Zomrel ekonóm, vedec, veľký človek Ferko Hajnovič

BRATISLAVA – František Hajnovič, významný slovenský a ekonóm a niekdajší minister financií, nie je medzi nami. Finančné noviny o tom informovali kolegovia. Informáciu potvrdil  niekdajší guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch.

“So zármutkom sme prijali správu o smrti RNDr. Františka Hajnoviča, ktorý zastával post ministra financií od 30. januára do 15. októbra 2002. Česť jeho pamiatke,” napísalo v sociálnej sieti Ministerstvo financií SR.

František Hajnovič sa narodil 5. júla 1949. Vysokoškolské vzdelanie získal v roku 1972 na Matematicko-fyzikálnej fakulte Karlovej univerzity v Prahe v odbore matematická ekonómia.

Od skončenia štúdia až do roku 1994 pracoval v Inštitúte štatistiky a informatiky (INFOSTAT) v oblasti makroekonomických analýz a prognóz. Zaoberal sa aj problémami analýz sociálnej situácie domácností. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa podieľal prípravy kompenzácie cenových úprav a prípravy niektorých sociálnych opatrení v oblasti bývania. Veľmi dobré spomienky na neho má z tých čias niekdajšia ministerka financií Brigita Schmögnerová. 

V roku 1994 začal pracovať v Národnej banke Slovenska (NBS), kde pôsobil najprv na výskumnom úseku. Ten bol formálne samostatnou jednotkou, tak ako je to vo vyspelých krajinách. Niesol názov Inštitút menových a finančných štúdií NBS. Bol v ňom tím silných ekonómov. Patrili medzi nich Radoslav Tomek, Dušan Preissinger, či Marián Nemec.

 

Tam sa podieľal na príprave analýz a ďalších podkladov pre orgány banky a na vypracovávaní stanovísk k materiálom predkladaným do vlády SR. Išlo o oblasť verejných financií, medzinárodnej integrácie, sociálnych reforiem a strednodobej hospodárskej stratégie.

V ostatnom období pôsobil ako vedúci oddelenia národohospodárskych a menových štúdií NBS. Ťažisko jeho práce spočívalo v príprave analýz a podkladov súvisiacich so smerovaním Slovenska do Európskej únie a Európskej menovej únie. Po skončení kariéry na tomto oddelení, určitý čas pôsobil ako poradca vtedajšieho guvernéra NBS Jozefa Makúcha.

Absolvoval stáže na univerzitách v Bonne a Hamburgu, ako aj v Medzinárodnom menovom fonde i CEMI Akadémie vied ZSSR v Moskve. CEMI je Centrálny ekonomicko-matematický inštitút. Ústav navštevoval aj jeho kolega Marián Nemec. Ten na podnet sovietskeho premiéra pripravovala prognózu socialistickej ekonomiky z hľadiska rizík budúceho vývoja v kontexte vývoja svetovej ekonomiky. Prognóza bola na objednávku sovietskeho premiéra Alexeja Nikolajeviča Kosygina, ktorý inicioval ekonomické reformy. Robil ich na základe výskumov. Podieľal sa na nich americký vedec z oblasti systémovej analýzy, jeden z autorov prvej publikácie Rímskeho klubu Limity rastu Denis L. Meadows. To znamená, že František Hajnovič sa pohyboval na začiatku svojej karéry.  medzi vedcami svetovej úrovne.

A teraz trochu o politike. Bol zakladateľom a členom Strany demokratickej ľavice (SDĽ), od jej vzniku.  Svoje odborné vedomosti uplatnil v práci v Národohospodárskej komisii Republikového výboru SDĽ.  Nikdy sa tým nevystatoval, nikoho o tom neinformoval. Bol skromný.

 

František Hajnovič ministrom

Návrhom Františka Hajnoviča do funkcie ministra financií sa naplnil jeho poznatok z minulosti keď napísal, že veľká časť odborníkov ekonómov odišla z vysokých škôl a výskumných ústavov „robiť biznis“ alebo „vládnuť“. Pred rokom 2 000 sa o Františkovi Hajnovičovi uvažovalo o kandidátovi na funkciu viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Návrh zostal len v rovine úvah.

