O odovzdaní písomnej odpovede na odpoveď americkej strany o bezpečnostných zárukách

Dňa 17. februára tohto roku Americký veľvyslanec v Ruskej federácii John Sullivan, pozvaný na ruské ministerstvo zahraničných vecí, dostal nasledujúcu reakciu na predtým prijatú americkú odpoveď na ruský návrh zmluvy medzi Ruskou federáciou a Spojenými štátmi americkými o bezpečnostných zárukách:

Všeobecná charakteristika.

Konštatujeme, že americká strana nereagovala konštruktívne na základné prvky návrhu zmluvy so Spojenými štátmi, ktorý pripravila ruská strana o bezpečnostných zárukách. Hovoríme o odmietnutí ďalšieho rozširovania NATO, stiahnutí „bukurešťského vzorca“, že „Ukrajina a Gruzínsko sa stanú členmi NATO“, a odmietnutí vytvárania vojenských základní na území štátov, ktoré boli predtým súčasťou ZSSR a nie sú členmi Aliancie, vrátane využitia ich infraštruktúry na vykonávanie akejkoľvek vojenskej činnosti, ako aj návrat vojenských spôsobilostí vrátane štrajku a infraštruktúry NATO do stavu z roku 1997, kedy bol prijatý Zakladajúci akt Rusko-NATO podpísaný. Tieto ustanovenia majú pre Ruskú federáciu zásadný význam.

Ignoroval sa balíkový charakter ruských návrhov, z ktorých sa zámerne vyberali „pohodlné“ témy, ktoré sa zase „prekrúcali“ smerom k vytváraniu výhod pre USA a ich spojencov. Tento prístup, ako aj sprievodná rétorika predstaviteľov USA, posilňujú oprávnené pochybnosti, že Washington je skutočne odhodlaný napraviť európsku bezpečnostnú situáciu.

Zvyšujúca sa vojenská aktivita USA a NATO v blízkosti ruských hraníc je alarmujúca, zatiaľ čo naše červené línie a základné bezpečnostné záujmy, ako aj suverénne právo Ruska na ich ochranu, sú naďalej ignorované. Konečné požiadavky na stiahnutie jednotiek z určitých oblastí na ruskom území, sprevádzané hrozbami prísnejších sankcií, sú neprijateľné a podkopávajú vyhliadky na dosiahnutie skutočných dohôd.

V prípade absencie pripravenosti americkej strany dohodnúť sa na pevných, právne záväzných zárukách zaistenia našej bezpečnosti zo strany USA a ich spojencov, bude Rusko nútené reagovať, a to aj prostredníctvom implementácie vojensko-technických opatrení.

O Ukrajine.

Žiadna „ruská invázia“ na Ukrajinu, ktorú Spojené štáty a ich spojenci deklarujú na oficiálnej úrovni od jesene minulého roka a nie je plánovaná, sa nekoná, takže vyjadrenia o „zodpovednosti Ruska za eskaláciu“ nemožno považovať inak ako za pokúsiť sa vyvinúť tlak na ruské návrhy bezpečnostných záruk a znehodnotiť ich.

Zmienka o ruských záväzkoch podľa Budapeštianskeho memoranda z roku 1994 v tomto kontexte nemá nič spoločné s vnútroukrajinským konfliktom a nevzťahuje sa na okolnosti vyplývajúce z pôsobenia tamojších vnútorných faktorov. Strata územnej celistvosti ukrajinského štátu je výsledkom procesov, ktoré v ňom prebehli.

