Zložitosť regulácie, zaťaženie práce a vzdelávanie
BRATISLAVA – Nové vydanie analytického prehľadu Kompas500 (12/2026).
Aktuálne vydanie sa zameriava na tri témy, ktoré priamo ovplyvňujú konkurencieschopnosť Slovenska a európskeho priemyslu, a to na rastúcu zložitosť regulácie, vysoké zaťaženie práce a kvalitu vzdelávania ako základ budúcej technologickej výkonnosti:
1. GRAF TÝŽDŇA: Regulačná inflácia – európsky priemysel pod rastúcou váhou predpisov
Regulačná záťaž sa nedá merať iba počtom smerníc a nariadení. Pre podniky je rovnako dôležité, aký rozsiahly a komplexný je samotný obsah pravidiel, ktoré musia sledovať, vykladať a premietať do svojich procesov. Aj keď počet právnych aktov nemusí dramaticky rásť, ich nové generácie môžu byť násobne rozsiahlejšie a prinášať podstatne väčšie nároky na právne, technické či administratívne kapacity firiem. Pri ochrane osobných údajov sa rozsah porovnávaných predpisov zvýšil z približne 12,5-tis. na viac ako 54-tis. slov (+332 %). Ešte výraznejší je príklad obalov a odpadov z obalov, kde hlavný text narástol z vyše 5-tisíc na 57-tisíc slov, teda o 960 %. Pri batériách sa rozsah príloh zvýšil dokonca o 2 734 %. Neznamená to, že rovnakým tempom vzrástli aj náklady podnikov, ukazuje to však, v akom čoraz komplexnejšom právnom prostredí musia firmy vyrábať, investovať a inovovať.
2. SLOVENSKO V EÚ: Slovensko proti trendu EÚ – rastie váha odvodov zamestnávateľov
V roku 2011 tvorili odvody zamestnávateľov 22,5 % slovenských daňových príjmov vrátane povinných odvodov, v roku 2024 už 26,1 %. V EÚ sa pritom ich podiel v rovnakom období znížil z 19,1 % na 18,0 %. Rozdiel medzi Slovenskom a priemerom EÚ sa tak zväčšil z 3,4 na 8,1 percentuálneho bodu. Slovensko je zároveň jedinou krajinou V4, kde bola táto váha v roku 2024 vyššia než v roku 2011. Ďalšie porovnanie zároveň ukazuje, že odvody zamestnávateľov u nás dosahovali 9,3 % HDP oproti 7,1 % v EÚ, čo bola piata najvyššia hodnota v Únii. Pri modelovom priemernom zamestnancovi dosahoval v roku 2025 slovenský daňovo-odvodový klin 44,64 % celkových nákladov práce, čo je jeden z najvyšších podielov v rámci Únie. Mimoriadne výrazná je pritom práve časť pripadajúca na zamestnávateľa, keďže sociálne odvody zamestnávateľa predstavovali na Slovensku 26,58 % celkových nákladov práce, čo bola najvyššia hodnota spomedzi všetkých krajín v EÚ.
3. SVET A MY: Európa nedobehne konkurentov bez kvalitných škôl
Slovensko dosiahlo v hodnotení PISA 2025 469 bodov v matematike, 475 v prírodných vedách a 448 v čítaní. Pohľad za hranice Slovenska však ukazuje podstatne väčšiu výzvu: jednoduchý priemer krajín EÚ vychádza približne na 460 bodov v matematike a 476 v prírodných vedách, zatiaľ čo napríklad Singapur dosiahol 563 a 560 bodov a Japonsko 525 a 538 bodov. Ešte výraznejšie vyčnievajú najvyspelejšie čínske regióny zahrnuté do testovania – Peking, Šanghaj, Jiangsu a Zhejiang dosiahli 612 bodov v matematike a 597 v prírodných vedách, teda približne o 152 a 121 bodov viac než priemer EÚ. Čína tak nebuduje svoj náskok iba vo výrobe, batériách či nových technológiách, ale v jej technologickom a priemyselnom jadre sa zároveň formuje mimoriadne silná vedomostná základňa pre ďalšiu generáciu inovácií. Dnešní pätnásťroční budú mať v roku 2035 približne 25 rokov a práve z tejto generácie budeme potrebovať inžinierov, technológov a odborníkov pre novú energetiku, automatizovaný priemysel či umelú inteligenciu.