Brigita Schmögnerová o ňom na portáli www.noveslovo.sk napísala: “Najproduktívnejšie obdobie F. Hajnoviča bolo nepochybne vo výskume v Národnej banke Slovenska. Jeden z jeho mladších kolegov si dnes spomína na neho takto: „Bol jedným z najláskavejších a najmúdrejších ľudí, akých som poznal. Pri mnohých debatách o ekonomike by človek nebol spoznal, že býval ministrom financií (na čo, mimochodom, nespomínal veľmi rád).“ Medzi jeho vlastnosti určite nepatrilo okázalé vystatovanie sa tým, že bol kedysi členom vlády…”

Pri takejto príležitosti sa na jednej strane treba tešiť z toho, čo všetko František Hajnovič vo svojom živote dokázal urobiť. Na druhej strane ľutovať, že nemal príležitosť urobiť ešte viac. To už však, žiaľ, nezmeníme.

Verejne je prístupná jeho štúdia s titulom Analýza a krátkodobá prognóza konjunktúry v ekonomike SR, ktorú Národná banka Slovenska umiestnila na internetovú stránku v rubrike publikačná činnosť. V štúdii sa zaoberá možnosťami predpovedať ceny priemyselných výrobcov, ktoré môžu vyvolať inflačné tlaky, ktoré sú motívom pre zmeny menovej politiky založenej na inflačnom cielení (inflation targeting). Okrem nej sú verejne dostupné aj ďalšie jeho práce.  

V štúdii si František Hajnovič položil niekoľko základných otázok, ktoré sa týkajú využitia a porovnania „mäkkých údajov“ získaných konjunkturálnym prieskumom a „tvrdými údajmi“ o priemysle.

František Hajnovič bol pravidelným návštevníkom diskusií občianskeho združenia M. E. S. A. 10. V roku 1998 podľa databázy TRIAS verejne kritizoval prednášajúcich, ktorí hovorili o problémoch kapitálového trhu na Slovensku. Referáty na diskusii M.E.S.A. 10 nesplnili jeho očakávania, lebo neanalyzovali ekonomické predpoklady fungovania kapitálového trhu v SR. Súčasne poukázal na riziko podnikov, rozmer trhu a úrokové riziká. Podľa databázy firmy TRIAS Hajnovič v diskusii povedal, že „fungovanie kapitálového trhu musí mať fundamentálne predpoklady.“

Ekonomický výskum

V roku 1995 zaoberal postavením ekonomického výskumu. V článku pre týždenník Trend spomína, že veľká časť analyticky hlbších ekonomických poznatkov sa na Slovensku rozširuje inými než štandardnými výskumnými kanálmi, ako sú výskumné správy alebo odborné časopisy. Veľkú váhu majú médiá, najmä hospodársky zamerané denníky a týždenníky. Napriek tomu, že sa novinám oprávnene vyčíta, že prezentujú názory na úkor faktov, sú to často ekonomické redakcie novín, ktoré suplujú odbornú komunikáciu a poznatky ekonomického výskumu. Ak by čitateľ chcel získať obraz o zameraní ekonomického výskumu v SR, musel by nevyhnutne prihliadnuť aj na to, čo prinášajú hospodársky zamerané denníky a týždenníky.

Súčasne podčiarkol, že medializácia komunikácie ekonomických poznatkov súvisí predovšetkým s rýchlosťou ekonomických zmien, ale tiež s domnelým a skutočným chaosom pozorovaným v ekonomike. Len ťažko sa rodia teoretické a empirické (štatistické) zovšeobecnenia toho, čo pozorujeme, také, ktoré prežijú čas od ukončenia výskumného projektu po jeho publikovanie v odbornom časopise. Len ťažko sa rodia idey systémových zmien v prostredí politickej nestability a neistoty.

Deformácie

„Medializácia ekonomických poznatkov však nesie so sebou ich nevyhnutnú deformáciu. Prednosť má pútavosť a stručnosť, malá pozornosť sa venuje argumentácii tvrdení, ba vo väčšine prípadov ani žiadne argumenty nejestvujú. Sú len pocity, dojmy, osobné názory, nepresne interpretované fakty a štatistické údaje, politické tendencie. Príspevky v novinách nemôžu preto dlhodobo nahrádzať objektívne skúmanie, pozitívnu vedu, píše kandidát na ministra o vzťahoch ekonómie a médií.

František Hajnovič konštatuje, že je naozaj zlé, ak sa ekonomický výskum malej, od vonkajších vzťahov závislej ekonomiky venuje nedostatočne vonkajším ekonomický vzťahom alebo ak sa venuje skôr všeobecným otázkam týchto vzťahov. Ani skutočnosť, že sa malá pozornosť venuje výskumu mikroekonomických problémov, nie je priaznivá. A už vôbec nie je dobré, ak prevládajú akademické prístupy k skúmaným problémom. Kladie si otázku: „Dá sa však v súčasných podmienkach ekonomiky a v podmienkach, v ktorých sa uskutočňuje ekonomický výskum, na tom niečo zmeniť.

