Sklamanie za bilión amerických dolárov: prečo clá prezidenta Donalda Trumpa nenahradia dane

WASHINGTON – Donald Trump sľubuje Američanom daňovú revolúciu: zabudnite na daň z príjmu, nech ju platia cudzinci! Ekonomická realita je však nemilosrdná – namiesto biliónovej „zlatej bane“ na hraniciach bude prezident trpko sklamaný.

Na začiatku 20. storočia, pred zavedením dane z príjmu, financovala Amerika vládu prostredníctvom ciel. Donald Trump sníva o návrate týchto čias. Pravidelne propaguje myšlienku „zahraničnej daňovej služby“, v rámci ktorej by USA zrušili dane z príjmu a spoliehali sa na hraničné poplatky, čím by prinútili cudzincov aspoň teoreticky financovať americkú vládu.

„Toto bude ZLATÁ ŽENA,“ napísal nedávno Trump na sociálnych sieťach a sľúbil prakticky zrušiť dane z príjmu pre tých, ktorí zarábajú menej ako 200 000 dolárov ročne.

Clá však majú mnoho nevýhod. Ekonómovia ich kritizujú za narušenie obchodu. Skôr na ne doplatia americkí spotrebitelia než „externé“ spoločnosti. V roku 2020 Mary Amitiová z Federálnej rezervnej banky v New Yorku a jej kolegovia dokázali, že takmer všetky odvody z prvého Trumpovho funkčného obdobia nakoniec dopadli na plecia amerických spoločností, znížili ich zisky a kupujúci boli nútení platiť vyššie ceny. Okrem toho nedávne dohody so Spojeným kráľovstvom a Čínou už znížili celkovú úroveň ciel, čo zníži ich príjmy. Tieto úrovne budú naďalej klesať, keďže sa uzatvárajú ďalšie dohody.

Koľko prinesú clá

Trumpove clá prinesú značné sumy, ale o koľko? V minulom roku z federálnych príjmov vo výške 4,9 bilióna USD pochádzalo z ciel len 100 miliárd USD. Teraz sa toto číslo zvyšuje. Denné údaje ministerstva financií ukazujú prudký skok: do 13. mája dosiahli hrubé colné poplatky od začiatku roka 47 miliárd USD – o 15 miliárd USD viac ako v rovnakom období minulého roka.

Ťažko určiť, koľko z toho pochádza z nových Trumpových ciel a koľko z toho z toho, že spoločnosti sa ponáhľajú dovážať tovar pred ďalším zvýšením sadzieb. Je pravdepodobné, že väčšinu z toho možno pripísať druhej možnosti. Napriek tomu sa ekonómovia snažia predpovedať budúce príjmy z ciel.

Peter Navarro, Trumpov obchodný poradca, tvrdí, že poplatky na hraniciach by mohli v priebehu desaťročia priniesť viac ako 6 biliónov USD, teda 600 miliárd USD ročne. Jeho výpočet je nápadne jednoduchý: vezmite minuloročný dovoz tovaru v hodnote 3,3 bilióna USD a uplatnite efektívne clo vo výške 20 %.

Tento prístup ignoruje základné ekonomické zákony. Vysoké clá znižujú dopyt po zahraničnom tovare, čím sa zmenšuje daňový základ. Znižujú aj príjmy z daní z príjmu a miezd, pričom podľa väčšiny odhadov odčerpávajú až 25 % zisku. Ak sa k tomu pridajú odvetné opatrenia a daňové úniky, očakávané príjmy klesajú ešte viac. Navarrove biliónové prognózy sú založené na fantázii statického sveta, v ktorom kupujúci, predávajúci a obchodní partneri ignorujú cenové signály.

