Spomaľovanie inflácie a tlačenie peňazí môžu pomôcť cenám akcií na kapitálovom trhu
BRATISLAVA – Finančnými trhmi momentálne hýbe nielen vysoká inflácia, či vojna na Ukrajine, ale aj koniec obdobia nízkych úrokových sadzieb tak v eurozóne, ako aj v USA. Napriek zložitej situácii sa akciové trhy po významnom prepade v úvode roka vrátili k rastu.
Udalostí, ktoré majú vplyv na vývoj investícií a investori by ich mali brať do úvahy, je však viac. Tie najvýznamnejšie budeme prinášať a komentovať v našom prehľade Portu Fin News. Aktuálne sme sa zamerali na niektoré faktory.
Slovensko zažíva infláciu, akú vyše desaťročie nevidelo
Rast cien sa v septembri vyšplhal na úroveň 13,6 %. Nie je možné určiť jediného vinníka, bohužiaľ sa zišlo viacero negatívnych faktorov dohromady. Veľkú mieru zodpovednosti nesie vojna za našimi výhodnými hranicami, ktorá vyhnala do neba ceny niektorých komodít, hlavne tých energetických. Časť zodpovednosti nesú aj problémy v dodávateľských reťazcoch po ústupe pandémie Covid-19. Ľudia začali viac utrácať a firmy nestíhajú vyrábať.
Nesmieme taktiež zabúdať na veľké množstvo novo vytlačených peňazí po začiatku pandémie. Od roku 2020 sa vytlačilo až 20 % nových eur. Tieto peniaze sa použili na zníženie dopadov pandémie, ale o dva roky sa nám to vracia ako bumerang. Kam až inflácia porastie nie je isté, každopádne
medzimesačný vývoj naznačuje, že rast cien spomaľuje.
Európska centrálna banka zvýšila sadzby. Čo to prinesie?
ECB konečne zvýšila úrokové sadzby o 0,5 p. b. Dôvodom najprv laxného prístupu centrálnej banky nebolo prehliadanie alebo ignorovanie inflácie, ale aby vyššie sadzby nezlikvidovali niektoré výrazne zadlžené štáty južnej Európy. Krajiny ako Grécko, Taliansko, Portugalsko, Španielsko či Francúzsko majú pomer dlhu k HDP výrazne vyšší než 100 %. Zvýšené sadzby, ktoré sa prejavia vo vyššom úročení štátnych dlhopisov krajín eurozóny, môže byť pre tieto zadlžené krajiny fatálne.
Sprísnenie menovej politiky tak ide ruka v ruke s jej uvoľňovaním. ECB totiž plánuje vykupovať dlhopisy výrazne zadlžených krajín a tým znižovať ich výnosy. Najskôr bude reinvestovať istinu z dlhopisov držaných do ich splatnosti, zrejme ale siahne i k ďalšiemu tlačeniu nových peňazí. Pravou rukou tak menovú politiku sprísňuje, ľavou ju uvoľňuje.
HDP v eurozóne a v USA
Hrubý domáci produkt eurozóny vzrástol v druhom kvartáli o 0,7 % (o 2,8 % v medziročnom porovnaní) – inflácii aj vojne navzdory. Počas oboch kvartálov tohto roka tak európska ekonomika rástla. Opačná situácia je ale v USA, kde štvrťročne HDP pokleslo o 0,2 % (o 0,9 % medziročne) aj keď sa očakával mierny rast. Keďže sa tak udialo už druhý kvartál po sebe, podľa ekonomickej teórie sa
USA dostávajú do recesie
Ohodnotenie akciových spoločností ale vychádza z očakávanej hodnoty budúcich peňažných tokov. Preto na zatiaľ veľmi miernu recesiu v USA akciové spoločnosti nijak nereagujú. Naopak, rastú kvôli spomaľujúcej sa inflácii, ktorá znamená menej agresívne zvyšovanie úrokových sadzieb zo strany americkej centrálnej banky. Zvyšovanie sadzieb zvyšuje cenu peňazí, pre firmy je tak zložitejšie financovať svoj rast pôžičkami.
Filip Louženský, analytik Portu
Bitcoin vstupuje na Wall Street
Bitcoin je zase o krok bližšie k tradičnému finančníctvu. BlackRock, najväčší správca aktív na svete, sprístupnil americkým inštitucionálnym investorom svoj prvý spotový bitcoinový trust. V spolupráci s kryptozmenárňou Coinbase tak ponúka priamu expozíciu do bitcoinu. Pre dlhodobých bitcoinových investorov je toto oznámenie jedným z najviac „býčich“ správ posledných dní, pretože zapojenie BlackRocku znamená nielen obrovský príliv kapitálu, ale taktiež naznačuje, že podľa tejto správcovskej spoločnosti je dno súčasného prepadu ceny bitcoinu veľmi blízko, alebo možno už za nami. V opačnom prípade by bolo ponúknutie tejto kryptomeny veľmi rizikovým rozhodnutím. Aký veľký je vlastne BlackRock? Má pod správou približne 10 biliónov dolárov, čo odpovedá skoro 90-
násobku HDP Slovenska.
Július Bartók, Portu, Filip Louženský, analytici Portu
