Vzostup a pád výroby obkladačiek firmy Novoker
LUČENEC – Pred päťdesiatmi rokmi vznikla firma Novoker. Pred piatimi sa rozpredala. Jej majetok sa predával do roku 2015. Koniec firmy prišiel v septembri 2009, keď firmu ovládala skupina Penta Grop, a.s.
Údaje o podniku vydali jej dvaja vrcholoví manažéri Pavol Hlodák a Alexander Molnár. Monografiu vydala firma Kermat, s.r. o, so sídlom v Kalinove. Príčinou zániku firmy boli podľa autorov nesplatené úvery, ale aj to, že nový majiteľ, firma Penta Group, a. s. nenašla strategického partnera pre podnik. Alexander Molnár pôsobil pred privatizáciou podniku ako jeho riaditeľ.
Podnik na výrobu keramických obkladačiek a inej keramiky v Lučenci bol súčasťou košického podniku Keramické závody Košice, známe aj pod skratkou Kerko. Podnik v Košiciach, ale aj Lučenci zakladala skupina inžinierov, ktorú viedol Gejza Langer zo Združenia prefabrikátov v Bratislave. Vypracoval podklady pre Zbor povereníkov na Slovensku, čo bola vtedajšia forma slovenskej vlády.
Závod v Lučenci sa začal stavať v roku 1970. Náklady na ejho stavbu boli 206 miliónov korún československých. Výroba sa začala 20. decembra 1970. Po necelom roku podnik vyrobil 45 000 ton výrobkov. Keramický íl sa pre podnik ťažil v Gregorovej Vieske.
Reprodukcia: Oblálka monografie Výroba obladačiek v Lučenci. 2019.
Minister stavebníctva Ivan Steis 18. apríla 1990 rozhodol, že podnik v Lučenci sa osamostatnil. Jeho nové meno bolo Novohradská keramika Lučenec, štátny podnik. Firma sa privatizoval s novýom obchodným menom . Podiel na privatizácii mal Jozef Matula, ústredný tajomník Slovenskej národnej strany. Podnik získala firma CEVAP Slovakia. Za 51% podiel sľúbila finančné investície. Potom ako Jozefa Matulu, zastrelil neznámy páchateľ, jeho podiel vo firme Cevap spravoval jeho otec.
A poznámka pre zberateľov kuriozít. Prihlášky do verejnej súťaže Fondu národného majetku SR sa mali podať do 26. februára 1993. Údaje obchodného registra, hovoria o tom, že na Slovensku zábava graduje a graduje. Najmä v oblasti privatizácie. Firma bola registrovaná neskôr ako vyhrala verejnú súťať. Bolo to až 29. marca 1993. V privtizácii sa angažovali podslanci SNS Marián Anděl a Vladimír Miškovský.
Ján Gréč, ktorý sa stal riaditeľom podniku po privatizácii, sa zbavil viacerých nepohodlných zamestnancov. Vytýkal im, že mu spôsobujú straty a “nedržia hubu a krok”. Miloša Urbana vyhodili za to, že načas nedodal obkladačky pre firmu D-Nábytok. Pracovníka hospodárskej správy za to, že mu zle pokosil trávu na chate. Eriku Vargovú, skladovú referentku prepustil za to, že bola dlhšie po smene v práci, a že poobede “kradne” obkladačky.
Ako autori píšu, Ján Gréč na pokoji nenechal ani zkladateľov firmy Kermat, s. r. o. “Ján Gréč im v ich vlastnej firme “samozrejme pod parou” že mi ukradli know-how a dožadoval sa pálenky.” Ponúkli mu Karpatské brandy. Pálenku nechcel a vykrikoval, že cigarety si pripaľuje päťtisíckorunáčkami. Bolo ich viac ako treba. Pod jeho vedením podnik skrachoval.
