Washington Post: Spojené štáty americké dlhujú svetu celkom 31 biliónov amerických dolárov

Štátny dlh USA neustále rastie a čoskoro dosiahne vrchol z druhej svetovej vojny. Denník Washington Post uviedol deväť kľúčových udalostí, ktoré ukazujú, ako sa Amerika dostala do tohto stavu.

Spojené štáty dlhujú 31 biliónov dolárov. Washington v súčasnosti každoročne minie o bilión dolárov viac, ako vyberie na príjmoch. To núti ministerstvo financií, aby si na vyrovnanie rozdielu požičiavalo. Znamená to tiež, že štátny dlh naďalej rastie.

Ak sa nič vážne nezmení, veľmi skoro bude dlh v pomere k HDP vyšší ako jeho maximálna hodnota, ktorú dosiahol na konci druhej svetovej vojny. Väčšina tohto dlhu sa nahromadila za posledných 20 rokov. V roku 2001 mala krajina hotovostný prebytok, čo znamená, že ministerstvo financií vybralo viac daní, ako vynaložilo na štátne úrady a služby.

Odvtedy sa na zvyšovaní rozpočtových deficitov podieľali štyria prezidenti, 10 zasadnutí Kongresu a dve vojny. Čiastočne kvôli politickým rozhodnutiam spred niekoľkých generácií sa zvyšujú náklady na sociálne zabezpečenie a zdravotnú starostlivosť pre starších ľudí, čo tiež prispieva k zadlženiu. Hoci sú úrokové platby podľa historických štandardov stále nízke, ak sa budú počítať ako podiel na národnom hospodárstve, situácia sa môže rýchlo zmeniť.
Nedávne rozhodnutia – o znížení daní, ktoré vyčerpali rozpočet, o návrhu rozpočtu a o závratných sumách na boj proti pandémii koronavírusu – ešte viac zadlžili krajinu. Tu je deväť kľúčových bodov, ktoré ukazujú, ako sme sa dostali do tohto bodu.

Bushovo zníženie daní, 7. júna 2001 – celkový dlh 5,7 bilióna USD

Prezident George W. Bush schvaľuje legislatívu pre prvé z dvoch veľkých daňových škrtov, ktoré znižujú daňové sadzby na bežný príjem, ako aj na kapitálové zisky a dividendy. Rozpočtový úrad Kongresu v roku 2012 odhadol, že Bushove zníženie daní zvýšilo štátny dlh približne o 1,5 bilióna USD. Neskôr sa väčšina týchto daňových škrtov stala trvalou v dôsledku dohody medzi republikánmi v Kongrese a prezidentom Barackom Obamom, čo spôsobilo, že náklady na dlh ešte viac vzrástli.

Vojny v Iraku a Afganistane, 19. marca 2003 – celková hodnota dlhu 6,5 bilióna USD

Po útokoch z 11. septembra 2001 Spojené štáty zaútočili na Irak. Amerika bude vo vojne na Blízkom východe približne 20 rokov, čo povedie k dramatickému nárastu výdavkov na armádu a veteránov. Analýza Harvardskej univerzity uvádza, že konflikty v Iraku a Afganistane stáli USA 4 až 6 biliónov dolárov.

Bezplatné lieky na predpis, 1. január 2006 – celkový dlh 8,4 bilióna USD

Časť D vládneho programu Medicare pre starších ľudí, ktorá poskytuje bezplatné lieky na predpis pre starších ľudí, vstúpila do platnosti takmer tri roky po tom, ako ju Bush schválil, čím sa stala súčasťou zákona. Republikáni, ktorí kontrolovali Kongres, na túto populárnu, ale nákladnú iniciatívu nedoplatili.

Recesia v roku 2008 a opatrenia na jej prekonanie, 17. februára 2009 – celkový dlh 11,1 bilióna USD

Kríza na finančných trhoch vyvolala veľkú recesiu. Bol to najhorší hospodársky pokles od čias Veľkej hospodárskej krízy. Štátny dlh sa výrazne zvýšil, a to z dvoch dôvodov. Po prvé, prudko klesli daňové príjmy. Po druhé, výrazne sa zvýšili výdavky na dávky v nezamestnanosti a inú pomoc ľuďom, aby prežili krízu. Kongres a Obamova administratíva schválili aj rozsiahly balík hospodárskych stimulov. Ekonóm Brian Riedl z Manhattanského inštitútu odhaduje, že Bushova a Obamova administratíva spoločne vynaložili približne dva bilióny dolárov na naliehavé opatrenia na riešenie finančnej krízy a následnej recesie.

