Tokajev: voľby do dolnej komory kazašského parlamentu Mažilisu budú 10. januára 2021
NUR-SULTAN / BRATISLAVA – Voľby do dolnej komory kazašského parlamentu, Mažilisu budú 10. januára 2021 Uvádza sa to vo výnose prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva, zverejnenom dnes 21. októbra 2020, ktorý hovorí, že „nadchádzajúce voľby opäť ukážu pevný záväzok Kazašskej republiky k dôslednej demokratizácii a modernizácii politických inštitúcií“.
Podľa tohto výnosu sú nadchádzajúce voľby poslancov Mažilisu, volených na základe straníckych zoznamov, naplánované na 10. januára 2021. Zároveň sú na 11. januára 2021 naplánované ďalšie voľby poslancov Mažilisu parlamentu, ktorých volí Zhromaždenie ľudu Kazachstanu. Okrem toho sa 10. januára uskutočnia aj voľby poslancov maslichatov (miestnych zastupiteľských orgánov) všetkých úrovní.
Zákonodarnú moc v Kazašskej republike vykonáva dvojkomorový parlament: horná komora je Senát, ktorý sa skladá zo 49 poslancov, a dolná komora je Mažilis, ktorý tvorí 107 poslancov. Od roku 2007 bolo vo všeobecných voľbách tajným hlasovaním na straníckych zoznamoch zvolených 98 členov dolnej komory parlamentu, čo predstavuje 7% prekážku vstupu pre strany. Deväť ďalších poslancov volí Zhromaždenie ľudu Kazachstanu, poradný orgán pod vedením prezidenta, ktorý existuje od roku 1995 a zaoberá sa otázkami medzietnických vzťahov v krajine, v ktorej žije viac ako 100 rôznych národností.
Ako prezident Tokajev poznamenal na zvláštnom prejave obyvateľom Kazachstanu k vyhláseniu volieb, „nadchádzajúce voľby sa budú konať v ústavných podmienkach 10. januára 2021. Všetky politické strany mali čas pripraviť sa na účasť na nadchádzajúcej volebnej kampani, vyvinúť volebnú platformu a zlepšiť stranícku infraštruktúru.“
Hlava štátu poznamenal, že „Ústredná volebná komisia a Generálna prokuratúra budú neustále monitorovať dodržiavanie zákonnosti, transparentnosti a spravodlivosti volieb.“
Do funkcie prezidenta Kasym-Žomart Tokajev nastúpil v roku 2019 a od svojho nástupu do funkcie presadzuje politické, sociálne a ekonomické reformy v krajine, ktorá rovnako ako zvyšok sveta čelí pandémii koronavírusu.
Ako uviedol vo svojom prejave, „ pred začiatkom novej volebnej kampane boli prijaté opatrenia na modernizáciu politického systému, rozvoj viacstranných vzťahov a rozšírenie občianskej účasti na sociálno-politickom živote našej krajiny.“
Podľa hlavy štátu legislatívne zmeny stanovili zavedenie inštitúcie parlamentnej opozície a reguláciu jej činností. Opozícia má právo voliť jedného predsedu a dvoch tajomníkov stálych výborov Mažilisu, právo iniciovať parlamentné vypočutia aspoň raz počas jedného zasadnutia, ako aj určiť program vládnej hodiny najmenej dvakrát počas jedného zasadnutia.
Druhou novinkou bolo zavedenie, po prvý raz v parlamentnej praxi Kazachstanu, 30-percentnej kvóty v zoznamoch strán pre ženy a mládež. Treťou zmenou bude, že nadchádzajúce voľby do maslichatov sa budú konať prvýkrát na základe zoznamov strán.
Podľa prezidenta Kazašskej republiky všetky tieto inovácie poskytnú stranám ďalšie príležitosti na posilnenie svojich pozícií v politickom systéme krajiny.
Keď už hovoríme o kontexte volieb a berieme do úvahy negatívny dopad pandémie koronavírusu na ekonomiku krajiny − ktorá by v tomto roku mala prvýkrát zaznamenať negatívny rast od roku 1998 − prezident Kazachstanu poznamenal, že krajina stojí pred „úlohou prijať účinné protikrízové opatrenia a zabezpečiť udržateľný ekonomický rozvoj, sociálny blahobyt svojich občanov a zlepšovanie blahobytu ľudí.“ Vyjadril názor, že aktualizované zloženie parlamentu a miestnych zastupiteľských orgánov sa zameria na kvalitnú legislatívnu podporu sociálno-ekonomických reforiem.
V celej histórii nezávislosti Kazašskej republiky boli voľby do Mažilisu boli šesť razy. Prvé sa uskutočnili 9. decembra 1995. Predchádzajúce voľby do Mažilisu sa konali 20. marca 2016. Zúčastnilo sa na nich šesť zo siedmich registrovaných politických strán, z ktorých tri prelomili 7-percentnú bariéru. Toto je vládnuca centristická strana Nur Otan (ktorá získala 82% hlasov), Demokratická strana Ak Žol (7,18%), ktorá podporuje záujmy podnikateľov, a Komunistická ľudová strana Kazachstanu (7,14%). Účasť na týchto voľbách bola 77 percent.