Obvinenia Ruska obsiahnuté v americkej odpovedi, že „okupovalo Krym“, tiež neobstoja. V roku 2014 sa v Kyjeve uskutočnil štátny prevrat, ktorého iniciátori s podporou USA a ich spojencov smerovali k vytvoreniu nacionalistického štátu, ktorý porušuje práva rusky a rusky hovoriaceho obyvateľstva. , ako aj iné „netitulárne“ etnické skupiny. Nie je prekvapujúce, že v takejto situácii Krymčania hlasovali za znovuzjednotenie s Ruskom. Rozhodnutie obyvateľov Krymu a Sevastopolu vrátiť sa do Ruskej federácie bolo prijaté slobodnou vôľou pri uplatňovaní práva na sebaurčenie zakotveného v Charte OSN. Nebola použitá sila ani hrozba silou. Otázka spolupatričnosti Krymu je uzavretá.

Ak bude Ukrajina prijatá do NATO, bude reálne hroziť, že režim v Kyjeve sa pokúsi „vrátiť“ Krym silou, pritiahnutím USA a ich spojencov v súlade s čl. 5 Washingtonskej zmluvy do priameho ozbrojeného konfliktu s Ruskom so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami.

Téza opakovaná v reakcii USA, že Rusko údajne „zapálilo konflikt na Donbase“, je neudržateľná. Jeho dôvody sú čisto domáceho charakteru. Urovnanie je možné len implementáciou minských dohôd a „balíka opatrení“, ktorých priorita a zodpovednosť za implementáciu sú jasne definované a jednomyseľne potvrdené rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2202, vrátane USA, Francúzska a Veľkej Británie. Británii. V odseku 2 tejto rezolúcie sú ako strany uvedené Kyjev, Doneck a Lugansk. Žiadny z týchto dokumentov nespomína zodpovednosť Ruska za konflikt v Donbase. Rusko spolu s OBSE zohráva úlohu sprostredkovateľa v hlavnom negociačnom formáte – Kontaktná skupina – a spolu s Berlínom a Parížom – v normandskom formáte, ktorý formuluje odporúčania stranám konfliktu a monitoruje ich implementáciu.

Na deeskaláciu situácie okolo Ukrajiny je zásadne dôležité urobiť nasledujúce kroky. Prinútiť Kyjev dodržiavať „Balík opatrení“ (Minské dohody- poznámka Finančných novín), zastaviť dodávky zbraní na Ukrajinu, stiahnuť odtiaľ všetkých západných poradcov a inštruktorov, odmietnuť krajinám NATO spoločné cvičenia s Ozbrojenými silami Ukrajiny a stiahnuť všetky cudzie zbrane predtým. doručené do Kyjeva mimo územia Ukrajiny.

V tejto súvislosti upozorňujeme na skutočnosť, že prezident Ruska Vladimir Putin na tlačovej konferencii po rozhovoroch v Moskve s prezidentkou francúzskej cisárovnej Macron 7. februára 2022 zdôraznil, že sme otvorení dialógu a naliehavo žiadame „premýšľať“. o stabilných podmienkach bezpečnosť pre všetkých, rovnaká pre všetkých účastníkov medzinárodného života.

Konfigurácia síl

V reakcii USA sme nevideli potvrdenie, že americká strana je plne odhodlaná dodržiavať nemenný princíp nedeliteľnosti bezpečnosti. Všeobecné vyjadrenia o zvažovaní tohto postulátu americkou stranou sú v priamom rozpore s neochotou Washingtonu opustiť kontraproduktívny a destabilizujúci kurz vytvárania výhod pre seba a svojich spojencov na úkor bezpečnostných záujmov Ruska. To je presne to, čo sa deje v dôsledku neobmedzeného uplatňovania politiky neobmedzeného geostrategického a vojenského rozvoja postsovietskeho priestoru vrátane územia Ukrajiny zo strany Severoatlantickej aliancie s vedúcou úlohou Spojených štátov amerických. ktorá je pre nás obzvlášť citlivá. To všetko sa deje priamo na ruských hraniciach. Tým sa ignorujú naše „červené čiary“ a základné bezpečnostné záujmy a odopiera sa neodňateľné právo Ruska na ich poskytovanie. Pre nás je to, samozrejme, neprijateľné.

