Ukrajina: čím dlhší konflikt, tým viac ľudí sa nevráti

KYJEV – Počet ukrajinských utečencov v zahraničí môže dosiahnuť 6,7 milióna ľudí. Čím dlhšie bude vojna trvať, tým viac budú premýšľať o tom, ako začať nový život v hostiteľskej krajine. 

Ukrajine hrozí, že príde o milióny občanov. Píše portál Ukrajinská pravda.

Centrum pre hospodársku stratégiu (CES) 5. septembra predstavilo štúdiu o postojoch ukrajinských utečencov a analyzovalo aj to, koľkí z nich sa po skončení vojny nevrátia do vlasti.

Podľa ich výpočtov môže Ukrajina mať o 3,3 milióna občanov menej. Po skončení vojny sa navyše časť rodín v zahraničí opäť spojí: muži po zrušení obmedzení prenechajú krajinu svojim ženám a deťom.

Počet ukrajinských utečencov v zahraničí môže dosiahnuť 6,7 milióna ľudí. Čím dlhšie bude vojna trvať, tým viac budú premýšľať o tom, ako začať nový život v hostiteľskej krajine. Ukrajine hrozí, že príde o milióny občanov.

 

Ani v čase mieru nie je sčítanie Ukrajincov jednoduché. Plnohodnotné sčítanie obyvateľstva sa v krajine uskutočnilo iba raz: v roku 2001. Sčítanie ľudu ukázalo, že na Ukrajine vtedy žilo 48,5 milióna ľudí.

Odvtedy nikto nepočítal obyvateľstvo a postupom času sa nepresnosti v demografických ukazovateľoch len zvyšovali a údaje štátnej štatistickej služby boli čoraz menej relevantné.

Ukrajina si po ruskej invázii v roku 2014 nevedela spočítať, ako sa zmenilo obyvateľstvo na dočasne okupovaných územiach, čo len pridalo na neistote. Podľa posledných prepočtov služby žilo k 1. februáru 2022 na vtedy neokupovanom území štátu 41,13 milióna ľudí.

Po 24. februári 2022 bolo nemožné spočítať presný počet Ukrajincov. V prvom rade kvôli tomu, že štát nemá informácie o počte tých, ktorí utiekli pred vojnou do zahraničia.

Podľa Štátnej pohraničnej služby je počet ľudí opúšťajúcich krajinu o 1,6 milióna vyšší ako počet hraničných prechodov na Ukrajinu. Tieto údaje sú však neúplné, pretože nezohľadňujú osoby, ktoré krajinu opustili nie cez oficiálne kontrolné stanovištia, ale napríklad cez dočasne okupované územia alebo Ruskú federáciu.

Údaje domácich pohraničníkov sa navyše nápadne líšia od údajov pohraničnej stráže krajín EÚ, s ktorými Ukrajina hraničí. Na ten druhý sa odvoláva Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), ktorý odhaduje, že počet ľudí, ktorí prekročili západnú hranicu Ukrajiny po 24. februári 2022, je 3,8 milióna ľudí.

UNHCR poskytuje aj výpočty pre prekročenie hraníc Ukrajiny s Ruskou federáciou a Bieloruskom, pričom sa odvoláva na informácie z týchto krajín. Do agresorských krajín by podľa organizácie mohlo odísť 2,9 milióna Ukrajincov. Zostalo tam však len 1,3 milióna ľudí. To znamená, že väčšina Ukrajincov by mohla využiť územia Ruska a Bieloruska na cestovanie do iných krajín.

 

Počet migrantov môže vypovedať aj počet osôb so štatútom dočasnej ochrany.  V júni bolo takýchto  Ukrajincov 6,3 milióna – najmä v krajinách strednej a východnej Európy.

Na základe rôznych prepočtov teda možno konštatovať, že mimo Ukrajiny žije 5,6 – 6,7 milióna občanov Ukrajiny.

Očakáva sa, že väčšina utečencov budú ženy a deti. Najväčšiu skupinu Ukrajincov v EÚ tvoria ženy vo veku 35-49 rokov. Väčšina z nich – asi 70 % – má vyššie vzdelanie a pred Veľkou vojnou žila v mestách.

