O roku 1968 v ruskom denníku Kommersant
V noci na 21. augusta 1968 presne o 23.00 tanky armád Varšavskej zmluvy prekročili hranice Československa. Nad ránom sa objavili v Prahe. Na príkaz vedenia Sovietskeho zväzu prišlo do Československa 400 000 vojakov. Po 50 rokoch sa denník Kommersant stretol s účastníkmi tých udalostí a zistil ako intervencia zmenila ich žvot a krajinu. Denník prináša najmä príbehy tých, ktorí tvrdia, že intervencia po rokoch nemala zmysel. V rozsiahlom materiáli sú aj príklady sovietskych novinárov, ktorí nesúhlasili a museli opustiť Československo. Celý súbor reportáží si môžete prečítať tu.
Boris Šmeľov mal vtedy 20 rokov. “Bol som parašutista. Bol som členom 7. gardovej paradesantnej divízie. V Prahe som bol od augusta po september 1968.” Po rokoch pochopil, že intervencia je nezmysel.
“Politickí velitelia nám hovorili, že v Československu je skupina kontrarevolucionárov, vďaka ktorej trpí celý národ, a bude ju treba obmedziť. Spočiatku sa nikto vážne nechystal bojovať…”
..”O štvrtej ráno 21. augusta sme vstúpili do lietadiel a odleteli sme. Leteli sme ozbrojení do zubov. Dali nám veľa munície. Jeden vojak z môjho pluku mi pred odletom dal domácu adresu: ak by zahynul, mal so to oznámiť jeho rodine. Na čo som vtedy myslel? Keď máš 20 rokov nerozmýšľaš o živote a smrti – všetko bolo nejasné. Spozorneli sme keď počas letu letci začali nabíjať svoje pištole: k niečomu sa pripravovali. Uvidel som veľké mesto a jeho svetlo… Viac som si myslel, že je sviatok, ako bojová činnosť.”
“Na ôsmu ráno ľudia išli do práce a uvideli nás. Pýtali sa nás aké sú to zbrane, čo tu robíme. Dôstojníci a politickí velitelia nás kontrolovali a nedovolili komunikovať s miestnymi obyvateľmi: odháňali nás od nich a ich od nás. Keď som uvidel mierumilovné mesto a ľudí, ktorí ako zvyčajne idú do mesta, začal som rozmýšľať: do koho máme strieľať, čo máme robiť?”
“V Prahe som mal 20 rokov, a vtedy som vážne nerozmýšľal o týchto udalostiach. Názory sa menili postupne, ale už v Československu som pochopil, že nás nikto nepotrebuje, že konáme nesprávne. Potvrdzoval to priebeh udalostí a reakcia Čechov na nás.”
“Teraz sa často v našich publikáciách spomína vzbura českých vojakov v roku 1918, čo bolo ozbrojené povstanie dobrovoľníckeho združenia bývalých vojakov ruskej armády, ktoré pozostávalo z Čechov a Slovákov. Je to samozrejme ospravedlnenie nášho vtrhnutia v roku 1968. Je to veľmi hanebné: ospravedlňujte sa niečim iným alebo sa vôbec neospravedlňujte.”