Okrem toho pripomíname, že tento princíp je zakotvený v preambule Zmluvy medzi Ruskou federáciou a Spojenými štátmi americkými z roku 2011 o opatreniach na ďalšie zníženie a obmedzenie strategických útočných zbraní, ktorej predĺženie sa zmluvné strany dohodli na 5 rokov bez akýchkoľvek výnimiek. vo februári minulého roku a tiež v niekoľkých základných dokumentoch OBSE a Rusko-NATO prijatých na najvyššej úrovni: v preambule Helsinského záverečného aktu z roku 1975, v Parížskej charte pre novú Európu z roku 1990, Rusko-NATO Zakladajúci akt z roku 1997, Istanbulská charta európskej bezpečnosti OBSE z roku 1999, Rímska deklarácia NATO-Rusko z roku 2002 a Astanská deklarácia zo summitu OBSE z roku 2010.

Poznamenávame, že v prijatej odpovedi sa spomína záväzok Washingtonu ku koncepcii nedeliteľnosti bezpečnosti. V texte sa však scvrkáva na právo štátov „slobodne si zvoliť alebo zmeniť metódy zaistenia svojej bezpečnosti vrátane odborových zmlúv“. Táto sloboda nie je absolútna a je len polovicou známeho vzorca stanoveného v Charte európskej bezpečnosti. Jeho druhá časť vyžaduje pri výkone tohto práva nie „… posilňovať svoju bezpečnosť na úkor bezpečnosti iných štátov“. Nemôžeme brať do úvahy list prijatý z NATO z 10. februára tohto roku. ako odpoveď na správu, ktorú minister zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov zaslal 28. januára 2022 ministrovi zahraničných vecí USA E. Blinkenovi k tejto otázke. Požiadali sme o odpoveď na národnej úrovni.

Politika “otvorených dverí” NATO

USA opätovne potvrdzujú svoju „silnú podporu“ politike „otvorených dverí“ NATO. Je to však v rozpore so základnými záväzkami prijatými v rámci KBSE/OBSE, predovšetkým so záväzkom „neposilňovať svoju bezpečnosť na úkor bezpečnosti iných“. Táto politika nie je v súlade so smernicami samotnej aliancie, ktorá sa po stretnutí ministra zahraničných vecí NATO v dňoch 6. – 7. júna 1991 v Kodani zaviazala „nevyužívať jednostranné výhody zo zmenenej situácie v Európe“, „nie ohrozovať legitímne záujmy“ iných štátov, neusilovať sa o ich „izoláciu“ či „kreslenie nových deliacich čiar na kontinente“.

Vyzývame Spojené štáty a NATO, aby sa vrátili k plneniu svojich medzinárodných záväzkov v oblasti udržiavania mieru a bezpečnosti. Od členov aliancie očakávame konkrétne návrhy obsahu a foriem právnej konsolidácie zrieknutia sa ďalšieho rozširovania NATO na východ.

Balíkový charakter ponúk.

Berieme na vedomie pripravenosť Spojených štátov amerických podstatne pracovať na individuálnych opatreniach na kontrolu zbraní a zníženie rizika. Zároveň zaznamenali, že Washington konečne uznal opodstatnenosť viacerých ruských návrhov a iniciatív v týchto oblastiach, ktoré boli predložené v posledných rokoch.

Zároveň opätovne upozorňujeme americkú stranu na skutočnosť, že Rusko v nami predložených dokumentoch o bezpečnostných zárukách navrhlo ísť cestou komplexného dlhodobého riešenia neprijateľnej situácie, ktorá sa naďalej vyvíja v euroatlantickom regióne. V prvom rade hovoríme o vytvorení stabilného základu pre bezpečnostnú architektúru v podobe dohody o odmietnutí NATO podniknúť ďalšie kroky, ktoré poškodzujú bezpečnosť Ruska. Toto pre nás zostáva nemenným imperatívom. Pri absencii takéhoto pevného základu nebudú z dlhodobého hľadiska udržateľné vzájomne súvisiace opatrenia na kontrolu zbrojenia a znižovanie vojenských rizík, ktoré zaisťujú zdržanlivosť a predvídateľnosť vojenskej činnosti v samostatných oblastiach, aj keď sa na nich dá dohodnúť.