Dohoda Obamu a republikánov o predĺžení Bushových daňových škrtov, 1. január 2013 – celkový dlh 16,8 bilióna dolárov

Keď sa v podmienkach neistého rastu skončilo Bushovo znižovanie daní, Obama súhlasil s tým, že takmer všetky škrty budú trvalé, a to predĺžením daňových úľav pre všetkých Američanov okrem tých najbohatších. Republikáni v Kongrese zasa súhlasili s predĺžením série hospodárskych stimulov. Rozpočtový úrad Kongresu v tom čase odhadoval náklady na toto opatrenie na približne štyri bilióny dolárov v priebehu 10 rokov.

Trumpovo zníženie daní, 22. decembra 2017 – celkový dlh 20,5 bilióna dolárov

Prezident Donald Trump schválil návrh zákona o rozsiahlom znížení daní. Jeho ústredným bodom bol plán na zníženie daní pre veľké americké korporácie z 35 % na 21 %. Zákon tiež znížil dane pre väčšinu individuálnych daňových poplatníkov. Spoločný daňový výbor Kongresu odhadol, že toto opatrenie by malo stáť približne 1,5 bilióna USD počas 10 rokov. Neskôr washingtonský think-tank Výbor pre zodpovedný federálny rozpočet vypracoval vlastnú analýzu a dospel k záveru, že kumulatívny vplyv zákona by sa v peňažnom vyjadrení priblížil k 2,9 bilióna USD, ak by Kongres odhlasoval predĺženie platnosti niektorých jeho ustanovení, ktoré by v priebehu desaťročia postupne vypršali.

Návrhy rozpočtov schválené za Trumpa, 1. augusta 2019 – celkový dlh 22,7 bilióna USD

Demokrati a republikáni sa v Kongrese dohodli na zvýšení federálnych výdavkov, keďže Trump ignoroval usmernenia republikánskej strany o vládnych škrtoch. Išlo o druhú takúto dohodu za dva roky. Výdavky pomáhajú podporovať a posilňovať trh práce, ale prehlbujú rozpočtový deficit. Tieto zákony zvýšili štátny dlh o dva bilióny dolárov, ako uvádza Výbor pre zodpovedný federálny rozpočet.

Kongres vynakladá bilióny na riešenie núdzovej situácie spôsobenej koronavírusom, 27. decembra 2020 – celkový dlh 27,7 bilióna dolárov

Trump podpisuje druhý z troch veľkých balíkov pomoci schválených Kongresom ako opatrenie na boj proti pandémii koronavírusu. Prvým a najdrahším bola dohoda v hodnote 3,4 bilióna USD, na ktorej sa obe strany dohodli v marci 2020. Americké hospodárstvo sa prepadlo do čiernej diery. V decembri 2020 bol schválený ďalší balík vo výške 900 miliárd dolárov. V roku 2021 schválili demokrati pod vedením Bidena ďalších 1,9 bilióna dolárov bez podpory republikánov.

Bidenov ekonomický program, 24. augusta 2022 – celkový dlh 31 biliónov dolárov

Biden schválil plán na zrušenie študentského dlhu vo výške 400 miliárd dolárov, ktorý však bol rýchlo pozastavený do rozhodnutia Najvyššieho súdu. Medzitým začal Biden vyvíjať tlak na Kongres, aby zvýšil výdavky na zdravotnú starostlivosť o veteránov, infraštruktúru a vládne agentúry. Bidenov “zákon o znížení inflácie” požaduje zvýšenie výdavkov na množstvo ďalších programov vrátane daňového úradu. Očakáva sa však, že spomalí požičiavanie, keďže zákon predpokladá zvýšenie daní pre podniky.

Výška dlhu je uvedená na základe ekonomických údajov Federálneho rezervného systému. Predstavujú celkovú sumu na konci štvrťroka pre každú udalosť, ale nie pre konkrétne dátumy.