Stanovisko Predstavenstva SOPK k aktuálnej situácii v slovenskej spoločnosti a osobitne ekonomicko-sociálnemu stavu v Slovenskej republike

BRATISLAVA – SOPK definuje hlavné ekonomické výzvy pre slovenskú spoločnosť.

Slovenská republika sa v súčasnosti nachádza z pohľadu politickej a ekonomickej situácie v nie najľahšom období. Prijatie do Európskej únie pred dvadsiatimi rokmi obyvateľstvo a osobitne podnikatelia na Slovensku chápali ako vstupenku do klubu politicky a ekonomicky najvyspelejších krajín. Mnohé očakávania sa po vstupe do Únie podarilo naplniť, postavenie Slovenska sa v porovnaní s ostatnými členskými krajinami zlepšovalo a to pri priaznivých tempách rastu európskej ekonomiky, ktorá bola v tom období ťahúňom domácej ekonomiky. V týchto priaznivých podmienkach sa však postupne začali črtať aj nedostatky, ktoré spolu s viacerými otrasmi v globálnej ekonomike postupne viedli k zníženiu tempa nášho hospodárskeho rastu.

Navyše, v posledných rokoch popri zhoršujúcom sa postavení Európskej únie vo svetovej ekonomike sa Slovensko prestalo približovať k priemeru Únie pri porovnaní tvorby hrubého domáceho produktu na obyvateľa. Pritom kvalita života obyvateľov Slovenska môže rásť len pri dlhodobom a robustnom ekonomickom raste dosahovanom zvýšením výkonnosti ekonomiky,  nie však na úkor zadlžovania nasledujúcich generácií.

Konštatovalo Predstavenstvo Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v stanovisku k situácii v slovenskej spoločnosti a osobitne ekonomicko-sociálnemu stavu v SR, ktoré bolo poslané predsedovi vlády SR a ekonomickým ministrom vlády SR.

Členovia Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory chápu, že súčasná vláda čelí popri iných aj veľkému počtu ekonomických výziev. Má však väčšinu v Národnej rade SR a strany, ktoré ju vytvárajú, majú dlhodobé skúsenosti s riadením krajiny. A aj preto Slovenská obchodná a priemyselná komora spolu s občanmi očakávala, že sa vláda vo väčšej miere bude snažiť o ucelenejšie, rýchlejšie a dôraznejšie obnovenie dlhodobého dynamického rastu ekonomiky nad priemer rastu v Európskej únii.

Tieto očakávané opatrenia nie je možné podľa názoru členov komory odkladať, keďže aj v ďalších krajinách Európskej únie, ktoré sú partnermi. ale zároveň aj konkurentmi, sa prijímajú systémové opatrenia na zvýšenie ich hospodárskej výkonnosti. Členovia komory upozorňujú, že Slovensko už nemá k dispozícii žiadny oddychový čas a vláda by sa preto mala koncentrovať predovšetkým na problémy v ekonomike a to čo najskôr a veľmi dôrazne.

Základným predpokladom správneho fungovania úspešnej ekonomiky sú zdravé verejné financie. Podnikateľskému sektoru je jasné, že v stave, v akom boli zdedené po predchodcoch, nie je možné očakávať okamžité zlepšenie. Avšak je len ťažko pochopiteľné nízke tempo konsolidácie, absencia jasných zámerov, ako znižovať výdavky aj na strane verejného sektora, absencia jasného líderstva tých, ktorí musia dnes presadzovať v ekonomike niekedy aj nepopulárne opatrenia, čo v druhej polovici volebného obdobia už pravdepodobne nebude možné. Zadlženie Slovenska sa zvyšuje desaťročia, pritom nie je možné vymenovať ani jednu významnú oblasť, v ktorej na základe prostriedkov získaných pri zvyšovaní zadlženia došlo k významnej pozitívnej zmene.

Osobitným problémom je jednoznačná nutnosť zlepšenia podnikateľského prostredia na Slovensku, čo sa vlastne rovná zvýšeniu našej konkurencieschopnosti. Nie je možné zmieriť sa so situáciou, keď sa v zahraničných i domácich hodnoteniach dlhodobo konštatuje v lepšom prípade stagnácia v tejto oblasti, prípadne zhoršenie hodnotenia podmienok na podnikanie. Zásadná zmena v tejto oblasti je možná len v prípade, že dôjde k všeobecnej zmene chápania tohto problému ako základného predpokladu na realizáciu spravodlivej sociálnej politiky. Bez motivovaného, hlavne domáceho podnikateľského stavu nie je možný potrebný hospodársky rozvoj. Pri vytváraní podmienok treba reagovať na skutočnosť, že nie zanedbateľný počet podnikateľských subjektov registruje svoju činnosť v okolitých krajinách poskytujúcich zrejme lepšie podmienky na podnikanie.

Príčiny nedostatočného čerpania zdrojov Európskej únie vrátane prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti sú spojené so stálymi zmenami systému, jeho prebyrokratizovaním, nadmerným „goldplatingu“, prílišnou centralizáciou a ďalšími. Tieto negatíva sú ešte často sprevádzané neefektívnym zameraním smerovania fondov. Potlačené je ich použitie pre oblasti zvyšujúce konkurencieschopnosť domácej výroby, ich smerovanie do súkromného výrobného sektora a tiež ich disponovanie aj na regionálnej úrovni. Spôsoby a opatrenia navrhujúce zlepšenie sú známe, treba ich len implementovať a dať celému systému využívania zdrojov Európskej únie jasnú myšlienku a cieľ.

Rovnako dlho sú známe problémy na trhu práce a aj navrhované riešenia. Treba riešiť tiež nové problémy, ako je únik kvalifikovanej pracovnej sily, prípadne absolventov stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania do vyspelejších krajín Únie bez kompenzácie. K tomu pristupuje aj dlhodobý problém nesúladu štruktúry absolventov s potrebami hospodárstva, predimenzovanie odborov netechnického smeru.

Stav domácej infraštruktúry vo všeobecnosti a dopravnej osobitne je často tristný, neznesie porovnanie s tempami výstavby nielen v rámci Európskej únie, ale ani s krajinami na nižšej ekonomickej úrovni, ako je Slovensko. Aj pri určitých čiastočných náznakoch zlepšenia nie je predsa akceptovateľné slimačie tempo riešenia problémov v tejto oblasti.

Osobitným problémom je neadekvátne preceňovanie ekologických názorov v protiklade so záujmami ekonomického rozvoja. Aj napriek často až populistickému tlaku protagonistov uprednostňovania ekologického pohľadu treba argumentovať nutnosťou vyváženého prístupu k ich často prehnaným požiadavkám.

Slovenská obchodná a priemyselná komora je presvedčená, že nízke tempo zavádzania tak žiaducich zmien v ekonomike je zapríčinené aj tým, že chýba ucelená koncepcia najnutnejších krokov, ktoré treba uskutočniť v najbližších mesiacoch tohto roka v oblastiach, ktoré boli uvedené vyššie.

Slovenská obchodná a priemyselná komora je pripravená rokovať o týchto problémoch s vládou a aj s príslušnými ministrami.

Stanovisko Predstavenstva SOPK dostali:
• predseda vlády
• podpredseda vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku
• podpredseda vlády a minister životného prostredia SR
• podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva SR
• minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR
• minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
• minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
• minister financií SR
• minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR
• minister dopravy SR