Ruské návrhy sú teda balíkového charakteru a mali by sa posudzovať ako celok bez vyčleňovania jeho jednotlivých zložiek.

V tejto súvislosti by sme sa chceli zamerať na absenciu konštruktívnej reakcie Washingtonu a Bruselu na najdôležitejšie prvky ruskej iniciatívy, ktoré sme jasne identifikovali. Pokiaľ ide o otázky kontroly zbraní, zvažujeme ich výlučne vo všeobecnom kontexte komplexného, ​​balíkového prístupu k riešeniu problému bezpečnostných záruk.

“Post START” a “riadenie bezpečnosti”.

Spojené štáty americké navrhujú „okamžite“ zapojiť sa do vývoja „opatrení v rozvoji START“ v rámci dialógu o strategickej stabilite. Americká strana sa však zároveň snaží napraviť s nami nekoordinovaný prístup, ktorý počíta so zameraním sa výlučne na jadrové zbrane, bez ohľadu na schopnosť niektorých zbraní predstavovať priamu hrozbu pre územie štátu. druhá strana. Takýto jednostranný pohľad na vec je v rozpore s dorozumeniami dosiahnutými na rusko-americkom summite 16. júna 2021 v Ženeve, pokiaľ ide o komplexný charakter strategického dialógu, ktorý má položiť základy pre budúcu kontrolu zbrojenia a opatrenia na znižovanie rizík.

Rusko naďalej presadzuje integrovaný prístup k strategickým otázkam. Navrhujeme zapojiť sa do spoločného vývoja novej „rovnice bezpečnosti“.

Na súbor prvkov konceptu, ktorý navrhujeme a ktorý zostáva plne relevantný, bola daná pozornosť americkej strane – vr. na stretnutiach v rámci strategického dialógu a v nami predloženom pracovnom dokumente 17. decembra 2021 k jeho obsahu.

Rozmiestnenie jadrových zbraní mimo územia štátu.

Spojené štáty americké vo svojom dokumente nereagovali na taký prvok nami navrhovaného „balíka“ opatrení, akým je stiahnutie jadrových zbraní rozmiestnených mimo ich hraníc na územie štátu a odmietnutie ich ďalšieho rozmiestnenia mimo územia štátu, a obmedzila sa na zmienku o potrebe riešiť problém na platforme strategického dialógu nestrategické jadrové zbrane bez zohľadnenia osobitostí ich rozmiestnenia a iných faktorov ovplyvňujúcich bezpečnosť strán.

Radi by sme objasnili, že naše návrhy sa týkajú riešenia problému prítomnosti na území niektorých nejadrových štátov NATO – v rozpore s NPT – amerických jadrových zbraní, ktoré sú schopné zasiahnuť ciele na ruskom území. To by zahŕňalo zrušenie infraštruktúry na rýchle rozmiestnenie takýchto zbraní v Európe, ako aj zastavenie výcviku a cvičení NATO v manipulácii s týmito zbraňami, na ktorých sa podieľajú nejadrové členské štáty NATO. Bez odstránenia tohto podráždenia nie je možná diskusia na tému nestrategických jadrových zbraní.

Pozemné rakety stredného a kratšieho doletu.

Túto otázku považujeme za jednu z prioritných oblastí rusko-amerického dialógu o strategickej stabilite. Sme presvedčení, že táto kategória zbraní je nevyhnutnou súčasťou novej „bezpečnostnej rovnice“, ktorú by mali spoločne vypracovať Rusko a Spojené štáty.

