Úvaha Petra Plavčana: Široké slovenské srdce…

V ostatných dňoch máme možnosť premýšľať o sebe samých. Kde je naše široké slovenské srdce, pohostinnosť, dobroprajnosť a láska k blížnemu, ktorú nám celý život vštepujú a ktorým sa hrdíme. Nakoniec, máme aj na čo, tisíce našich ľudí pomáhali počas vojny tým, ktorí to potrebovali, a vtedy išlo o život.

Po uliciach našich miest vidíme skupinky cudzincov, väčšinou posedávajú v parkoch alebo sa navidomoči bezcieľne prechádzajú. Na sociálnych sieťach rezonujú správy o tom, že tu a tam sa v noci strieľalo, v médiách dostávame informácie ako prechádzajú po nociach cez zelenú hranicu, ako vykonávajú potrebu na uliciach. Politici a štátni úradníci sa na nich priživujú na desiatkach tlačových konferencií. Hlavnou témou je hrozba, ktorú predstavujú, ako ich sem nepustiť a ako dostať preč.

Stále si myslím, že to široké slovenské srdce tu je. Vídavam maltézskych rytierov podávať teplé jedlo bezdomovcom, ak hľadáme príklady. Utečenci sú väčšinou mladí muži, ale nikto neopúšťa svoju domovinu bez motivácie. Ani naši mladí ľudia nechcú skončiť v pokladni v hypermarketoch a majú svoju krajšiu predstavu o svojej budúcnosti, ktorá sa im dnes u nás stráca čoraz viac v hmle. Veď aj oni migrujú, našťastie, väčšinou do Česka na štúdium, odkiaľ sa dá poľahky vrátiť domov.

Tak to naše široké srdce ukážme. Opýtajme sa ich, čo chcú a kam idú. Povedzme im, ako sa dostať tam, kde dostanú najesť, kde môžu prespať, umyť sa a aj informácie, ako sa dostať tam, kam idú. Ak chcú ostať, povedzme im možnosti, ktoré tu majú a na koho sa obrátiť, aby im pomohol. A ak chcú ísť ďalej, dôstojne sa s nimi rozlúčme.

Peter Plavčan (autor je pedagóg a vedec)