Zlacký: Horúčavy a ich vplyv na ekonomiku
Slovensko a veľkú časť Európy tento rok opäť raz sužujú horúčavy, ktoré miestami prepisujú historické rekordy.
V prvom rade nám extrémne vysoké teploty spôsobujú fyzickú a inú nepohodu ale môžu viesť k vážnym zdravotným problémom značnej časti obyvateľstva. To však nie je jediný negatívny vplyv horúčav.
Extrémne vysoké denné, ale aj nočné teploty môžu negatívne vplývať na európsku ekonomiku. Horúčavy znižujú produktivitu zamestnancov a spôsobujú im častokrát kognitívne a zdravotné problémy. Navyše narušujú fungovanie základnej, energetickej a dopravnej infraštruktúry postihnutých krajín a úroda a produktivita v poľnohospodárstve tiež môže utrpieť. Podľa najnovšej správy holandskej banky ING (1), tak efekt extrémnych teplôt na európsku ekonomiku nemusí byť práve zanedbateľný.
Jedna z akademických štúdií (2) sa zamerala na vplyv extrémnych teplôt na produktivitu zamestnancov v Európe v rokoch kedy boli zaznamenané extrémne teploty (2003,2010,2015,2018). Extrémne teploty spôsobujú fyzickú nepohodu zamestnancov, problémy s mentálnym spracovaním informácií, narušujú rozhodovací proces na úrovni jednotlivca a tak negatívne vplývajú na akumuláciu ľudského kapitálu a následne na ekonomický rast. Podľa záverov štúdie priemerná strata na hrubom domácom produkte (HDP) na európskej úrovni počas týchto štyroch rokov dosiahla 0,3-0,5% HDP (z titulu nižšej produktivity).
Autori štúdie použili modely projekcií zmeny klímy aby odhadli vplyv extrémnych teplôt na tvorbu HDP v budúcnosti až do roku 2060. Podľa záverov tejto štúdie v rokoch 1981-2000 bol priemerný negatívny vplyv vysokých teplôt len z titulu nižšej produktivity práce v európskych regiónoch približne 0,2% HDP (ide o úroveň HDP nie jeho rast) a v rokoch 2001-2020 asi 0,3% HDP. Projekcie do budúcna hovoria o postupnom zvyšovaní týchto ekonomických strát – v období 2021- 2034 by mali byť ročné straty z extrémnych teplôt okolo 0,5% a v období 2035-2044 okolo 0,8% HDP, v rokoch 2045-2055 by mali stúpnuť dokonca až na 1% HDP. Autori štúdie považujú Cyprus, Portugalsko, Španielsko a Chorvátsko za najviac ohrozené krajiny, keď priemerný ročný negatívny vplyv na tvorbu HDP by mohol v roku 2040 dosiahnuť až okolo 2%.
Dôležité je pripomenúť, že tieto odhady pravdepodobne predstavujú skôr spodnú hranicu odhadu celkových ročných nákladov horúčav, keďže citovaná štúdia sa zameriava na vplyv extrémnych teplôt len na produktivitu práce zamestnancov. Ostatné náklady môžu zahŕňať negatívne vplyvy kvôli narušeniu dodávateľských reťazcov z titulu nižšej úrovne hladiny riek pri vodnej doprave či spomalení v železničnej doprave. Postihnutá môže byť aj energetická infraštruktúra – podľa správy ING napríklad vo Francúzsku dočasne obmedzili režim dvoch jadrových elektrárni pre nedostatok chladiacej vody. Pri extrémne vysokých teplotách môže dôjsť aj k škodám v ekosystéme a v poľnohospodárskom sektore. Taktiež v čase extrémnych horúčav trpí turistický ruch, keď niektorí spotrebitelia môžu odkladať , či obmedzovať dovolenky.
Napokon, tragicky, horúčavy môžu viesť zraneniam a k vyššej úmrtnosti obyvateľstva, čím dôjde k úbytku produktívneho obyvateľstva i ľudského kapitálu. Napríklad, podľa správy ING, v roku 2003 Francúzsko kvôli horúčavám stratilo okolo 70,000 obyvateľov.
Závery vedeckých štúdií ako i prepočty ekonómov naznačujú, že výskyt extrémne vysokých teplôt môže mať značný negatívny vplyv na výkonnosť európskej ekonomiky. Vzhľadom na vyhliadky ďalšieho otepľovania, ktoré pravdepodobne prinesie aj vyšší výskyt období s extrémnymi teplotami, otázka extrémnych horúčav prestáva byť len environmentálnou témou a čoraz viac sa stáva aj témou ekonomickej výkonnosti a konkurencieschopnosti. Vlády a firmy budú musieť vo väčšej miere investovať do adaptačných opatrení – od modernizácie energetickej a dopravnej infraštruktúry, cez zmeny v organizácii práce, až po úpravy mestského prostredia, ktoré znižujú teplotné extrémy (napr. zelenšie mestá).
Pre krajiny strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska, môže byť táto výzva o to významnejšia, že ich ekonomiky sú stále vo veľkej miere založené na priemyselnej výrobe a fyzickej práci. Ak sa neprispôsobia novým klimatickým podmienkam, môžu čeliť nielen vyšším krátkodobým nákladom, ale aj dlhodobej strate konkurencieschopnosti.
Extrémne teploty tak postupne prestávajú byť len nepríjemným sprievodným javom leta a stávajú sa faktorom, ktorý bude čoraz viac ovplyvňovať ekonomické rozhodovanie firiem, domácností aj štátov.
Vladimír Zlacký
Autor v minulosti pracoval v bankovom sektore a konzultačných firmách. Je zakladateľom konzultačnej platformy LookingEast.eu
Referencie:
- ING Economics, 29.jún 2026, The economic toll of record-breaking heatwave
- Garcia-Leon, Casanueva, Standardi, Burgstall, Flouris, Nybo: Current and projected regional economic impacts of heatwaves in Europe, Nature Communications, volume 12, 5807 (2021)
