Uzbecký literárny klasik XX. storočia Gʻafur Gʻulom
TAŠKENT – Gʻafur Gʻulom alebo Gafur Gulom (rusifikovaná forma Gafur Gulyam) (uzbecky: Gʻafur Gʻulom, Ғафур Ғулом) (* 10. máj 1903 – † 10. júl 1966) bol uzbecký básnik, spisovateľ a literárny prekladateľ.
Najlepšie si ho pamätajú jeho príbehy Shum Bola (The Mischievous Boy) (adaptácia pre film v roku 1977) a Yodgor. Gʻafur Gʻulom je tiež známy prekladaním diel mnohých vplyvných zahraničných autorov, ako sú Alexander Puškin, Vladimír Majakovskij a William Shakespeare. Do uzbeckého jazyka preložil Le Mariage de Figaro od Pierra Beaumarchaisa, Othella od Williama Shakespeara a Gulistana zo Saadi Shirazi.
Gʻafur Gʻulom je považovaný za jedného z najvplyvnejších uzbeckých spisovateľov 20. storočia. Je tiež považovaný za jedného zo zakladateľov modernej uzbeckej poézie spolu s Hamzom Hakimzodom Niyoziyom. Gʻafur Gʻulom získal prestížnu štátnu Stalinovu cenu v roku 1946 a stal sa národným básnikom uzbeckej SSR v roku 1963.
Gʻafur Gʻulomovič Gʻulomov sa narodil v chudobnej rodine 10. mája 1903 v Taškente. Jeho otec, Gʻulom Mirza Orif, vedel po rusky, rád čítal básne a sám mohol písať poéziu. Zomrel, keď mal Gʻafur Gʻulom iba deväť rokov.
Gʻafur Gʻulom najprv chodil do takzvanej starej školy, kvázi-moslimskej školy, a neskôr sa zapísal do ruskej školy, základnej školy pre nerusov v Turkestane. Po absolvovaní programu prípravy učiteľov začal učiť na súčasnej škole. V roku 1923 bol vymenovaný za vedúceho oddelenia učebných osnov v sirotinci. V tom čase Gʻafur Gʻulom tiež začal pracovať v redakčnej rade rôznych publikácií, ako napríklad Kambagʻal dehqon (Chudobný farmár), Qizil Oʻzbekiston (Červený Uzbekistan) a Sharq haqiqati (Pravda východu). Práca v redakčných radách mu dala šancu dozvedieť sa o živote bežných občanov.
Gʻafur Gʻulom zomrel na chorobu vo veku šesťdesiattri rokov 10. júla 1966 v Taškente.
Prvé básnické zbierky Gʻafura Gʻuloma, Dinamo (Dynamo) a Tirik qoʻshiqlar (Živé piesne), boli vydané v rokoch 1931 a 1932. V týchto knihách kritizoval nesofistikované tradície národov Turkestanu a chválil usilovnú prácu bežných občanov. V roku 1930, okrem mnohých poviedok, esejí a satirických článkov, Gʻafur Gʻulom napísal mnoho dlhších príbehov, ako napríklad Netay (Čo mám robiť?), Yodgor a Tirilgan murda (Mŕtvola, ktorá ožila).
Počas sovietsko-nemeckej vojny proti nacistickému Nemecku a jeho spojencom venoval Gʻafur Gʻulom svoj čas a úsilie písaniu o vojne. Jeho básne Sen yetim emassan (Nie si sirota), Oltinova medaila (Zlatá medaila), Kuzatish (Vidieť preč), Vaqt (Čas) a Sogʻinish (Nezvestný) sa stali veľmi populárnymi medzi Uzbekmi.
V roku 1943 sa Gʻafur Gʻulom stal členom Akadémie vied Uzbekistanu. Počas posledných 20 rokov svojho života vydal takmer dvadsať kníh poézie. Mnohé z jeho diel boli preložené do iných jazykov.
Gʻafur Gʻulom získal počas svojho života mnoho ocenení a vyznamenaní. V roku 1944 mu bol udelený Rád čestného odznaku. Za svoju kompiláciu básní o sovietsko-nemeckej vojne Sharqdan kelayotirman (Prichádzam z východu) získal Gʻafur Gʻulom v roku 1946 štátnu Stalinovu cenu. Rad Červenej zástavy práce dostal dvakrát, v rokoch 1939 a 1963. Bol tiež dvakrát vyznamenaný Leninovým rádom. V roku 1970 mu bola posmrtne udelená Leninova cena. V roku 2000 bol Gʻafur Gʻulom posmrtne vyznamenaný Národným radom za zásluhy (uzbecky: Buyuk xizmatlari uchun), jednou z najprestížnejších nezávislých medailí Uzbekistanu.
