Stane sa katarsko-turecký plynovod skutočnou realitou po páde režimu Bašára Asada v Sýrii?

ANKARA – Obnovili sa diskusie o výstavbe plynovodu z Kataru do Turecka.

Pád Asadovho režimu opäť oživil reči o realizácii projektu Qatar Gas Pipeline, alebo Katarský plynovod.  Iniciatíva by mala zmeniť energetickú mapu Blízkeho východu a Európy, no myšlienka postaviť ho na území „historicky vriaceho kotla“ neveští nič dobré.

Pád režimu Bašára Asada oživil nádeje na výstavbu plynovodu Katar-Turecko, ktorý by spájal Turecko a európske krajiny s Katarom cez Saudskú Arábiu, Jordánsko a Sýriu. Tento projekt je napriek všetkým ťažkostiam schopný zmeniť energetickú mapu Blízkeho východu a Európy, a čo je najdôležitejšie, otvorí perspektívy pre nové vzťahy a hospodársku spoluprácu v regióne.

Výstavba plynovodu Katar-Türkiye bude mať ďalekosiahle geopolitické a ekonomické dôsledky. Toto nie je len energetický projekt; je schopný pretvárať spojenectvá a ovplyvňovať rovnováhu síl v regióne. Bude preto čeliť silnej konkurencii existujúcich a stále plánovaných plynovodov.

V tejto správe sa pozrieme na plynovod Katar-Sýria-Turecko, kto bude mať z jeho výstavby prospech a kto stratu, a preskúmame príležitosti a výzvy, ktorým táto ambiciózna iniciatíva čelí.

Sýria: obrovské problémy

Plynovod Katar-Türkiye je jedným z najdôležitejších energetických projektov za posledné dve desaťročia. Začiatkom roku 2000 konzorcium európskych a tureckých energetických spoločností prinieslo myšlienku vybudovať 1 500-kilometrový plynovod za cenu viac ako 10 miliárd dolárov.

Predpokladá sa, že zemný plyn sa bude prepravovať z katarského Severného poľa – superobrovského ropného a plynového poľa, ktoré sa nachádza v teritoriálnych vodách Kataru a Iránu (“South Pars”) – cez Saudskú Arábiu, Jordánsko a Sýriu do tureckých distribučných terminálov, a odtiaľ do rôznych krajín EÚ: Nemecko, Španielsko, Taliansko, Poľsko, Rakúsko a iných krajín ako napríklad Slovensko.

V roku 2009 Asad odmietol podpísať dohodu s Katarom o vybudovaní pozemného plynovodu vedúceho z Perzského zálivu do Európy cez Sýriu s cieľom chrániť ruské záujmy. Moskva považovala plynovod Katar-Turecko za priamu hrozbu svojej dominancie na európskom energetickom trhu.

Tento plynovod sa pre Európu stane alternatívou k ruskému plynu a zníži jej závislosť od Moskvy, a preto ho Putin nazval „sprisahaním NATO na udusenie ruskej ekonomiky“. Podľa niektorých odhadov by Rusko v prípade uvedenia tohto plynovodu do prevádzky prišlo asi o dve tretiny exportu.

Asad nielenže bránil výstavbe ropovodu Katar-Türkiye. V roku 2011 podpísal memorandum o porozumení na vybudovanie alternatívneho 2000-kilometrového plynovodu za 10 miliárd dolárov, ktorý zahŕňa Irán, Irak, Sýriu a Libanon, niečo podobné ako ropood Dužba. Mal niesť meno Islamský plynovod.

Irán považuje ropovod Katar-Turecko za priamu hrozbu pre svoje energetické ambície. Na druhej strane Islamský plynovod (Irán-Irak-Sýria) zodpovedá geopolitickým cieľom Teheránu a robí z neho hlavného dodávateľa zemného plynu na európske energetické trhy.

Plynovod vychádza z iránskeho poľa South Pars, prechádza cez Irak a Sýriu, spája sa s prístavmi v Libanone a odtiaľ smeruje do Európy. Výstavba tejto energetickej  diaľnice sa plánovala dokončiť v roku 2016, no sýrska revolúcia, ktorá trvala viac ako trinásť rokov, zabránila realizácii tohto projektu.