Aj to má vplyv na zameranie ekonomického výskumu – skúsený odborník vie, čo je dôležité, a vie lepšie prekonať problémy, ktoré pri riešení výskumnej úlohy vznikajú. Nenechá sa okolnosťami vytlačiť k jednoduchším riešeniam ľahšie riešiteľných problémov.

František Hajnovič sa v  zaoberal problémami súvisiacimi so vstupom Slovenska do Európskej únie. Hovoril o nich aj na stretnutí makroanalytikov v Centre nezávislej žurnalistiky vo februári 2001. „V súvislosti s očakávaniami vo vývoji inflácie v SR v pred vstupom do EÚ treba počítať s reguláciami cien. Lenže odhady toho, aký rozsah deregulácií treba ešte prijať, sa značne líšia. Názor NBS je – čím skôr, tým lepšie,“ povedal František Hajnovič.

Vyjadriť sa o rozsahu ďalších deregulácií cien v budúcich rokoch je však kompetentná len vláda. Ako uviedol, to je jedna zo zložiek očakávanej inflácie, s ktorou treba pred vstupom do EÚ počítať. Ďalšia zložka inflácie bude súvisieť s trhovou nápravou cien, ktorá sa bude odvíjať od meniacej sa produktivity práce. Očakávaný vyšší prílev zahraničných investícií vytvorí priestor pre rast miezd v niektorých sektoroch a ďalšie sektory budú tento rast napodobňovať, čo je takisto inflačný jav. Neinflačný rast miezd je možný len rastom produktivity práce. Preto sú podľa Františka  Hajnoviča také dôležité priame zahraničné investície.

Niekdajší kandidát na ministra mal zmysel pre humor. Jeho  novoročný pozdrav v roku 2002 obsahoval želanie, aby adresát zostal triezvy (aj potom, čo sa dozvie o ekonomických úspechoch Slovenska), zostal pokojný (aj napriek správam, že svetová ekonomika je možno v recesii) a zostal optimistom (aj po tom, keď mu oznámia, že garantom nášho vstupu do NATO je program HZDS).

František Hajnovič bol  prísnym recenzentom vedeckých prác kolegov z iných vedeckých a výskumných pracovísk a slová chvály nerozdával hocikedy. Dôkazom toho je niekdajšia kancelária Viliama Páleníka z  Ekonomického ústavu SAV v podkroví na Šancovej ulici v Bratislave. Kto ju kedysi navštívil, mohol nad jeho počítačom vidieť citát Františka Hajnoviča z oponentského posudku: „Použitý model má vcelku rozumné vlastnosti…“ Ftrantišek Hajnovič sa v svojoch neprikláňal, ani k politickej  ľavici, ani k politickej pravici. Bol ekonomickým technokratom. Vedel o limitoch matematických modelov. Okrem iného, bol prísny nielen na svoje okolie, ale aj sám na seba. V určitých momentoch sa dalo spoznať, že sám o sebe mierne pochybuje,

Osobne mám na neho tie najlepšie spomienky. Keď som bol neskúsený novinár, tak som mal mnoho otázok. Poradil mi čo si prečítať a rád sa porozprával.  Niektoré debaty sme mali počas obedov v jedálni Národnej banky Slovenska. Potom prišla káva v kancelárii.

Poznámka pre zberateľov kuriozít. František Hajnovič počas pôsobenia v Národnej banke Slovenska napísal tisícky strán pripomienok v materiálom z vlády. Vždy o nich s kolegami diskutoval. Aby si čitateľ dotvoril obraz o tom akú kvalitu majú niektorí vedúci slovenskí manažéri, tak spomeniem jeden fakt. Nemenovaný guvernér Národnej banky Slovenska odrecitoval pripomienky na vláde. Na doplňujúce otázky nevedel odpovedať. Prečo? Lebo jednoducho ekonomike nerozumel. Vo funkcii bol omylom. Ako mnohí iní…

Bohužiaľ po jeho odchode do dôchodku sa mi s Františkom Hajnovičom nepodarilo stretnúť.

Bol to múdry, priateľský a kultivovaný človek s veľkým Č.

Česť jeho pamiatke!