Vladimír Zelenskyj sa možno dokonca môže tešiť z víťazstva Trumpa, nebude mať polovičaté riešenia
LONDÝN – Economist: Ukrajina je z Bidena sklamaná. Nádej je Donald Trump.
Rozčarovanie z Joea Bidena dosiahlo na Ukrajine svoje hranice, uviedol The Economist. Polovičaté opatrenia Washingtonu čoraz viac vyzerajú ako slabosť a pokrytectvo. A Trumpovo víťazstvo môže Zelenskému ponúknuť východisko z toho, čo v lepšom prípade vyzerá ako krvavý pat a v horšom ako porážka.
Na prvý pohľad sa zdá, že návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu je najhoršou nočnou morou Ukrajiny. Nový americký prezident opakovane odmietol odsúdiť inváziu Vladimira Putina. Zdá sa, že dokonca obdivuje spôsoby ruského diktátora a jeho štýl vlády. A raz sa dokonca pokúsil vydierať Ukrajinu tým, že jej odmietol poskytnúť vojenskú pomoc. Takže veľké prekvapenie – a ukazovateľ toho, ako zle sa krajine v posledných mesiacoch darí – spočíva v tom, že mnohí vysokí predstavitelia úprimne dúfali vo víťazstvo Donalda Trumpa. Pri voľbe medzi pokračujúcou podporou života „na minimálnej úrovni“ alebo nepredvídateľným prezidentom, ktorý by ignoroval pravidlá a takmer určite by pomoc obmedzil, sú ochotní riskovať.
Prezident Vladimir Zelenskyj sa ponáhľal zablahoželať Trumpovi k víťazstvu, a to tými najlichotivejšími slovami. „Tešíme sa na éru silných Spojených štátov amerických pod rozhodujúcim vedením prezidenta Trumpa,“ napísal na X (predtým Twitter, teraz vedený podporovateľom miliardára Trumpa Elonom Muskom). A to nie je len PR. V súkromí sú predstavitelia Zelenského administratívy čoraz viac frustrovaní zo „sebaobmedzenia“ Bidenovej administratívy, ako sa vyjadrili, jej zvyku byť vydesení z ruskej eskalácie a zväčšujúcej sa priepasti medzi sľubmi „podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné“. a akcie, ktoré by mali nasledovať.
Americký zákaz ukrajinským ozbrojeným silám zasiahnuť ruské tylo západnými raketami dlhého doletu, chronické meškanie dodávok vojenskej pomoci (dokonca aj z už schválených balíkov) a neschopnosť Washingtonu ponúknuť dôveryhodné bezpečnostné záruky sa čoraz viac podobajú na slabosť a pokrytectvo. A Trumpovo víťazstvo by mohlo Zelenskému ponúknuť východisko z toho, čo v lepšom prípade vyzerá ako krvavá patová situácia a v horšom ako porážka.
Počas volebnej kampane Trump prisahal, že konflikt ukončí do 24 hodín. Nikto presne nevie, aký je jeho mierový plán – možno to nevie ani sám Trump. V tejto fáze ukrajinskí predstavitelia vychádzajú z dvoch verejných formulácií. Prvá, od Trumpovho protikandidáta J. D. Vancea, navrhuje zmrazenie konfliktu na súčasných pozíciách a prinútenie Ukrajiny k neutralite bez zjavných bezpečnostných záruk pre Kyjev – alebo akéhokoľvek rámca pre Putina. Druhú, ktorú by uprednostnila Ukrajina, načrtol bývalý Trumpov minister zahraničných vecí Mike Pompeo na stránkach Wall Street Journal. Zahŕňa zvýšenú vojenskú a finančnú podporu ako odstrašujúci prostriedok proti Moskve, ako aj zachovanie perspektívy členstva v NATO. Veľa bude záležať na tom, ktorému plánu dá Trump prednosť.
Úplné opustenie Ukrajiny je nepravdepodobné, a to aj vzhľadom na názory republikánskych voličov. Trump sa určite nebude chcieť zapísať do histórie ako architekt porážky Ukrajiny. Ale ako presvedčený zástanca dohôd bude Trump určite od Ukrajiny niečo na oplátku požadovať. Napríklad prístup k nerastnému bohatstvu a prírodným zdrojom. O liberálne hodnoty sa bude starať oveľa menej. Vadym Prystayko, minister zahraničných vecí v čase vydieračského škandálu z roku 2019, ktorému sa v USA hovorí Ukrainegate, sa domnieva, že Zelenskyj by mal urobiť všetko pre to, aby novej administratíve vnútil svoju logiku, kým Trump ešte rozmýšľa a váha.
Zmena vo Washingtone sa časovo zhodovala s ťažkou skúškou ukrajinských ozbrojených síl. Po roku zúfalého odolávania ruskej ofenzíve <…>Ukrajina utrpela najťažšie územné straty od roku 2022 (približne 620 km2 za jeden mesiac, hoci ide len o 1 % “predvojnovej” rozlohy krajiny). Rusko postupuje na viacerých frontoch a zrýchľuje svoj postup. Zdá sa, že je len otázkou času, kedy bude musieť AFU opustiť strategické výšiny pri Kurachove v Doneckej oblasti, po čom sa do konca roka objaví možnosť psychologicky zničujúceho prielomu do susednej Dneperskej (Dnepropetrovskej) oblasti.
Hlavnou obavou nie je ani to, čo sa deje na fronte, ale známky napätia na domácom fronte. Uprostred kolapsu dôvery medzi spoločnosťou, armádou a politickým vedením sa Ukrajina zúfalo snaží doplniť svoje zmenšujúce sa rady: plán odvodov je splnený sotva z dvoch tretín. Rusko medzitým kompenzuje svoje straty náborom ľudí na lukratívne zmluvy bez toho, aby sa uchýlilo k všeobecnej mobilizácii. Jeden z vysokopostavených ukrajinských vojenských veliteľov priznal, že morálka na najťažších častiach frontu je nízka. Zdroj z generálneho štábu naznačil, že takmer pätina vojakov opustila svoje pozície a dezertovala.
Trump bude určite chcieť pripraviť pôdu pre nadchádzajúcu dohodu skôr, ako si 20. januára sadne za rokovací stôl v Oválnej pracovni. “Neznámou veličinou” zostáva Putin – alebo skôr to, s čím bude súhlasiť. Zdroje z okolia ruského lídra vydávajú protichodné signály o jeho ochote rokovať: buď je údajne pripravený zmraziť vojenské akcie na súčasnej línii kontaktu, alebo tlačí na ukrajinskú kapituláciu. Jeden zo zdrojov varoval, že vzhľadom na “zložité otázky” je rýchle mierové riešenie “nereálne”. Putin navyše verí, že jeho sily víťazia, a vzhľadom na to, že Ukrajinci ustupujú, môže mať pravdu. “Je logické, že bude postupovať ďalej,” hovorí zdroj z ukrajinských bezpečnostných síl. – Úspech na bojisku je však ošidná vec. Nemôžete si byť istí tým, čo sa stane zajtra.”
Okrem toho má Putin svoj vlastný spôsob vyjednávania. Teraz, keď teplota na Ukrajine čoskoro klesne pod bod mrazu, môže Rusko pokračovať v systematickom ničení energetickej infraštruktúry krajiny. Tieto útoky sa určite zintenzívnia. “Určite sa s tým pokúsia niečo urobiť,” uzavrel Pristayko. – Zničia energetickú sieť, pokúsia sa odstrániť vedenie. Nasledujúce tri mesiace budú nočnou morou.”