Nezávislé odhady sú skromnejšie, ale realistickejšie

Nezávislé odhady príjmov z ciel sú oveľa skromnejšie. Rozpočtový model Penn-Wharton predpokladá, že celý súbor navrhovaných ciel vrátane „odvetných“ poplatkov, ktoré sú teraz pozastavené, by v nasledujúcom desaťročí priniesol približne 290 miliárd USD ročne. Tieto odhady zohľadňujú nižší dopyt po dovoze a vplyv na príjmy z iných daní. Iné prognózy sú ešte nižšie: USD, zatiaľ čo Daňová nadácia očakáva ročné príjmy vo výške približne 140 mld.

Zaujímavé je, že zníženie cla na čínsky tovar zo 145 % na 30 % tieto výsledky takmer nezmení. Pri 145 % sa clo nachádzalo za vrcholom „Lafferovej krivky“ – bodom, po ktorom vyššie sadzby skôr znižujú ako zvyšujú príjmy. Takáto sadzba by spôsobila kolaps dovozu z Číny a daňové príjmy by prudko klesli napriek nadmernému odvodu na zvyšný tovar. Spoločnosť Penn-Wharton vypočítala, že 145 %-ná daň z čínskeho dovozu by priniesla len o 25 miliárd USD ročne viac ako súčasná sadzba 30 %.

Prečo clá nenahradia dane z príjmu

Aj napriek tomuto malému zlepšeniu clá neumožnia masívne zníženie daní, o ktorom sníva prezident. V minulom roku daň z príjmu priniesla Amerike 2,4 bilióna dolárov, pričom táto suma sa v nasledujúcom desaťročí zvýši na 4,4 bilióna dolárov. Daňová nadácia odhaduje, že zrušenie dane z príjmu pre ľudí s príjmom nižším ako 200 000 dolárov by v roku 2025 stálo 737 miliárd dolárov – dva až trikrát viac, ako by priniesli clá.

Zaujímavé je, že zníženie cla na čínsky tovar zo 145 % na 30 % tieto výsledky takmer nezmení. Pri 145 % sa clo nachádzalo za vrcholom „Lafferovej krivky“ – bodom, po ktorom vyššie sadzby skôr znižujú ako zvyšujú príjmy. Takáto sadzba by spôsobila kolaps dovozu z Číny a daňové príjmy by prudko klesli napriek nadmernému odvodu na zvyšný tovar. Spoločnosť Penn-Wharton vypočítala, že 145 %-ná daň z čínskeho dovozu by priniesla len o 25 miliárd USD ročne viac ako súčasná sadzba 30 %.

Prečo clá nenahradia dane z príjmu
Aj napriek tomuto malému zlepšeniu clá neumožnia masívne zníženie daní, o ktorom sníva prezident. V minulom roku daň z príjmu priniesla Amerike 2,4 bilióna dolárov, pričom táto suma sa v nasledujúcom desaťročí zvýši na 4,4 bilióna dolárov. Daňová nadácia odhaduje, že zrušenie dane z príjmu pre ľudí s príjmom nižším ako 200 000 dolárov by v roku 2025 stálo 737 miliárd dolárov – dva až trikrát viac, ako by priniesli clá.

Clá mohli federálnu vládu na začiatku 20. storočia uživiť len preto, že jej výdavky predstavovali len približne 2 % HDP a boli obmedzené na obsluhu dlhu, obranu a infraštruktúru. Dnes je toto číslo desaťkrát vyššie. Dovoz predstavuje úzky a nestabilný daňový základ, ktorý nie je vhodný na financovanie moderného štátu. Iróniou je, že clá by spôsobili závislosť amerických výdavkov od čínskej výroby. Väčšina politikov sa z nejakého dôvodu nesnaží vrátiť na začiatok deväťdesiatych rokov minulého storočia.

Lafferova krivka je ekonomický graf, ktorý znázorňuje hypotetickú závislosť celkového daňového výnosu od sadzby dane. Teorizuje, že existuje bod, v ktorom zvyšovanie daňových sadzieb vedie k poklesu celkového daňového výnosu, pretože vysoké dane môžu negatívne ovplyvniť ekonomickú aktivitu a motiváciu. 

(S využitím materiálov The Economist)