je pre Rusko jedinou pravou možnosťou a parlament a ústava sú pre Slovanov cudzím fenoménom.

Slavianofili brali cenzúru pokojne, verili, že je to možné v záujme štátu. Štát je dôležitejší ako jednotlivec a jednotlivec musí slúžiť spoločnej myšlienke. Slovanisti považovali pravoslávie za základ ruského štátu a ruského života a európska skúsenosť podľa nich mohla porušovať zavedené náboženské kánony.

 

Vladimir Daľ a Fedor Tyutčev: slávni slovanofili

Zakladateľom raného slovaofilstva je ruský básnik, umelec a teológ Alexej Chomjakov. Zárukou spásy je podľa Chomjakova cirkevná jednota veriacich pravoslávnej cirkvi. V článku „O starom a novom“ v roku 1839 predložil hlavné teoretické tézy slovanofilstva.

So slovanofilmi sympatizoval ruský básnik Fjodor Ťutčev. Pre neho mal prvoradý význam štát, suverénna idea, neoddeliteľne spojená so svetovou úlohou Ruska.

Z pohľadu Ťutčeva je Rusko „kresťanskou veľmocou a ruský ľud je kresťanský nielen kvôli pravoslávnosti svojho presvedčenia, ale aj kvôli niečomu ešte úprimnejšiemu“.

Vladimír Daľ, zostavovateľ Výkladového slovníka živého veľkého ruského jazyka, mal v posledných rokoch svojho života veľa spoločného s prívržencami slovanofilstva. Slovník ukázal bohatstvo ruského jazyka a zaznamenal tisíce vzácnych nárečových slov. Dielo, ktoré zostavovateľovi trvalo 53 rokov, vyvolalo u slovanofilov  veľké nadšenie.

Hlavnú úlohu vo vývoji názorov slovanofilov zohrali spisovatelia, básnici a vedci Kireevskij, Aksakov, Samarin.

Vladimír Daľ.