Naďalej vychádzame z relevantnosti ruských iniciatív v oblasti „post-INF zmluvy“, ktoré sú založené na myšlienke recipročných overiteľných moratórií na nasadenie pozemnej zmluvy INF v Európe. V zásade sme otvorení vecným úvahám o spôsoboch jeho praktickej realizácie. Zároveň si všímame pretrvávajúcu neistotu v prístupoch Washingtonu k hlavným parametrom prípadných kontrolných opatrení nad týmito zbraňami, predovšetkým k ich pokrytiu, ktoré by sa malo vzťahovať na všetky zbrane príslušného rozsahu v jadrových a nejadrových zariadeniach.

Poznamenalo sa, že Spojené štáty americké berú za základ ruský prístup, ktorý zabezpečuje vzájomné urovnanie vzájomných obáv v kontexte predtým existujúcej zmluvy INF. Verzia navrhovaná americkou stranou pre rozvoj našej myšlienky vzájomných overovacích opatrení vo vzťahu ku komplexom Aegis Ashore v Rumunsku a Poľsku, ako aj k niektorým zariadeniam v európskej časti Ruska, možno ďalej vziať do úvahy.

Ako zdôraznil vo vyhlásení ruského prezidenta Vladimira Putina z 26. októbra 2020 a následne naň opakovane upozornila americká strana, potenciálne opatrenia transparentnosti týkajúce sa ruských zariadení podliehajúcich schváleniu by mohli zahŕňať monitorovanie neprítomnosti ruskej rakety 9M729. Pripomíname, že tento krok je prejavom dobrej vôle vzhľadom na to, že vlastnosti rakety 9M729 nijako neodporujú požiadavkám bývalej zmluvy INF a Spojené štáty americké nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili obvinenia proti Rusko. Americká strana zároveň ignorovala nami organizovanú dobrovoľnú akciu v období platnosti tejto zmluvy dňa 23. januára 2019 na demonštráciu zariadenia a technických vlastností rakety 9M729 a jej odpaľovacieho zariadenia.

Ťažké bombardéry a hladinové vojnové lode.

Berieme na vedomie pozornosť americkej strany ruskej myšlienke dodatočných opatrení na zmiernenie rizika v súvislosti s letmi ťažkých bombardérov v blízkosti národných hraníc strán. Vidíme tému na diskusiu a potenciál pre obojstranne prijateľné dohody. Pripomíname vám nemenej dôležitý prvok nášho „balíkového“ návrhu týkajúceho sa podobných plavieb bojových hladinových lodí, ktoré tiež zahŕňajú vážne riziká.

Vojenské cvičenia a manévre.

Spojené štáty americké nereagovali na návrhy obsiahnuté v ods. 2 Článok 4 ruského návrhu zmluvy. Americká strana zjavne vychádza z toho, že napätie vo vojenskej oblasti je možné znížiť zvýšením transparentnosti a dodatočnými opatreniami na zníženie nebezpečenstva v súlade s návrhmi Západu na modernizáciu Viedenského dokumentu.

Tento prístup považujeme za nereálny a jednostranný, zameraný na „prehliadnutie“ činnosti Ozbrojených síl Ruskej federácie. Opatrenia na budovanie dôvery a bezpečnosti podľa Viedenského dokumentu 2011 sú primerané súčasnej situácii. Na začatie diskusie o možnosti ich aktualizácie je potrebné vytvoriť potrebné podmienky. A na tento účel by Spojené štáty a ich spojenci mali opustiť politiku „zadržiavania“ Ruska a prijať konkrétne praktické opatrenia na deeskaláciu vojensko-politickej situácie, a to aj v súlade s ods. 2 Článok 4 nášho návrhu zmluvy.

Pokiaľ ide o predchádzanie incidentom na šírom mori a vo vzdušnom priestore nad ním, vítame pripravenosť Spojených štátov na príslušné konzultácie. Táto práca však nemôže nahradiť riešenie kľúčových problémov, ktoré predstavuje Rusko.

17. februára 2022