Slovensko je 57. v rebríčku konkurencieschopnosti z hľadiska digitalizácie a umelej inteligencie IMD
BRATISLAVA / LAUSANNE – Slovensko je nízko medzi 70 ekonomikami.
Švajčiarsky inštitút IMD prepracoval svoj rebríček digitálnej konkurencieschopnosti, ktorý zostavuje od roku 2017.
Nový Rebríček digitálnej a AI konkurencieschopnosti (World Digital and AI Ranking) okrem digitálnych technológií meria aj pripravenosť 70 ekonomík na umelú inteligenciu. Slovensko v tohtoročnom rebríčku obsadilo 57. miesto, v rámci V4 je posledné a v EÚ za ním zostali len Bulharsko a Rumunsko. Tohtoročný výsledok sa kvôli zmene metodiky nedá priamo porovnať s vlani zverejneným 57. miestom zo 69 ekonomík. Slovensko však zaostáva v investíciách do AI, v jej reálnom zavádzaní a v schopnosti získať a udržať talenty. Hlavné globálne zistenie: prehlbuje sa priepasť medzi krajinami, ktoré AI vyvíjajú, a krajinami, ktoré ju dokážu dobre riadiť. Podobne sa rozchádza aj tempo zavádzania AI a dôvera v ňu.
USA vedú, Slovensko je na 57. mieste a vo V4 posledné. Rebríček hodnotí 70 ekonomík podľa 88 kritérií
(51 štatistických údajov a 37 odpovedí z prieskumu IMD medzi manažérmi) v piatich faktoroch: Riadenie,
Technológie a infraštruktúra, Efektívnosť, Rozvoj pracovnej sily a Hodnoty. Zmena metodiky vychádza z
toho, že konkurencieschopnosť v ére AI podľa IMD už nezávisí len od technologických kapacít, ale aj od toho či krajiny dokážu technológie premeniť na produktívne využitie a vytvoriť pre ne vhodné inštitucionálne a spoločenské podmienky. Prvú päťku krajín tvoria USA (100 bodov), Singapur (99,79), Holandsko (97,08), Dánsko (96,60) a Kanada (95,82). Prvú desiatku dopĺňajú Švédsko, Čína, Fínsko, Švajčiarsko a Kórea. Na opačnom konci tabuľky sú Venezuela (39,13 bodu), Namíbia, Nigéria, Mongolsko a Botswana. Slovensko je s 65,15 bodu na 57. mieste. Z krajín V4 je pred ním Poľsko (34. miesto), Česko (38.) a Maďarsko (51.), z krajín EÚ ho predbehli všetky okrem Bulharska (60.) a Rumunska (61.). Pôvodne zverejnené vlaňajšie 57. miesto (spomedzi 69 ekonomík) sa s novým rebríčkom porovnávať nedá, pretože IMD zmenil metodiku.
Silné technológie a kvalitné riadenie spolu nejdú ruka v ruke. USA, Čína a Kórea obsadili prvé tri miesta
v technológiách a patria k lídrom aj v efektívnosti (Čína je v nej prvá), no v riadení sa ani jedna z nich
nedostala do prvej dvadsiatky: USA sú na 30. mieste, Kórea na 27. a Čína na 53. mieste. Skóre Číny v riadení je o 45,5 bodu nižšie ako v technológiách, pri USA je tento rozdiel 38,2 bodu. Opačný model predstavujú Dánsko, Írsko a Fínsko, ktoré v riadení vedú, v technológiách sú však až medzi 16. a 18. miestom. Rozchod medzi riadením a technológiami sa pritom prehlbuje. USA si v technológiách držia prvenstvo, v riadení sa však od roku 2022 prepadli zo 16. na 30. miesto. Čína si od roku 2022 polepšila v celkovom poradí z 20. na 7. miesto, hoci v riadení klesla zo 43. na 53. priečku. Otvorené spoločnosti s kvalitnými inštitúciami preto podľa IMD už nemôžu automaticky počítať s náskokom. Uspejú tie, ktoré dokážu konať rýchlo a zároveň si zachovať pravidlá, vďaka ktorým im ľudia dôverujú. Výnimkou z oboch modelov je Singapur, jediná krajina, ktorá sa vo všetkých piatich faktoroch umiestnila v prvej päťke (4. v riadení, 5. v technológiách, 4. v efektívnosti, 1. v rozvoji pracovnej sily aj v hodnotách).
Singapur tak dokazuje, že technologickú silu a kvalitné riadenie možno zosúladiť vhodne nastavenými verejnými politikami. Slovensko má dobré pravidlá, no slabú efektívnosť. Najsilnejšou stránkou Slovenska podľa IMD je podfaktor Digitálne a AI riadenie, v ktorom poskočilo z 57. na 29. miesto. V zákonnej ochrane súkromia je Slovensko dokonca prvé spomedzi hodnotených ekonomík, v počte politík o AI schválených ako zákony ôsme (o toto miesto sa delí s ďalšími krajinami) a v globálnom indexe zodpovednej AI 29. Najslabším faktorom naopak zostáva Efektívnosť (65. zo 70). Ťahá ju nadol podfaktor Praktiky (66. miesto), v ktorom IMD hodnotí, ako ľahko sa v krajine podniká a ako firmy uplatňujú technológie. Medzi najväčšie slabiny Slovenska IMD zaradil zahraničných vysokokvalifikovaných pracovníkov (69. miesto), prenos znalostí a rozvoj a uplatňovanie technológií (obe 68.), postoje ku globalizácii (68.) a kybernetické kapacity štátu (67.). Slovensko tak zapadá do európskeho vzorca, na ktorý upozorňuje IMD: efektívnosť je relatívne najslabším faktorom pre mnohé európske ekonomiky, bohaté aj rozvíjajúce sa.
