Michail Gorbačov dnes oslavuje deväťdesiat rokov

MOSKVA – Dnes má deväťdesiat rokov posledný sovietsky prezident Michail Sergejevič Gorbačov. Dôveryhodné zdroje z oblasti histórie tvrdia, že počas svojej jedinej návštevy Bratislavy sa neoficiálne stretol s Alexandrom Dubčekom.

V januári 1987 naštartoval Michal Gorbačov politické procesy smerujúce k štandardnej demokracii liberálneho typu. Označovali sa pojmom “prestavba”, rusky “perestrojka”.

Tá neskôr viedla k trhovému hospodárstvu, slobodným voľbám, zničeniu monopolnej moci KSSZ a rozpadu ZSSR. Reformátor Alexander Jakovlev poznamenal, že ešte v roku 1985 navrhol Gorbačovovi plán zmien v krajine zameraný na rozbitie sovietskeho systému, ale Gorbačov odpovedal, že „je príliš skoro“, podľa A. Jakovleva si Gorbačov v tom čase nemyslel, že „Je čas skončiť“.

Krátky zoznam iniciatív a udalostí priamo alebo nepriamo spojených s Gorbačovom:

• Zrýchlenie – slogan predložený 20. apríla 1985, spojený so sľubmi, že sa v krátkom čase dramaticky zvýši priemysel a blaho ľudí; kampaň viedla k zrýchlenému odchodu výrobných kapacít, podporila začiatok družstevného hnutia a pripravila reštrukturalizáciu.
• Protialkoholická kampaň v ZSSR, ktorá sa začala 17. mája 1985, viedla k 45% zvýšeniu cien alkoholických nápojov, k zníženiu výroby alkoholu a k úbytku viníc , zmiznutie cukru v obchodoch v dôsledku domáceho varenia piva a zavedenia cukrových kariet. ale aj zvýšenie priemernej dĺžky života medzi obyvateľmi, pokles úrovne trestných činov spáchaných na základe alkoholizmu.
• V decembri 1985 sa Michail Gorbačov po porade so svojím najbližším spolupracovníkom, tajomníkom ústredného výboru KSSS EK Ligačevom, na základe rady predsedu vlády Nikolaja Ryžkova, rozhodol vymenovať Borisa Jeľcina za prvého tajomníka moskovského mestského výboru KSSS.
• Dňa 1. mája 1986, po havárii v černobyľskej jadrovej elektrárni sa s cieľom zabrániť panike obyvateľstva konali prvomájové demonštrácie v Kyjeve, Minsku a ďalších mestách bez ohľadu na zdravotné riziko.
• Dňa 15. mája 1986 sa začala kampaň na posilnenie boja proti nezaslúženému príjmu, ktorá sa lokálne chápala ako boj proti príživníkom, predajcom kvetín, šoférom, ktorí privážali cestujúcich, a predajcom domáceho chleba v strednej Ázii. Kampaň bola čoskoro oklieštená zavedením prvých prvkov trhového hospodárstva v ZSSR.
• Dňa 19. novembra 1986 bol vydaný zákon ZSSR „O individuálnej pracovnej činnosti“, ktorý prvýkrát po dlhých desaťročiach zabezpečil práva občanov ZSSR na súkromné ​​podnikanie (v malých formách) a vydaním legislatívnej úpravy .
• Na konci roku 1986 sa z politického exilu vrátil sovietsky vedec a disident A. D. Sacharov, laureát Nobelovej ceny.
• Zreformoval sa systém moci, zaviedli sa volby do Najvyššieho sovietu ZSSR a miestnych Sovietov na alternatívnom základe.
• V rámci glasnosti sa odstránila stranícka cenzúra médií a kultúrnych diel.
• Dňa 13. augusta 1990 podpísal Michail Gorbačov dekrét „O obnove práv všetkých obetí politických represií v 20. a 50. rokoch“. Týmto dekrétom boli represie z politických, sociálnych, národných, náboženských a iných dôvodov vyhlásené za nezákonné a boli obnovené všetky práva občanov, ktorí boli podrobení týmto represiám .
• Gorbačovova vláda sa snažila zamedziť vypuknutiu národných konfliktov, a to aj za pomoci sily. Do histórie vstúpilo napríklad rozptýlenie zhromaždenia mládeže v Alma-Ate, uvedenie vojakov do Azerbajdžanu, rozptýlenie demonštrácie v Gruzínsku 9. apríla 1989 a začiatok dlhodobého konfliktu v regióne Náhorný Karabach (1988).
• Vedúci medzinárodného oddelenia ústredného výboru KSSS Valentin Falin 22. februára 1990 zaslal Gorbačovovi nótu, v ktorej oznámil nové archívne nálezy dokazujúce súvislosť medzi vyslaním Poliakov z táborov na jar 1940 a vykonanie popráv v Katynskom lese. Poukázal na to, že zverejnenie týchto materiálov by úplne narušilo oficiálne stanovisko sovietskej vlády (o „nedostatku dôkazov“ a „nedostatku dokumentov“), a odporučil, aby sa urýchlene určilo nové stanovisko. V tejto súvislosti sa navrhlo informovať poľského prezidenta Wojciecha Jaruzelského, že sa nenašli žiadne priame dôkazy (príkazy, rozkazy), ktoré by naznačovali presný čas a konkrétnych páchateľov katynskej tragédie. Ale že „na základe naznačené náznaky, možno dospieť k záveru, že smrť poľských dôstojníkov v Katyňskej oblasti bola dielom NKVD a osobne Beriu a Merkulova.