Vývoj empirického sociologického výskumu na území Československa. Karolinum, 2023.
Martin Vávra, Tomáš Čížek:
Sociologický ústav Akademie věd Českej repuliky spolu Univerzitou Karlovou vydali vo vydavatelstve Karolinum kolektívnu monografiu venovanú emprickému sociologickému výskumu na území Československa. V úvode treba poznamenať, že ide veľmi kvalitnú prácu.
Monografia vyšla v roku 2023. Má dvanásť kapitol.
V úvodnej kapitole Martin Vávra (Sociologický ústav AV ČR) píše o tom, že kolektív autorov sa pokúsil o reflexiu minulosti československej sociológie prostredníctvom histórie výskumov. Autori prinášajú odpovede na nasledovné otázky. Čo skúmali autori? Kto realizoval výskum? Prečo sa skúmalo? Akým spôsobom sa robili výskumy? Aké dôležité výsledky priniesli výskumy? Aký dopad mali výskumy na verejnú politiku. Autori si nekládli za cieľ vytvoriť veľkú syntézu, stavajú svoju prácu na pedchádzajúcich prácach. Ako poznamenáva autor prvej kapitoly, rôzne zásahy, narušenia a transformácie viedli autorov k určitej miere opatrnosti.
Dušan Janák (Katedra sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a Ústav soicálnych štúdií Fakulty regionálneho rozvoja a sociálnych štúdií Mendelovej univerzityv Brne) sa v druhej kapitole venuje rozvoju metodológie empirického výskumu v počiatkoch sociológie v strednej Európe. Analyzuje kulturalizmus v Poľsku s dominujúcimi kvalitatívnymi metódami. V tom čase tam pôsobil Florian Znaniecki, autor práce Poľský sedliak v Európe v Amerike. V Rakúsku metodológiu ovplyvnili fenomenológ Alfred Schütz a empirik Paul Felix Lazarsfeld. Maďarská metodológia bola ovplyvnená sociografiou, etnografiou a teóriou kultúry.
Dušan Janák v tretej kapitole analyzuje Brnenskú sociologickú školu. Jej kľúčovou postavou bol Inocenc Arnosť Bláha. Na Masarykovej univerzite v Brne založil v roku 1922 sociologický seminár, a v roku 1925 Masarykovu socilogickú spoločnosť. Po roku 1948 bola socioógia v Brne zdecimovaná. Obnovil ju až Josef Solař v polovici 60. rokov. Medzi vybrané témy brnenskej empirickej sociológie patrili: mesto, robotníctvo, vidiek, nezamestnanosť, sociálna mobilita, rodina. V závera kapitoly autor uvažuje o rozdieloch sociológie v Brne a v Prahe.
Štvrtá kapitola z autorského pera Tomáša Čížka je venovaná hľadaniu tém prvých výskumov. Prvým výskumom bolo skúmanie českého národohospodára Albína Bráfu. Bol venovaný sociálnemu postaveniu robotníkov a baníkov v roznych regiónoch. Medzi prvé témy výskumov patrilo sociálne postavenie detí. Medzi komlexné sociologické výskumy autor zaraďuje skúmanie postavenia robotníkov v regióne mesta Tábor. Urobili ho E. Chalupný a J. Pavlík. Medzi prvé výskumy so sociologickým akcentom sa dá zaradiť aj výskum psychológie malého mesta. Bol súčasne dizertáciou Inocenca Arnošta Bláhu. Jej súhrn vydal v jedenástich fejtónoch v denníku Lidové noviny.
Piata kapitola analyzuje činnosť Rockfellerovej nadácie v Československu v rôznych oblastiach. Jej autorom je Marek Skovajsa (Katedra sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej. Nadácia sa väčšinou zaoberala podprou zdravotníctva a lekárskeho výskumu. Podora spoločennsko-vedných výskumov v Československu, ale aj v iných krajinách závisela od geopolitického postavenia cieľovej krajiny, ale aj súlad orientácie výskumov s predstavami samotnej nadácie. Autor hovorí o tom, že československí vedci neboli pružní, ale aj vo väčšej miere nezávislí.
Šiesta kapitola sa zaoberá oblasťou veľkych empirických výskumv v českej sociológii a pražskou sociologickou školou. Jej autorom je Tomáš Čížek. Autormi jednej z najväčších štúdií v predvojnovom období sú Otakar Machotka a Zdeňek Ullrich. Jej titul znie Sociálně potřebné rodiny a Poměśtováni pražského okolí. Tento výskum je známy vo svete, ale v českej republike pomenej. Okrem nej autor analytuj aj iné sociologické výskumy, ale aj výskumy urobené mimo akademickú obec. Jedným z nich je výskum amerických sociálnych pracovníčok, ktoré boli v Českolovensku na študijnom pobyte.