Podľa prieskumu CES časti ukrajinských utečencov, ktorí sa nachádzajú v EÚ a Amerike (okrem Ruskej federácie a Bieloruska), je 63 % občanov rozhodnutých vrátiť sa domov. Tento ukazovateľ je však heterogénny. Študenti a ľudia, ktorí si prácu aktívne hľadajú, sa menej vracajú. Náchylnejší sú ľudia s vysokým príjmom a vyšším vekom.

Extrapoláciou údajov z prieskumu na všetkých ukrajinských utečencov CES tvrdí, že ani po skončení vojny sa 1,3-3,3 milióna ľudí nemusí vrátiť domov.

Navyše, niektoré z ukrajinských rodín, ktoré vojna oddelila hranicami, sa dajú zjednotiť mimo Ukrajiny. V dôsledku toho môže po skončení vojny odísť do zahraničia 100-745 tisíc občanov, prevažne mužov. Tento trend možno čiastočne pozorovať už teraz.

CES uskutočnil výskum v novembri až decembri 2022 a apríli až máji 2023. V čase, ktorý uplynul medzi týmito obdobiami, sa počet ukrajinských utečencov zvýšil o 300-500 tisíc ľudí. Zároveň sa medzi nimi zvýšil podiel dospelých mužov na 29 %, hoci v novembri to bolo  27 %.

Migrácia miliónov Ukrajincov tvrdo zasahuje domácu ekonomiku. Ak sa významný počet utečencov nevráti domov, sila tohto úderu sa časom len zvýši.

V roku 2022 klesol HDP Ukrajiny o rekordných 30,4 % . Nedá sa však povedať, aký podiel na poklese mal pobyt 6 miliónov Ukrajincov v zahraničí. Možno preto, že v roku 2022 Ukrajina stratila výrobné kapacity a prístup k námornému exportu a elektrickej energii. Preto je ťažké vyčleniť úlohu jedného faktora.

Dá sa s istotou povedať, že výdavky domácností boli vždy motorom ekonomického rastu. V predvojnovom roku 2021 tvorili výdavky domácností takmer 70 % HDP (ak sa tento ukazovateľ počíta spotrebiteľskou metódou). Podľa výsledkov prvého roku vojny sa ich úloha trochu znížila, namiesto toho sa oveľa viac financií v krajine prerozdeľuje cez štát.

Podľa odhadov CES, Centra pre hospodársku obnovu a Inštitútu demografie bude krajine do roku 2032 v dôsledku odchodu občanov  chýbať 3,1 – 4,5 milióna pracovníkov . V dôsledku toho môžu ekonomické straty v tomto období dosiahnuť 113 miliárd dolárov.

“Vzhľadom na nízku pôrodnosť nebude možné tieto straty kompenzovať pomocou prirodzeného prírastku obyvateľstva. Preto je mimoriadne dôležitá premyslená politika návratu migrantov, aby sa takéto straty minimalizovali,” uviedli výskumné inštitúcie.

Ukrajina už pociťuje vplyv migrácie na ekonomickú aktivitu. Dopyt po tovare sa zmenšuje, čo spôsobuje, že spoločnosti strácajú stimuly na expanziu. Jediným stimulom je práca na export, hoci v podmienkach vojny logistika výrazne pokrivkáva.

Aj keď sa tieto problémy podarí vyriešiť a bezpečnostné riziká minimalizovať, pre nedostatok pracovnej sily bude ťažké zvýšiť produkciu orientovanú na export. Keďže úroveň vzdelania ukrajinských utečencov v zahraničí je vyššia ako priemer na Ukrajine, vysokokvalifikovaní pracovníci budú vzácnejší. To sa môže stať prekážkou rozvoja zložitejšej a technologickejšej výroby.

V závislosti od toho, koľko Ukrajincov sa po skončení vojny nevráti domov, sa ekonomické straty v dôsledku poklesu výroby a spotreby môžu pohybovať od 2,6 do 7,7 % HDP ročne. Sú to však len „chvíľkové straty“, ktoré už Ukrajina zažíva. Z dlhodobého hľadiska budú rásť, keďže deti utečencov, ktorí odišli do zahraničia, sa nedostanú na trh práce.

