Svet na prahu nového digitálneho totalitarizmu

Niet pochybností o tom, že svetová ekonomika je v recesii. Môžeme diskutovať o hĺbke krízy a jej možných dopadoch. Svet sa môže zmeniť. Pandorina skrinka sa otvorila. Pandora je starobylý mýtus, známy v niekoľkých odlišných verziách. Bol interpretovaný mnohými spôsobmi. Dva základné zanechali Homér a Sofokles. V najstaršej známej boli v skrinke skryté len dobré dary, po otvorení sa však postrácali a preto na svete zostalo len zlo, okrem nádeje, ukrytej na samom dne skrinky.

Svet sa bude vyvíjať tak, ako si dnes ani nevieme predstaviť. Tohtoročná kríza nie je len ekonomickou krízou, ale aj spoločenskou krízou. Môže sa zmeniť podoba sveta. V akejkoľvek krajine sa v súčasnosti môže zmeniť spoločenské zriadenie. Je to predurčené podstatou súčasnej krízy. Nie je to len cyklická kríza spôsobená tým, že v ekonomike sa menia obdobia ekonomického rastu a poklesu. Signály o poklese boli a zachraňovali sa poklesom úrokov. To poháňa ďalšiu príčinu krízy, ktorou je nadvýroba. Nadvýroba je príčinou konjunkturálnej krízy. Jednou zo zásluh ukrajinského a ruského ekonóma Michaila Tugan-Baranovského (1865 – 1919)  je to, že považoval krízy za mechanizmus samoregulácie kapitalizmu, ktorý dokazuje jeho schopnosť neprerušovaného vývoja.

Keď sú lacné peniaze, teda nízke úroky, vyrába sa aj to čo netreba. Tým sa zvyšuje možnosť poskytovania úverov, ktoré nebudú splatené. Ináč sa to nazýva morálny hazard. Vďaka nim sa objavil klasický spúšťač krízy. Tým je prehriatie ekonomiky. Čo to znamená? Vzniká situácia, keď kapitál vo finančnom sektore ako sú banky, burzy, iné sektory finančného trhu rastú rýchlejšie ako reálny sektor, teda priemysel a služby. Každá z minulých kríz sa začína z paniky. Od roku 1857 má ľudstvo za sebou najmenej 20 globálnych ekonomických kríz. Ázijská finančná kríza v rokoch 1997 – 1998, svetová ekonomická depresia v rokoch 2007 – 2008. Všetky sa začali z paniky.

K ekonomickému cyklu a konjunktúre sa pridal ďalší faktov. Tým je vonkajší šok posilňujúci paniku a strach vo finančnom sektore a súčasne v hlavách ľudí.

Ako sa môže zmeniť ekonomika a spoločnosť. Po zámienkou kolektívnej bezpečnosti sa môže zväčšiť miera kontroly nad obyvateľstvom.  Viac ako v minulosti sa zväčšili predpoklad pre vytvorenie digitálneho totalitarizmu. Obyvateľstvo bolo v minulosti čoraz viac vťahované do digitálneho sveta, a dnes sú pokusy ešte viac zväčšiť vplyv digitálneho prostredia na ľudí.  Myšlienky úplnej digitálnej kontroly ľudí boli súčasťou mnohých antiutópií. Antiutópia je myšlienka vymyslenej spoločnosti, ktorá sa vyznačuje jednak zdanlivou, pôvodne zamýšľanou rovnosťou všetkých členov, ale predovšetkým totalitnou formou vlády. Je protikladom utópie. Povedzme si stručne ako môže vyzerať príbeh antiutópie. Úsilím médií panika stúpa, ovládne celú krajinu a rozdeľuje obyvateľstvo na časti. Po voľbách sa ponúka spása. Hlavným cieľom je však ľuďom vštepiť strach. Strach je základným nástrojom moci. Pomocou neho politik dosiahne zriadenie špeciálnej funkcie. Je z neho kancelár.

Pre mnohé krajiny súčasná kríza môže znamenať zánik súkromného podnikania  Súčasné opatrenia sú proti konkurencii. To môže viesť k zmene ekonomického modelu tej, ktorej krajiny. Môže sa ním stať kapitalizmus štátnych bánk a štátnych korporácií. Malé a stredné podniky budú obeťami na oltári štátneho kapitalizmu. Majitelia malých a stredných firiem to majú akosi prežiť bez tržieb. Len tak zo vzduchu. Nikto z nich nič nechce, len to, aby mohol podnikať.

Obmedzenie slobody podnikania nie je možné liečiť ďalšou neslobodou. Nesloboda obyvateľstva sa nedá zmeniť digitálnou neslobodou. Riešenie krízy len menovými nástrojmi vedie k ilúzii, že príčiny spôsobené menovými nástrojmi môžeme vyriešiť práve nimi. Je to ako keby sme problémy hladu riešili ďalším hladovaním. Hlad sa rieši stravou. Problémy ekonomiky sa riešia reálnou výrobou a reálnymi službami a nie ďalšou finančnou bublinou.