Ruské výskumné centrum Vektor pracuje na vývoji ďalších troch vakcín na COVID-19
NOVOSIBIRSK – Vedecký ústav Štátne centrum virológie a biotechnológie Vektor vyrába vakcínu EpiVacCorona.
Je jedným z najväčších vedeckých virologických a biotechnologických centier v Rusku. Nachádza vo vedeckom meste Koľtsovo v regióne Novosibirsk, pár kilometrov od mesta Novosibirsku.
Vektor sa venuje základnému výskumu v oblasti epidemiológie, molekulárnej biológie, virológie, bakteriológie, genetického inžinierstva, biotechnológie, ekológie a biologickej bezpečnosti. V centre sa nachádza jedna z najkompletnejších zbierok vírusov na svete. Sú tu napríklad vzorky vírusov Ebola a Marburg, vírusu ťažkého akútneho respiračného syndrómu (SARS), kiahní a ďalších. Súčasťou centra je pobočka – Ústav lekárskej biotechnológie so sídlom v Berdsku.
Aký je príbeh ústavu Vektor? Vcelku netradičný, pretože v minulosti vyvíjal biologické zbrane. Ale pekne po poriadku. V roku 1974 vznikol Všezväzový vedecký a výskumný ústav molekulárnej biológie. Ten v roku 1985 premenovali na Vedecko-výrobné združenie VVZ „Vektor“. Podľa amerického novinára a spisovateľa D. Hoffmana, bývalého šéfa moskovskej pobočky denníka Washington Post, bolo hlavnou úlohou združenia vývoj biologických zbraní. S výstavbou budov laboratórií a prípravou na prevádzku VVZ Vektor sa začalo v polovici 70. rokov, dávno pred oficiálne oznámeným dátumom založenia združenia. Riaditeľ ústavu L. S. Sandakčiev poprel účasť „Vektoru“ na vytváraní biologických zbraní.
V roku 1999 vedúci oddelenia biologickej ochrany ruského ministerstva obrany V. Evstignev potvrdil Hoffmanovu verziu s vyhlásením, že na začiatku svojej činnosti vyvíjala VVZ Vector prostriedky ochrany pred biologickými zbraňami potenciálneho nepriateľa. Existovali plány, že kmene kiahní, tularémie, moru, antraxu, Marburgu a eboly vyvinuté spoločnosťou Vektor budú umiestnené do hlavíc útočných zbraní. V apríli 1988 sa Nikolaj Ustinov, vedúci laboratória pre prácu s vírusom Marburg, nakazil a zomrel. Práce spojené s vojenským používaním vírusov boli postupne ukončené v roku 1992, krátko po rozpade ZSSR.
V roku 1994 získal VVZ „Vektor“ štatút štátneho vedeckého centra Ruskej federácie a premenoval sa na Štátne výskumné centrum virológie a biotechnológie „Vektor“. V roku 1997 bolo na základe štátneho výskumného centra „Vektor“ zriadené jedno z dvoch spolupracujúcich centier WHO pre diagnostiku infekcií ortopoxvírusmi a múzeum kmeňov vírusu kiahní a DNA.
Začiatkom roku 2005 bolo v stredisku organizované laboratórium na štúdium vírusu vtáčej chrípky ako súčasť oddelenia zoonotických infekcií a chrípky. V priebehu pandémie chrípky H5N1 ohlásenej WHO v roku 2009 bolo centrum vymenované za jedno z centier zodpovedných za boj proti pandémii na území Ruskej federácie.
Od roku 2014 sa centrum zaoberá vývojom metód prevencie, diagnostiky a liečby infekčných chorôb, vývojom prostriedkov na boj proti infekčným patogénom. Do 29. januára 2020 sa stredisko vyvinulo a 14. februára zaregistrovalo testovací systém na detekciu RNA koronavírusu COVID-19 pomocou PCR. Od 17. marca stredisko začalo testovať vakcínu proti vírusu na zvieratách a id 30. novembra 2020 vyšlo najavo, že centrum pracuje na vytvorení ďalších troch vakcín proti koronavírusu okrem už zaregistrovanej látky EpiVacCorona.
Rusi sa s tým neserú. Čo chvíľa zaplavia svet svojimi vakcínami v takých kvantách, že nás aj veru zachránia.
