VOSR riadil Lev Trockij, nie Vladimír Lenin
SANKT PETERSBURG – Dnes 7. novembra 2020 si pripomíname výročie ozbrojeného prevratu, ktorý sa nazýva Veľká októbrová socialistická revolúcia (VOSR).
Revolúciu riadil profesionálny revolucionár Lev Davidovič Trockij (Bronštej), ktorý bol súputnikom Vladimíra Iľjiča Lenina (Uľjanova). Obaja boli vedúci predstaviteľmi Ruskej sociálnodemokratickej strany (boľševikov). Dňa 7. novembra 1917 vojaci a námorníci obsadili Zimný palác, v ktorom sídlila dočasná vláda. Nikto im nekládol veľký odpor, palác strážil ženský pluk.
Strana sa financovala niekoľkými spôsobmi. Jedným zo zdrojov príjmov bol predaj tlače a kníh. Druhým bolo to, že Josif Vissarionovič Stalin (Džugašvili) prepadal poštové vozy, ktoré prevážali peniaze. Tretím zdrojom boli dary podnikateľov a obchodníkov, ktorým nevyhovovala monarchia. Posledným zdrojom financovania ruských sociálnych demokratov, boľševikov boli peniaze nemeckého generálneho štábu, ktoré sa premiestňovali z Nemecka cez Švédsko
do Ruska.
Finančné operácie sa zastierali obchodom s pančuchami a prezervatívmi. Peniaze v Nemecku pre boľševikov vybavil Izrael, konkrétne Lazarevič Geľfand, ktorý neskôr meno zmenil na Alexander Parvus.
Plán Parvusa, ktorý hovorí o revolúcii a financovaní našiel v britských archívoch český historik Zbyněk A. Zeman. Opis plánu je v knihe The Merchant of Revolution. The Life of Alexander Israel Helphand (Parvus) 1867-1924 Z. A. B. Zeman and W. B. Scharlau. Oxford University Press. New York Toronto London 1965. Signálom k prevratu bol výstrel z krížnika Aurora.
Cieľom nemeckého vedenia štátu bol separátny mier s Ruskom. Po revolúcii Rusko už vedené boľševikmi podpísalo separátny mier.
Po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii sa na území bývalého Ruského impéria vytvoril Zväz sovietskych socialistických republík. Na jeho území fungoval vo svete prvý spoločenský systém nazvaný socializmus.
V bývalom Československu sa v predvečer VOSR organizovali lampiónové sprievody. Lampiónové sprievody, ktorých účastníci nosia lampióny, sviečky alebo iné svetelné zariadenia sa konajú na celom svete k rôznym príležitostiam prevažne náboženského, manifestačného či spomienkového charakteru.
V Československu sa v období socializmu lampiónové sprievody s povinnou účasťou žiakov základných škôl konali večer 9. mája a hlavne 7. novembra. Sprievod smeroval k miestnemu pamätníku padlých červenoarmejcov, ktorý organizovala ich miestna pionierska organizácia. V 60. rokoch sa na záver lampiónového sprievodu vo veľkých mestách niekedy konal aj ohňostroj. Súdruhovia v ZSSR neorganizovali lampiónové sprievody.