V praxi Slovensko s AI výrazne zaostáva. Slovensko je až na 66. mieste v implementácii národnej stratégie
AI, na 65. vo využívaní AI mestami na zlepšenie služieb a na 65. v investíciách firiem do AI. Zaostáva aj
dostupnosť investičných stimulov (60.) a podfaktor Kapitál a investície do AI je 63. Pripravenosť na AI sa
zhoršila o desať priečok na 62. miesto, na ktorom sú aj zručnosti v oblasti AI, a dôvera občanov v AI je až 64.
Relatívne lepšie sú investície firiem do školení v oblasti AI (44.). Brzdou však nie sú len samotné firmy: v
prieskume IMD uviedlo až 61,3 % slovenských respondentov ako bariéru nízku pripravenosť zákazníkov a
obchodných partnerov na riešenia s AI. V otvorených odpovediach manažérov sa odpor zamestnancov a
strach zo straty práce objavili v šiestich krajinách vrátane Slovenska (IMD to uvádza len ako ilustratívne
zistenie). Riešenie obáv zo straty práce kvôli AI je pritom na Slovensku hodnotené až na 61. mieste.
Slovensko potrebuje viac investícií, praxe a talentov.
Výsledky ukazujú, že pravidlá pre digitálnu oblasť a AI má Slovensko na papieri nastavené pomerne dobre. Zaostáva však v tom, na čom v konečnom dôsledku záleží: v investíciách, v reálnom zavádzaní AI, najmä vo verejnej správe, a v schopnosti prilákať a udržať talenty.
Ak má AI zvyšovať produktivitu slovenskej ekonomiky, krajina potrebuje otvorenejšie podmienky pre
zahraničných odborníkov, lepšiu spoluprácu firiem a univerzít a predvídateľné prostredie pre investície do technológií.
Vyvíjať AI a zároveň ju dobre riadiť dnes väčšina krajín ešte nezvláda. Analytická časť reportu IMD
vychádza z tézy, že schopnosť AI vyvíjať sa sústreďuje v niekoľkých krajinách a firmách. Najlepšie to
ukazujú súkromné investície do AI, ktoré sú najviac koncentrovaným ukazovateľom celého rebríčka: USA v
ňom dosahujú asi 23-násobok hodnoty druhej Číny, ktorá zasa predbieha všetkých ostatných. Rovnakú
koncentráciu IMD zisťuje aj medzi najväčšími firmami sveta. Do prvej desiatky pritom prenikli krajiny s
veľmi rozdielnymi stratégiami: trhový model USA, štátom riadený model Číny a európsky model založený na pravidlách a dôvere. Európa je silná v pravidlách (z 20 lídrov v podfaktore Digitálne a AI riadenie je 16 z EÚ), no v prvej dvadsiatke podľa kapitálu a investícií do AI sú len dve členské krajiny a podľa zavádzania AI štyri.
Efektívnosť je preto pre mnohé európske ekonomiky, vrátane slovenskej, relatívne najslabším faktorom,
čo podľa IMD svedčí o štrukturálnom probléme: z dobrých pravidiel sa len pomaly stáva prax. Kvalitné
riadenie pritom konkurencieschopnosti neškodí, korelácia medzi riadením a celkovým poradím je 0,86.
Významné je aj zistenie o dôvere. Krajiny, ktoré AI zavádzajú najrýchlejšie (USA, Kanada, Spojené
kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko), majú najväčšiu medzeru medzi mierou jej využívania a dôverou
občanov. Bez dôvery verejnosti môže byť podľa IMD takéto tempo ťažko udržateľné. Najčastejšou prekážkou zavádzania AI v praxi je nedostatok talentov. Uvádza ho 50,4 % opýtaných manažérov a v 50 zo 70 krajín patrí medzi dve najčastejšie bariéry. V 38 krajinách ho ako prekážku označuje aspoň polovica respondentov, od Brazílie (75,2 %) cez Slovinsko (70,2 %) po Island (63,1 %).
Výrazne ho pociťujú aj najvyspelejšie ekonomiky, takže ide o štrukturálne obmedzenie, nie o prejav zaostávania, ktorý by bohatšie krajiny už prekonali.
Inštitút pre rozvoj manažmentu (IMD) so sídlom v Lausanne je priekopníkom vo vzdelávaní manažérov. Je to nezávislý univerzitný inštitút so švajčiarskymi koreňmi a globálnym dosahom, založený podnikateľmi pre podnikateľov. Jeho Centrum pre svetovú konkurencieschopnosť už viac ako 35 rokov skúma ako krajiny a firmy súťažia pri budovaní základov budúcej prosperity.
Inštitút slobody a podnikania (ISP) je exkluzívnym partnerom IMD na Slovensku pri Rebríčku digitálnej a AI konkurencieschopnosti a pri ďalších troch rebríčkoch. ISP je ekonomický think-tank založený v marci 2024, ktorý nadväzuje na dlhoročnú tradíciu svojho predchodcu, Nadácie F. A. Hayeka. ISP realizuje niekoľko projektov, vlastných alebo v spolupráci s renomovanými zahraničnými inštitúciami, zameraných na monitorovanie stavu ekonomickej slobody a kvality podnikateľského prostredia na Slovensku. Jeho najnovším projektom je Slovenské ekonomické fórum.
Podujatie Slovenské ekonomické fórum kedysi založila M. E. S. A 10.
