Slabý dovoz ropy do Číny a riziká okolo amerického prezidenta Donalda Trumpa výzvou pre OPEC+

PEKING – Dopyt po rope v Číne je slabý a Trump uprednostňuje investície do fosílnych palív

Čína v októbri zaznamenala ďalší pokles dovozu ropy, čo sa prejavilo na problémoch OPEC+ s Čínou.

Podľa colných údajov Čína v októbri doviezla 44,7 mil. ton ropy, čo zodpovedá 10,53 mil. barelov denne. To bolo o 0,44 mil. bpd menej ako v septembri a o 0,94 mil. bpd menej ako v októbri minulého roka.

Za prvých desať mesiacov roku 2023 Čína doviezla 10,94 mil. bpd, čo je o 3,7 % menej ako v rovnakom období minulého roka.

Pokles dovozu do Číny o 420 000 bpd bol problémom pre OPEC a jeho spojencov vrátane Ruska.

V najnovšej správe OPEC skupina znížila svoju prognózu rastu dopytu po rope v Číne na 580 000 bpd, čo je menej ako 760 000 bpd v júlovej správe. Aj táto prognóza však vzhľadom na pokles dovozu do Číny nezodpovedá skutočnosti.

Rozdiel medzi dovozom a celkovým dopytom po rope zahŕňa domácu produkciu a zmeny úrovne zásob.

Čína v porovnaní s rokom 2022 mierne zvýšila domácu produkciu. Hoci krajina nezverejňuje výšku zásob, je zrejmé, že sa zvyšujú vzhľadom na to, že sa rafinuje menej ropy, ako sa dováža a ťaží na domácom trhu.

Dovoz z offshore trhu má najväčší vplyv na ceny ropy a priamo ovplyvňuje produkčnú politiku OPEC+.

Osem krajín OPEC+ 3. novembra oznámilo, že zvýšenie ťažby o 180 000 barelov denne odložia o ďalší mesiac.

Skupina plánovala zvýšiť ťažbu v decembri v rámci plánu postupného znižovania ťažby o 2,2 mil. bpd do roku 2025.

OPEC+ opakovane uviedol, že obmedzenie ťažby zmierni len v prípade existencie dopytu na trhu, preto sa odklad decembrového plánu očakával.

Problémom pre skupinu však je, že je ťažké očakávať výrazné oživenie dopytu po rope v Číne, zatiaľ čo druhá najväčšia svetová ekonomika zápasí s rastom a ceny ropy zostávajú vyššie, než by si globálne hospodárske podmienky mohli vyžadovať.

Futures kontrakty na ropu Brent sa v posledných týždňoch obchodovali v rozmedzí 70 až 80 USD za barel a od začiatku roka 2023, keď 15. apríla dosiahli najvyššiu hodnotu 91,95 USD, majú klesajúci trend. Cena však zostáva aj naďalej výrazne nad úrovňou, ktorú by dosiahla, keby OPEC+ tak výrazne neobmedzil ťažbu.

Geopolitické napätie na Blízkom východe spôsobené bojom Izraela s Iránom a jeho spojencami, ako sú Hamas a Hizballáh, tiež zvyšuje rizikovú prirážku k cene ropy.

Počet rizík na trhu s ropou sa zvýšil aj v dôsledku zvolenia Donalda Trumpa za prezidenta USA na druhé funkčné obdobie.

Existuje neistota, ako sa Trumpova predvolebná rétorika premietne do skutočnej politiky, a niektoré jeho výroky by mohli mať protichodný vplyv na ponuku a ceny ropy.

Trump sa vyslovil za zmiernenie ropných regulácií a podporu rastu produkcie v USA, čo by mohlo mať negatívny vplyv na ceny. Vzhľadom na to, že produkcia ropy v USA je už teraz na rekordnej úrovni, však existujú otázky, či bude ropný priemysel schopný ťažiť viac ropy a či ju bude chcieť ťažiť vzhľadom na to, že to povedie k nižším cenám a výnosom pre akcionárov.

Trump tiež hovorí o potrebe nastolenia mieru na Blízkom východe bez uvedenia podrobností. To by tiež mohlo znížiť ceny ropy. Chce však prijať aj tvrdé opatrenia voči Iránu v súvislosti s jeho jadrovým programom a akékoľvek sprísnenie sankcií a rastúce napätie by mohli zvýšiť ceny.

Hlavným rizikom Trumpovho prezidentovania je jeho zámer zaviesť clá vo výške 10-20 % na všetok dovoz z USA a až 60 % na dovoz z Číny. Ak sa to dotkne ropy, poškodí to zisky amerických rafinérií, ale mohlo by to poškodiť aj vývoz ropy a ropných produktov z USA, ak by iné krajiny reagovali zavedením vlastných ciel.
Nová obchodná vojna s Čínou môže tiež spomaliť hospodársky rast v Číne, čo oddiali oživenie dopytu po rope.
(Spracovali Finanančné noviny na základe materiálov spoločnosti Thomson Reuters)

Titulná fotografia: Sídlo OPEC vo Viedni. Prameň: www.opec.org