Plynovod by mohol prispieť k obnove Sýrie prostredníctvom tranzitných poplatkov. Okrem toho by mohla poskytnúť veľmi potrebné príjmy a príležitosti na oživenie hospodárstva, ako aj výrazne doplniť štátny rozpočet, najmä keď Sýria čelí vážnym ekonomickým ťažkostiam. Ropovod by sa tak mohol stať symbolom obnovy po páde Asadovho režimu a základným kameňom pre rekonštrukciu po konflikte, poskytujúci zdroje potrebné na obnovu infraštruktúry a stabilizáciu krajiny.

Tieto výhody robia projekt plynovodu atraktívnym v krátkodobom a strednodobom horizonte. Nemožno však ignorovať výzvy, ktoré bránia Sýrii napredovať s týmto ambicióznym plánom, vrátane potreby rekonštrukcie po skončení konfliktu, obnovy infraštruktúry a riešenia vnútorných a vonkajších konfliktov, ktoré krajinu sužujú už viac ako desať rokov.

Okrem chýbajúcej územnej celistvosti Sýrie, prítomnosti ozbrojených kurdských skupín na jej území a potreby regionálnej spolupráce medzi tranzitnými krajinami je tu ďalší problém – Irán. Môže zasahovať do realizácie tejto myšlienky, čo zníži jeho úlohu dodávateľa plynu do Európy.

Všetky tieto problémy dosť sťažujú rokovania o výstavbe plynovodu. Ale aká cesta Sýria po páde Asadovho režimu určí, či sa tento ambiciózny projekt môže nakoniec pohnúť vpred.

Turecko: najväčší príjemca výhod

Počas posledného desaťročia sa Turecko snažilo etablovať sa ako strategický koridor na prepravu energie z Ázie a Blízkeho východu do Európy. Cez jej územie vedie niekoľko ropovodov [do Európy] vrátane Turkish Stream. Plynovod Katar-Turecko zvýši význam Ankary na svetových energetických trhoch.

Teraz, keď Asad „prestal klásť polená pod nohy“, Turecko dúfa, že oživí projekt výstavby plynovodu z Kataru do Európy. Všetky ostatné možnosti prinášajú riziká: Irak je nestabilný a alternatívne trasy vedú cez iracký Kurdistan. V tomto smere je plynovod cez Sýriu jednoduchšou a atraktívnejšou možnosťou pre Ankaru.

Výstavba plynovodu bude mať určite dôsledky pre Ankaru a jej postavenie regionálnej veľmoci. Očakáva sa, že zvýši svoj geopolitický vplyv na Blízkom východe a v EÚ. Kľúčovým bodom je, že Turecko potrebuje Sýriu na realizáciu svojej energetickej stratégie.

Pridanie katarského plynu do prepravnej siete Turecka posilní jeho strategickú pozíciu, umožní mu prilákať zahraničné investície a posilní jeho pozíciu v diplomatických vzťahoch s EÚ a NATO.

Okrem ekonomických výhod Ankara posilní vzťahy s krajinami, ktoré sa podieľajú na projekte katarského plynovodu. Profitovať bude aj z dovozu zemného plynu z Kataru a zníženej závislosti od ruského plynu, najmä preto, že americké sankcie voči Gazpromu už prinútili Turecko zvýšiť dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG).

Erdogan o tejto myšlienke hovoril viac ako raz. Bolo tiež poznamenané, že turecká strana je týmto nápadom veľmi nadšená. Len týždeň po páde Asadovho režimu vyjadril turecký minister energetiky Alparslan Bayraktar optimizmus ohľadom realizácie tohto sľubného projektu. Potvrdil, že výstavba ropovodu bude možná po páde Asadovho režimu a že budúcnosť iniciatívy závisí od jednoty a stability Sýrie.

Turecké médiá hovorili aj o plánoch na obnovenie výstavby katarsko-tureckého plynovodu, najmä štátna tlačová agentúra Anadolu informovala o spustení projektu prepravy plynu z Kataru do Európy cez Turecko. Tento plynovod bude možný po stabilizácii situácie v Sýrii a pomôže Európe znížiť závislosť od ruského plynu.

Katar: zdieľanie vplyvu

Katar je po Rusku druhým najväčším vývozcom plynu na svete a po Rusku a Iráne má tretie najväčšie zásoby zemného plynu na svete, na rozdiel od Teheránu mu však nebránia sankcie.

