Spomienka z archívu v Blogoch Hospodárskych novín Moniky Ščevovichovej o blchách so sociálnym kožuchom

BRATISLAVA – Za všetkým hľadaj ženu. Toto porekadlo ma zaujalo v súvislosti s viacerými štátnymi zákazkami, verejným obstarávaním, či kvázi tendrami.

Nechcem vyzerať paranoidne, no podstatné meno žena by sa v tomto porekadle mohlo pokojne vymeniť napríklad za J&T.

Nebudem sa vracať k diaľničnému mýtu, výmennému kurzu koruny a eura, či ku kúpe SPP alebo Stredoslovenskej energetiky. Sústredím sa aspoň zľahka na posledné dianie v Sociálnej poisťovni. O čo teda v najnovšom prípade ide?

Sociálna poisťovňa pod vedením poslanca za SMER Dušana Muňka pravidelne informuje, ako sa jej darí napĺňať svoje príjmy a ako sa významne zlepšila platobná disciplína jej dlžníkov. A to aj vďaka jednotnému systému výberu poistného. Na základe individuálnych účtov má poisťovňa prehľad o pohybe a stave peňazí jednotlivých sporiteľov a klientov, čiže budúcich a terajších dôchodcov.

Hovorím si, asi kvalitná robota. Nuž prečo by teda výsledky práce jedného nemohol zlíznuť niekto druhý a žeby aj drahšie? Veď sme na Slovensku, štát zaplatí. Informačno-technické karty v Sociálnej poisťovni mieša vraj istý pán Martin Motyčka, bývalý poradca generálneho riaditeľa.  Osoba s rovnakým priezviskom sedí v predstavenstve IT firmy Movys a tiež bola v minulosti v štatutárnom orgáne spoločnosti Towercom spájanou s finančnou skupinou J&T.

Sektorový líder finančnej skupiny J&T v oblasti informačných technológií Martin Fedor je zasa rodinným blízkym generálneho riaditeľa Muňka. Muňkova dcéra Eleonóra je totiž jeho manželkou. A kruh sa zrazu uzatvára. Odhliadnuc od prípadného klientelizmu sa však v poisťovni dejú aj nezvyčajné technické a finančné praktiky. Poisťovňa si zrazu začala od doterajších tvorcov svojich systémov pýtať technické riešenia, interné postupy a procesy.

Faktúry za IT práce od starých dodávateľov sa začínajú nahrádzať faktúrami od nových dodávateľov. Transparentnosti celého diania v Sociálnej poisťovni nenahráva ani posledné rokovacie konanie bez uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Ide o zákazku pre spoločnosť IBM v hodnote 1,99 mil. EUR z novembra tohto roka na prenájom licenčného softvéru.

Celé mi to príde ako snaha odstrániť pôvodného dodávateľa, zapchať ústa potenciálnemu uchádzačovi a nanominovať úplne nového. Možno svojho a možno oveľa drahšieho. Zo štátneho krv netečie a peniaze občanov sú veď peniazmi všetkých.

Až mám dojem, že za celým týmto procesom stojí opäť jeden veľký stranícky mecenáš. Asi by som sa trafila aj do jeho mena. Musela by som však miešať minulé a terajšie stranícke štruktúry, čo nie je nateraz predmetom tohto blogu.
Od viacerých ekonómov som nedávno počula zaujímavú politicko-hospodársku rovnicu. Za Mečiarových čias sa hovorilo o tunelovaní podnikov, na Dzurindovu éru padali obvinenia z privatizačných provízií a za Ficových vlád sme svedkami káuz spájaných s predraženými verejnými obstarávaniami.

Rozmýšľam, čo je horšie. Zrejme všetky tie blchy v sociálnom kožuchu.

11. 12. 2014 HN Blog