Tadžikistan: zníženie podielu vodných elektrární
DUŠANBE – Tadžikistan plánuje do roku 2030 vyrábať až 10 % elektriny z obnoviteľných zdrojov, akými sú slnko a vietor.
Uviedol to na tlačovej konferencii minister energetiky a vodných zdrojov republiky Daler Džuma.
“V tomto smere sme spolu s rozvojovými partnermi aktuálne identifikovali štyri projekty s výkonom od 50 MW do 450 MW. Budú postavené v regióne Sughd. V súčasnosti sa pracuje na štúdii realizovateľnosti. Do konca r. roku určíme zdroje financovania projektov,“ povedal minister.
Teraz Tadžikistan vyrába až 98 % elektriny vo vodných elektrárňach. Podľa ministerstva energetiky dosiahla výroba elektriny v republike v roku 2022 rekord za celé obdobie samostatnosti krajiny – asi 21,4 miliardy kWh.
Tadžikistan, dlhý tvar Tadžická republika, je štát v strednej Ázii, hraničiaci s Afganistanom, Čínou, Kirgizskom a Uzbekistanom. Bývalá zväzová republika Sovietskeho zväzu, v súčasnosti člen SNŠ.
Tadžici sú jedným z najstarších národov sveta. Patria do iránskej jazykovej skupiny, sú však jediný indoeurópsky národ v Strednej Ázii. Tadžici sú potomkami obyvateľov starovekej Baktrie (oblasť stredného toku Amudarje) a Sogdiany (povodie Zeravšanu), ktoré sa v oblasti rozprestierali v 6. – 4. storočí pred Kr. Pôvodne obývali rozsiahle oblasti Strednej Ázie a Iránu. Začiatkom 4. storočia si tieto štáty podmanil Alexander Macedónsky.
Cez toto územie prechádzala dôležitá Hodvábna cesta. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Územie neskôr patrilo do Kušánskej ríše do 1. stor. nášho letopočtu, kedy sa tade prehnali vlny Hunov a Tureckých národov. V 7.-8. storočí Tadžici podľahli Arabom, ktorí ich násilne islamizovali.