Treba poznamenať, že za posledných niekoľko rokov sa Dauha stala najväčším svetovým vývozcom skvapalneného zemného plynu. Rastúci dopyt po katarskom plyne, najmä preto, že Katar je jediným štátom Perzského zálivu, ktorý v posledných rokoch zvýšil vývoz plynu do Európy, spôsobil, že myšlienka priameho plynovodu do Turecka je veľmi atraktívna.

V roku 2009 Katar súhlasil s vybudovaním plynovodu cez Sýriu a Turecko do Európy. Už dlho chcel vybudovať plynovod, ktorý by ho spájal s lukratívnym európskym trhom. Po tom, čo Bagdad odmietol myšlienku výstavby plynovodu cez Irak, zostávala jedinou možnosťou Sýria. V roku 2009 Bašár al-Asad odmietol podpísať dohodu s Katarom o výstavbe plynovodu.

Ale všetky geopolitické námietky voči výstavbe tohto plynovodu už upadli do zabudnutia. Európa dováža katarský plyn po mori, čo je nákladnejšie a logisticky náročnejšie ako dovoz cez pobrežné potrubia.

Vybudovaním plynovodu spájajúceho Severné pole s Európou sa Katar bude môcť „zbaviť“ tankerov s plynom, výrazne znížiť náklady na prepravu, obísť úzke miesta v Hormuzskom prielive a znížiť riziká spojené s námornou dopravou.

Pomocou tohto plynovodu bude môcť Katar zvýšiť svoj geopolitický vplyv a etablovať sa ako dominantný hráč na globálnych energetických trhoch. Prehĺbi ekonomické väzby s Tureckom, Sýriou a Európou, pričom bude priamo súťažiť s dominanciou Ruska na energetickom trhu.

Napriek obrovským zásobám plynu v Katare si výstavba takého výkonného plynovodu vyžiada značné finančné prostriedky. Ako nedávno povedala šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen, projekt môže získať politickú podporu zo strany EÚ, ale je nepravdepodobné, že Dauha bude chcieť postaviť celú trasu sama, pretože dĺžka ropovodu je tesne pod 2000 kilometrov.

Podľa zástupcu riaditeľa Inštitútu národnej energetiky Alexandra Frolova teraz Európska únia ani Katar nechcú prevziať riziká a náklady spojené s výstavbou plynovodu cez Blízky východ.

S tranzitom cez Saudskú Arábiu sú spojené aj ďalšie problémy. V rokoch 2017 až 2021 boli vzťahy medzi Katarom a Saudskou Arábiou mimoriadne napäté.

Rijád prerušil všetky vzťahy s Dauhou a uzavrel hranicu, takže mnohí analytici veria, že ropovod sa stane rukojemníkom takýchto konfliktov.

Saudská Arábia: hlavná prekážka

Výstavba plynovodu si vyžaduje spoluprácu viacerých regionálnych mocností. Turecko a Katar majú mnohé rovnaké záujmy, ale najväčšou prekážkou tohto projektu bude pravdepodobne Saudská Arábia, ktorá má za sebou dlhú históriu blokovania mnohých regionálnych projektov plynovodov.

Podľa niektorých správ je Saudská Arábia proti ropovodu Katar-Türkiye, ktorý prechádza cez jej územie, pripravenosť Rijádu bude kritická. Saudská Arábia by mohla ekonomicky profitovať ako tranzitná krajina a tiež posilniť svoje vzťahy s Tureckom a Európou. Konflikty záujmov medzi štátmi Perzského zálivu by však mohli projektu spôsobiť problémy.

Saudská Arábia by tiež mohla porovnať výhody plynovodu so svojou vlastnou stratégiou exportu energie. Rusko a Irán môžu byť proti výstavbe plynovodu a považujú ho za hrozbu pre svoju energetickú dominanciu a regionálny vplyv. Je možné, že na Rijád vyvinú diplomatický tlak.

Anne-Sophie Corbeau, výskumníčka z Centra pre globálnu energetickú politiku na Kolumbijskej univerzite, identifikovala najdôležitejší faktor komplikujúci realizáciu projektu plynovodu, a tým je Saudská Arábia. Corbo verí, že ak sa podarí vyriešiť problém regionálnej rivality, plynovod Katar-Türkiye by mohol byť vybudovaný do roku 2030.

Európska únia: naliehavá potreba