Vulgarizmy používajú na verejnosti chorí primitívi

BRATISLAVA – Vulgarizmus alebo sprosté slovo vyjadruje negatívne a silne emotívny postoj k veci či človeku, voči ktorým je smerované. Za posledné desaťročie sa vulgárne slová pevne usadili v slovníku niektorých slovenských politikov. 

Používanie sprostých slov v písanom aj hovorenom prejave je väčšinou spoločnosti považované za nevhodné. Vulgarity sa používajú ako nadávka alebo ako prostriedok na uvoľnenie vnútorného napätia (nadávok), prípadne i pre ich používanie pri významových konotácie v texte. V slovenskom jazyku sa sprosté slová takmer výhradne týkajú tabuizovaných tém, ktorými sú sexuálne správanie a vylučovanie moču alebo stolice.

Skladbu vulgárnych výrazov určuje súbor sociolektov  ako sú slang, žargón, argot, či ľudový jazyk, a štylisticky redukovaná slovná zásoba na vulgarizmy, vulgárne výrazy, obscénny slovník, obscénny jazyk, disfemizmus, či eufemizmus.

Pojem slang pochádza z anglického jazyka. Je to skupina slov alebo nových významov existujúcich slov používaných v rôznych skupinách.

Žargón, pojem z francúzskeho jazyka jargon. Je to sociolekt, ktorý sa od  hovoreného jazyka líši špecifickou slovnou zásobou a frazeológiou, expresivitou obratov a zvláštnym použitím slovotvorných prostriedkov, nemá však svoj vlastný fonetický a gramatický systém.

Pojem vulgarizmus pochádza z latinského slova vulgaris . Ide o hrubý, jednoduchý jazyk pozostávajúci z vulgárnych výrazov ľudí, más a davov. Pojem vulgarizmus má k blízko k pojmu nadávka. Nadávkou je napríklad slovné spojenie “psychopatické hovno”. Tabuizovanou témou slovenského jazyka je už zmienené sexuálne správanie a vylučovanie moču alebo stolice.

Nadávka je úmyselne hanlivé alebo urážlivé pomenovanie alebo oslovenie. Niekedy ide o označenie osoby, inokedy abstraktného alebo reálneho objektu, procesu alebo miesta. Nadávka sa tiež môže použiť ako prosté vyjadrenie emócie, podobne ako citoslovce alebo napodobenie tohto vyjadrenia. Môže slúžiť na podporu nejakého úsilia a tiež k uvoľneniu stresu. Môže byť použitá osobou ktorá trpí nedostatkom pozornosti k zvýrazneniu sa v kolektíve. Používa sa zvyčajne ako súčasť slovného osobného útoku, teda môže byť aj aktom agresie alebo provokácia, podobne ako vrčanie alebo štekanie u zvierat.

Ako nadávky sa často používajú sprosté slová. K nadávaniu je vždy potrebný interpret, ale nie vždy aj adresát. Opakované používanie nadávok môže byť symptómom duševné choroby, napríklad Touretteovho syndrómu, kultúrnej zaostalosti či vplyvu sociálnej bubliny. Nadávky sa líšia odborovo aj regionálne, čo niekedy komplikuje vzájomnú komunikáciu.

Tourettov syndróm je vrodené neuropsychiatrické ochorenie. Začína zvyčajne v detstve, najčastejšie vo veku okolo 6-7 rokov, a prejavuje sa pohybovými a zvukovými tikmi. Často sa tiež vyskytujú pridružené poruchy správania. Ochorenie nesie názov francúzskeho neurológa Georgesa Gillesa de la Tourettea, ktorý v roku 1885 priniesol prvý ucelený popis choroby.

Psychológovia sa zhodujú na to, že ak ľudia slovne útočia na všetkých je to dôsledkom komplexov z detstva. Slovného agresora mohli v detstve ponižovať, otravovať alebo biť. Tento komplex osoba s komplexmi z detstva kompenzuje útokmi na všetkých.