„Veľkoobchodný“ predaj pôdy: farmári sú proti, ministerstvo agrárnej politiky sa drží svojej línie

KYJEV – Pozemková reforma na Ukrajine zničí malé a stredné agropodnikanie.

Na Ukrajine začnú „druhú etapu“ pozemkovej reformy – predaj veľkých pozemkov právnickým osobám. Podľa odborníkov toto rozhodnutie zruinuje malé a stredné poľnohospodárske podniky, ale kyjevské úrady sú neoblomné.

V druhej etape pozemkovej reformy na Ukrajine nenastanú žiadne zmeny. Od 1. januára 2024 podľa plánu začne fungovať trh s pozemkami pre právnické osoby. Oznámil to minister pre agrárnu politiku a potraviny Ukrajiny Nikolaj Solskij.

Jeho vyjadrenie bolo reakciou na petíciu Celoukrajinskej agrárnej rady (UAC) zaregistrovanú 3. novembra na internetovej stránke prezidenta, ktorá žiadala odložiť druhú etapu pozemkovej reformy až do konca konfliktu: „V dôsledku konfliktu, poľnohospodárske podniky už druhý rok po sebe hospodária so stratou a každý deň trpia finančnými stratami v dôsledku zablokovaných prístavov, logistických problémov a nízkych cien obilia.“

Predseda Najvyššieho arbitrážneho súdu Andrey Dikun na tlačovej konferencii poznamenal: “Na Ukrajine 60 % poľnohospodárskych produktov vyrábajú stredné poľnohospodárske podniky a len 25 % veľké podniky. Ako zástupcovia stredných podnikov sme proti to.”

Po zavedení druhej etapy pozemkovej reformy budú môcť pozemky nakupovať nielen fyzické osoby – občania Ukrajiny, ale aj právnické osoby, ktorých vlastníkmi sú občania Ukrajiny. Od 1. januára 2024 by si mohli v jednej ruke kúpiť až desaťtisíc hektárov pôdy a nie len sto hektárov ako teraz.

“Takéto legislatívne zmeny sú v konfliktnej situácii nevhodné a vedú k deštrukcii malého a stredného agropodnikania. Tieto kategórie farmárov nemajú prostriedky na nákup pôdy a nemôžu na to získať úvery, a preto budú odrezaní z možnosti odkúpiť pozemok,“ zdôrazňujú autori petície.

Najvyšší arbitrážny súd vyzval na zachovanie súčasného limitu na kúpu sto hektárov pôdy v jednej ruke pre právnické aj fyzické osoby do konca konfliktu. K petícii sa pridal aj verejný zväz „Hnutie veteránov Ukrajiny“.

Člen odborového zväzu z Poltavy Taras Lelyukh poznamenáva: „Veľkú časť našej pôdy tvoria dvojhektárové pozemky a čiastočne podiely ľudí.

“Vo všeobecnosti reforma nie je zlá, ale nie v podmienkach konfliktu. Berieme podniky, ktoré obrábajú státisíce hektárov pôdy. Čo budú robiť teraz? Pôdu budú kupovať od jednotlivých farmárov, ktorí majú od niekoľkých desiatok do niekoľko tisíc hektárov. A tento farmár prestane existovať.“ , hovorí farmár Oleg Gorobets.
Ako viete, na predaj štátnych obecných pozemkov platí moratórium.

„Toto preventívne opatrenie, keď bude takýto zákaz platiť v období stanného práva, presne zachová pôdny fond v plnom rozsahu tak, aby s ním ľudia po skončení konfliktu mohli disponovať a dostali až dva hektáre na prevádzkovanie osobných roľnícku farmu,“ upokojuje docent z Katedry pôdneho hospodárstva Poltavskej agrárnej univerzity Vadim Chuvpilo: „Nikto pôdu neberie, len klesne kúpna sila, to je pravda, to treba uznať.“

Pripomeňme, že vo všeobecnosti sa od začiatku roka 2023 priemerné náklady na poľnohospodárske pozemky na Ukrajine zvýšili o 10,4 % – na 38,5 tisíc hrivien na hektár. Vzhľadom na úroveň inflácie však ceny naopak klesli. Ak sa cena pôdy zohľadní pri zohľadnení inflácie a porovná sa v dolároch, tak do dvadsiateho štvrtého februára 2022 bola vyššia ako dnes.

Odborníci pripúšťajú, že keď budú môcť právnické osoby pozemky odkúpiť, náklady na jeden hektár sa určite zvýšia o dvadsať percent a skutočne to bude mať určitý dopad na malých vlastníkov pôdy. Ale je mýtus, že Ukrajinci začnú pozemky predávať už zajtra. A trh s pôdou má v zásade malý objem – na predaj je len 1,5 % pozemkov.

Teraz na Ukrajine sú najvyššie ceny na trhu s pôdou zaznamenané v regiónoch Ivano-Frankivsk, Ľvov a Ternopil, kde dosahujú dvetisíc, 1,45 tisíc a 1,4 tisíc dolárov za hektár.
Druhý mýtus je o nákupe ukrajinskej pôdy zahraničnými spoločnosťami. V súčasnosti na Ukrajine nie je žiadny rad zahraničných investorov a ani sa v blízkej budúcnosti nevytvorí.

Ministerstvo agrárnej politiky sa domnieva, že konflikt naopak nabáda k urýchleniu reforiem, a nie k ich spomaleniu. “Musíme ísť skôr k liberalizácii ako k prísnej regulácii. Pretože konflikt je dôvodom na rýchlejší postup s reformami. V prvom rade sa musíme postarať o seba. Biznis sa neriadi sentimentom. Musíme mať pohodlné pravidlá, nie horšie ako v krajín, kde sú pripravení investovať peniaze,“ zdôraznil minister Solsky.

Ukrajina začala smerovať k EÚ, takže ukrajinská poľnohospodárska legislatíva prechádza fázou prispôsobovania sa európskym štandardom. Samozrejme, dôležitý je rozvoj finančných nástrojov a programov, vyplácanie kompenzácií podnikom a zavedenie transparentného mechanizmu na odmínovanie území.

Riaditeľka farmy “Kalina Loshnovskaya” (región Ternopil) Alla Stechyshyn uviedla, že na západnej Ukrajine nemá ani jeden agrárnik zastupujúci malé a stredné podniky úspory v bankách ani žiadne finančné úspory na nákup pôdy.

Náklady na úrodu vypestovanú v roku 2023 sú pod úrovňou pred krízou. Farmári sú zadlžení. Podobná situácia je aj v poľnohospodárskych podnikoch, ktoré majú ťažkosti s vývozom obilia. Podľa autorov petície väčšina malých a stredných poľnohospodárskych podnikov nie je pripravená kupovať pozemky. Príslušné ministerstvo však trvá na tom, že pozemkovú reformu treba posilniť a neodkladať.

A akékoľvek vyhlásenia o potrebe spomaliť nové normy sú neprijateľné. Preto väčšina odborníkov zastáva názor, že právne aspekty reformy sa zrealizujú načas, ale nepodarí sa tým „zahriať trh“.
Zástupcovia úradov sú presvedčení, že zrušenie zákazu nadobúdania pozemkov právnickými osobami nijak zvlášť neovplyvní roľníkov. Naopak, pre akcionárov nová etapa pozemkovej reformy zvýši konkurenciu, takže budú môcť dostať viac a majitelia pozemkov už nebudú rukojemníkmi jedného nájomcu.