Školstvo vraj úplne ako nič a celkom nanič
BRATISLAVA – Odporúčania pre Slovensko sa dlhodobo zameriavajú na kvalitu vzdelávania na všetkých stupňoch škôl. Tú určujú dva piliere: učitelia a obsahová reforma vzdelávania. Konštatuje to koncepcia reforiem súčasnej vlády
Podľa nej predpokladom zvýšenia kvality a motivácie učiteľov je skokový nárast ich platov, no aj ich kvalitná príprava na pedagogických fakultách, kontinuálne vzdelávanie, metodická podpora či mentoring, teda učenie učiteľov. Nevyhnutnosťou je kurikulárna reforma zameriavajúca sa na kognitívne a nekognitívne zručnosti potrebné pre 21. storočie a digitálnu výučbu.
A teraz si prečítate jazykové okienko Finančných novín. Ministerstvo financií SR použilo cudzie slová. Finančné noviny ich prekladajú do slovenského jazyka nasledovne: kontinuálne znamená neprerušované, kuriklárny je plán vzdelávania, kognitívny pochádza od anglického slova cognition, čo sa prekladá ako poznatok, teda poznatkové a nepoznatkové. Slovo mentoring pochádza spomedzi anglosaského pojmoslovia z teórie riadenia. V pasáži o vzdelávaní sa vôbec nehodí,
Ako konštatuje koncepčný materiál, výraznou slabinou slovenského vzdelávacieho systému je podľa Európskej komisie nedostatočná inklúzia už od predškolského vzdelávania, najmä vo vylúčených komunitách. Riešením je najmä prístup k ranej starostlivosti, k predprimárnemu vzdelávaniu a posilnenie podporných tímov. Hlavným cieľom Slovenska je priblížiť sa do roku 2030 vo výsledkoch PISA testovania k priemeru OECD. Inklúzia a exklúzia sú dve cudzie slová, ktoré znamenajú vylúčenie, opak je zapojenie.
PISA je program OECD pre medzinárodné hodnotenie študentov. PISA meria schopnosť pätnásťročných detí využívať svoje vedomosti a zručnosti v oblasti čítania, matematiky a prírodných vied na zvládnutie výziev v skutočnom živote.
Pokrok v inklúzii bude meraný podielom detí v predškolskom vzdelávaní, ktorý dosiahne priemer EÚ a v nízkom podiele žiakov predčasne ukončujúcich školskú dochádzku. Tri najlepšie vysoké školy sa dostanú na úroveň najlepších škôl v krajinách V3, z toho jedna do TOP 500. Účasť dospelých na vzdelávaní sa zvýši aspoň na úroveň mediánu v EÚ. Inklúzia znamená nevylúčenie.
Vláda Slovenskej republiky konštatuje, že “na Slovensku je kvalitný ľudský kapitál, ale nie pre ekonomiku 21. storočia. Slovensko síce má relatívne nízky podiel žiakov predčasne ukončujúcich školskú dochádzku, relatívne vysoké skóre v testovaniach zručností dospelých PIAAC a významne rastie aj podiel absolventov s vysokoškolským vzdelaním, no trendy a vyhliadky vo viacerých oblastiach sú znepokojivé.”
Napríklad klesajú zručnosti a vedomosti mladých (merané podľa PISA a PIAAC) a stúpa podiel žiakov predčasne vypadávajúcich zo vzdelávacieho systému. Rastie aj podiel študentov študujúcich na univerzitách v zahraničí a z toho vyplývajúci únik mozgov je jeden z najvyšších v rámci EÚ. Navyše, podiel ľudí, respektíve pracovných miest ohrozených alebo ovplyvnených automatizáciou je najvyšší v rámci krajín OECD. Naopak, podiel ľudí zúčastňujúcich sa vzdelávania dospelých, ktoré by mohlo pomôcť čeliť tejto štrukturálnej výzve, je jeden z najnižších. PIAAC j test OECD s názvom Predpoklady úspechu v práci a v živote.
Kvalita vzdelávania je nedostatočná, obsah vzdelávania zameraný vo veľkej miere na encyklopedické vedomosti a preto sa kompetencie mladších vekových kohort dlhodobo zhoršujú. Zhoršenie výsledkov je pozorované najmä v populácii, ktorá absolvovala podstatnú časť vzdelávania po roku 1989. Testovanie PIAAC síce ukazuje mierne nadpriemerné výsledky dospelej populácie (15-65) na Slovensku v porovnaní s OECD, to je však dané najmä vekovými kohortami od 35 rokov a vyššie. Vo vekových kohortách 16-34 sa približujú kompetencie.
