The Economist: rozpočtové škrty v roku 2025 poškodia hospodársky rast Európy, bude na nule

LONDÝN – The Economist: Rozpočtové problémy v roku 2025 utlmia hospodársky rast Európy.

Rozpočtové škrty Európskej únie v roku 2025 prehĺbia rozpory a znížia hospodársky rast takmer na nulu a hrozí, že oslabia výdavky bloku na bezpečnosť a ďalšiu podporu Ukrajiny, píše The Economist. Situáciu by ešte zhoršilo riziko obchodnej vojny s Amerikou.

Na prvý pohľad Európska únia nemá problém s dlhom. Celkový pomer verejného dlhu jej členov je približne 84 % HDP – oveľa nižší ako 104 % v Spojenom kráľovstve a 123 % v Amerike, nehovoriac o 255 % v Japonsku. Aj keby sa pripočítal približne jeden bilión eur (1,1 bilióna dolárov) spoločného dlhu – napríklad dlhopisy EÚ financujúce fond na obnovu po pandémii – pomer by stále nepresiahol 90 percent HDP. Kontinent však bude v roku 2025 a neskôr stále čeliť vážnym finančným obmedzeniam. To by zase zhoršilo rozpory a znížilo hospodársky rast takmer na nulu a hrozilo by, že sa oslabia výdavky bloku na bezpečnosť a ďalšiu podporu Ukrajiny.

Jedným z dôvodov súčasných obmedzení je nízky rast. Hospodársky rast Nemecka je takmer nulový a zlepšenie pred spolkovými voľbami vo februári 2025 je nepravdepodobné. Francúzsko a Taliansko stále rastú, ale OECD, klub bohatých krajín, predpovedá, že obe krajiny v roku 2025 porastú najviac o 1 %. Pokles nie je spôsobený hospodárskymi cyklami, ale odráža slabý rastový potenciál. To zníži daňové príjmy – rovnako ako sa zhoršili potreby verejných výdavkov.

Riziko obchodnej vojny s Amerikou by tento tlak ešte zvýšilo, keďže kontinent je mimoriadne zraniteľný voči obchodným treniam. Od víťazstva Donalda Trumpa investičné banky prudko znížili svoje odhady rastu v Európe.

Ďalším faktorom je demografia. Starnutie európskej populácie zvyšuje verejné výdavky na dôchodky, zdravotnú starostlivosť a sociálnu pomoc. Starnúce obyvateľstvo má nižšiu produktivitu a je menej naklonené inováciám, čo ďalej znižuje rast. EÚ sa domnieva, že v budúcnosti budú náklady na starnúce obyvateľstvo pohlcovať čoraz väčšiu časť HDP: do roku 2070 o 1,2 % viac.

Napokon existujú dobrovoľné záväzky, ktoré predpisujú škrty. Nedávno reformovaný súbor fiškálnych pravidiel EÚ zaväzuje krajiny s vysokým deficitom predložiť plány na zníženie deficitu. Nemecko má svoju vlastnú, ústavne zakotvenú “dlhovú brzdu”, ktorá vyžaduje škrty aj v prípade, že je deficit primeraný. Podľa odhadov analytického centra Bruegel budú musieť Francúzsko, Taliansko a Španielsko znížiť svoje deficity približne o 0,5 % HDP ročne, aby splnili tieto nariadenia.

Ak sa scvrknú ešte viac sprísnia, rast v roku 2025 bude ešte pomalší, ako predpovedajú prognostici. Čína bude naďalej napádať európsku produkciu na trhoch po celom svete – aj keď jej vnútorné nedostatky poškodzujú európskych exportérov. Trumpovo víťazstvo posilní a rozšíri protekcionistický kurz jeho predchodcu. Domáca spotreba v Európe rastie, ale fiškálne tlaky podkopú aj mierny rast, ktorý by sa mohol objaviť.

Napokon aj samotná európska politika sa skomplikuje. V predčasných voľbách v Nemecku po páde vlády bude hlavnými témami stav ekonomiky – a to, ako nemecká elita rozbehla lokomotívu ekonomickej sily na kľuku. V dôsledku toho vyhrajú extrémne hry na oboch bokoch. Vo Francúzsku a Španielsku nevyhnutné škrty v rozpočte narušia to, čo zostáva z podpory vlád, ktoré už visia na vlásku. Dohodnúť sa na rozsiahlych reformách a celkových výdavkoch EÚ, ako to navrhol bývalý šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi vo svojej prelomovej správe zo septembra 2024, bude ešte ťažšie. Hlavnou obeťou však môže byť Ukrajina. Vojenská sila a finančný blahobyt krajiny závisia od silnej americkej a európskej podpory. Pre rok 2025 sa Sedmička dohodla na schéme využitia ziskov zo zmrazených ruských štátnych aktív v hodnote asi 50 miliárd dolárov práve preto, že financovanie z domácich zdrojov sa stalo zložitejším. Okrem toho to ešte musí byť dokončené. Ak sa tieto peniaze minú, Európa bude musieť urobiť ešte hlbšie škrty na financovanie bezpečnosti Ukrajiny – a svojej vlastnej.