Ak pre ekonomiku Ukrajiny hrozí, že strata utečencov sa stane katastrofou, potom pre ekonomiky krajín, kde sa nachádzajú, je to skutočný dar. Vlády týchto krajín majú záujem na tom, aby Ukrajinci rozvíjali svoje ekonomiky. Budúci návrat utečencov si preto bude vyžadovať dialóg s partnerskými krajinami a rozvoj spoločných politík s nimi.

Faktor utečencov ovplyvní aj platobnú bilanciu krajiny, a tým aj peňažný trh. Je ťažké jednoznačne posúdiť tento vplyv, pretože rovnováha na tomto trhu bude v mnohých smeroch závisieť od investícií do rekonštrukcie a výsledku vojny.

Do roku 2022 bude mať malá spotreba výrazný vplyv na rovnováhu na devízovom trhu. Veľa tovaru, ktorý Ukrajinci používajú v každodennom živote, sa dováža. Ak sa milióny utečencov nevrátia, spotreba týchto dovozov sa zníži . Vďaka tomu môže byť tlak importérov na kurz hrivny menší ako pred vojnou.

Na druhej strane mnohí utečenci v zahraničí naďalej míňajú peniaze z ukrajinského bankového systému. V roku 2022 rozsah takýchto výdavkov presiahol 1,5 miliardy dolárov mesačne a 5 miliárd dolárov štvrťročne.

Začiatkom roka 2023 zostal objem platieb utečencov v zahraničí ukrajinskými kartami na rovnakej úrovni. Mnohí utečenci si zároveň nájdu prácu v hostiteľských krajinách a nebudú míňať peniaze z ukrajinských účtov. V dôsledku toho sa tento tok meny z Ukrajiny môže znížiť.

Utečenci, ktorí si nájdu prácu, môžu prispieť k prílevu cudzej meny do ukrajinského hospodárstva posielaním peňažnej pomoci príbuzným na Ukrajine. Doteraz však takýto účinok nebol pozorovaný. Navyše, objem remitencií sa po začiatku veľkej vojny znížil.

Ak v roku 2021 pracovní migranti posielali na Ukrajinu 1,1 až 1,2 miliardy dolárov každý mesiac, potom v roku 2023 – menej ako 1 miliarda dolárov. Po vojne hrozí, že sumy sa ešte znížia, ak sa niektorí z mužov spoja so svojimi rodinami v zahraničí.

Napriek absencii miliónov občanov Národná banka vytvára svoje medzinárodné rezervy a vláda financuje rekordné výdavky na obranu. To sa však podarilo len vďaka rekordným sumám medzinárodnej podpory. Väčšina vonkajšieho financovania, ktoré Ukrajina dostáva, prichádza vo forme zvýhodnených úverov. Skôr či neskôr bude treba dlhy splatiť.

Podľa ministerstva financií dosiahol začiatkom augusta objem štátneho a štátom garantovaného dlhu Ukrajiny 133 miliárd dolárov. Ak sa milióny ukrajinských utečencov nevrátia , bude obsluhovanie takéhoto dlhového bremena čoraz ťažšie. V dôsledku toho bude musieť vláda obmedziť sociálne výdavky , aby mohla vyčleniť viac prostriedkov na splácanie dlhov.

Dôchodkový systém utrpí ešte viac. Ak sa na trhu práce zredukujú budúce generácie ľudí, štát nebude mať z čoho vyplácať dôchodky. Potom sa budete musieť vzdať mnohých výhod alebo zvýšiť vek odchodu do dôchodku.

Medzi faktormi, ktoré utečenci označujú za najdôležitejšie pre návrat domov, je koniec vojny na prvom mieste. Túto podmienku uviedlo 51,2 % opýtaných. Nie je to však len vojna, ktorá stojí v ceste návratu Ukrajincov. Veľký význam majú ekonomické faktory a intenzita povojnovej obnovy.

28,3 % opýtaných utečencov tak medzi podmienkami návratu do vlasti uvádza prítomnosť slušne platenej práce. Ďalších 20,7 % očakáva zvýšenie životnej úrovne na Ukrajine. Sú dokonca takí, ktorí očakávajú, že im štát po návrate domov vyplatí peňažnú pomoc.

Pre návrat utečencov preto štát potrebuje zaviesť komplexnú politiku, ktorá bude zahŕňať realizáciu reforiem a prilákanie investícií do obnovy zničenej infraštruktúry.