Siedma kapitola prináša analýzu obnovy v šesťdesiatych rokov. Jej autormi sú Markéta Škodová (sociologička a mediálna analytička), Martin Vávra a Jakub Zelenka (Fakulta sociálnych vied Univerzita Karlova). V 50. a 60 rokoch rozhodovacia sféra pociťoavala potrebu sociol´gických výskumov. Systematické skúmanie spoločnosti sa začalo v 60 rokoch. Vtedy sa vybudovala jeho inštituálna základňa. V kapitole autor analytuje najdôelžitejšie výskumy daného odobia. Sú to: sociológia mládeže, stratifiácia, prestíž povolania, náboženstvo, voľný čas a spôsob života, armáda a vojnestvo, poslucháči rozhlasu, zdravotníctvo a zdravie, politika a sociológia šedej zóny.
Ôsma kapitola sa venuje výskumu verejnej mienky v Československu. Napísali ju Markéta Škodová a Martin Vávra. Bolo to bolo krátke obodobie po II. svetovej vojne. Obnovilo sa v roku 1967. Vtedy vznikol Ústav pre výskum verejnej mienky Československej akadémie vied. Autor analyzuje výskumy verejnej mienky v čase takzvanej normalizácie. Spod krídiel akadémie vied sa ústav dostal pod opateru Federálneho štatistického úradu. Tým sa obmedzilo zapojenie ústav do akademického prostredia. Nové výskumy sa organizovali až po zmene spoločenského systému v roku 1989.
Deviata kapitola sa zaoberá sociologickou analýzou sociálnej stratigikácie Pavla Machonina a jeho kolektívu. Napísala ju Markéta Škodová.
Pavol Machonin ( 1927 – 2008 ) bol český sociológ . Jeho najznámejším dielom je kniha Československá spoločnosť. Sociologická analýza sociálnej stratifikácie (1969), ktorá po dvadsiatich rokoch komunistického útlaku sociológie znamenala znovuobnovenie odboru v Československu. V roku 1968 bol riaditeľom Ústavu sociálno-politických vied Univerzity Karlovej v Prahe. V čase normalizácie nesmel prednášať, do akademického života sa vrátil až po roku 1989.
Desiatu kapitolu napísal Jan Ballon (Filozofický ústav akadémie vied Českej republiky a Inštitút sociologikcých výsumov Fakulty sociálnych výsumov Univerzity Karlovej. Napísal o západných teoretických inšpiráciách československého výskumu v druhej polovici 60. rokov. Tou bol štrukturálny funkcionalizmus. Českí autori sa podujali na syntézu medzi Talcottom Parsonsom a Karlom Maxom. Zaujímali ich najmä teórie modernizácie, ale aj tézy o konvergencii medzi Západom a východom. V nich hrala dôelžitú úlohu “koncepcia univerzálií”. V danom období sa odohrával súboj zástancami sociológie ako vedeckého systému a sociálnej, či morálnej kritky.
Jedenástu kapitolu napísal Ľudovít Turčan (Sociologický ústav SAV – 1939 – 2021). Zameral sa na problematiku empirických výskumov v dejinách slovenskej sociológie. Potreba štatstických údajov o slovenskej spočnosti sa objavila už koncom XIX. storočia. Socilogické výskumy sa objavili už po vzniku Československa. Okrem nich sa vo verejnom priestore objavili aj sociografické údaje. V súvisloti s emiprickými výskumami autor spája významnou osobnosťou, Alexandrom Hirnerom. Mimochodom spolu s Vladimírom Holinom urobili prvý sociologický výskum čitateľov tlače. Ľudovít Turčan sa venoaval aj iným významným postavám sociológie na Slovensku. Text nedokončil. Česť jeho pamiatke! Slovo na záver jeho kapitoly napísal Miroslav Tížk.
Dvanásta kapitola je mimoriadne zaujímavá pre slovenských odborníkov v oblasti sociológie, či iných príbuzných vedných odborov, ale aj pre politikov. Pre nich má veľký význam z teoretického, ale aj praktického významu.
Jej autorom je renomovaný sociológ Miroslav Tížik (Sociologický ústav SAV, Katedra sociálnej práce Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského. Venuje sa výskumu verejnej mienky na území Slovensk.a Čitaleľ sa od neho dozvie, čo všekto autor zhromažil medzi archvívymi materiálmi, ale aj v precíznych hĺbkových rozhovorov s ľuďmi, ktorí pracovali, či pracujú relevantnej oblasti. Patrí mu nízka poklona. Aj za perfektne spracované štatitické údaje.
Kniha je výsledkom kvalitej a dlhoročnej práce autorov. Zaslúži si pozornosť čiateľov, ale aj úctu výsmuníkov. Klubúk dole! Ten patrí dole samozrejme všetkým autorom kolektívnej monografie.
