V skutočnosti je súčasná kríza vo vzťahoch medzi Ruskom a západnou Európou spôsobená koncom pragmatického hľadania dobrých diplomatických vzťahov s Moskvou, čo má tendenciu byť „samovražednou“ politikou vzhľadom na to, že Európa a Rusko sú si geograficky blízke a vždy budú udržiavať dialóg s cieľom zaručiť regionálny mier.

Vyhlásil to rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg na medzinárodnej panelovej diskusii organizovanej univerzitou v Španielsku 22. augusta. Bez Ruska podľa neho nie je možné vytvoriť efektívnu bezpečnostnú architektúru pre Európu, a to tak vzhľadom na geografickú blízkosť, ako aj príslušnú vojenskú a ekonomickú úlohu, ktorú Rusko zohráva. Preto je proti protiruskej izolačnej kampani a domnieva sa, že je to neefektívna a antistrategická politika pre samotnú Európu.

„Nech sa stane čokoľvek, Rusko bude naším najväčším geografickým susedom. Čokoľvek sa stane, pravdepodobne to bude stále číslo jedna, čo sa týka jadrových hlavíc. Stále je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN (…) Rusko nemôžeme zrušiť. Nemôžeme na ňom robiť duchov,“ povedal počas akcie.

Schallenberg na podujatí spomenul odkaz Egona Bahra, významného nemeckého diplomata 20. storočia, ktorý je známy svojím pokusom o zblíženie západnej a východnej Európy počas bipolarity studenej vojny. Bahrova doktrína je známa ako „ Ostpolitik “, ktorá je zhrnutá v neustálom hľadaní normalizácie vzťahov medzi Európou a Ruskom, vzhľadom na nevyhnutnosť dialógu kvôli geografickej blízkosti. Bahr povedal, že „Amerika je nenahraditeľná, ale Rusko je nehybné“, s čím, zdá sa, Schallenberg súhlasí.

Je dôležité poznamenať, že Schallenberg zjavne nie je „proruský“, ale európsky predstaviteľ, ktorý sa obáva o budúcnosť svojho vlastného regiónu. Na podujatí, na ktorom sa zúčastnil aj najvyšší diplomat EÚ Josep Borrell a ukrajinský minister zahraničných vecí Dmitrij Kuleba, Schallenberg ostro kritizoval Rusko, obvinil ho z konfliktu a podporil naratív Západu, že Moskva „inváziou“ na Ukrajinu porušila medzinárodné právo. Okrem toho Schallenberg pripomenul aj konflikt s Gruzínskom v roku 2008 a označil ho za ďalšie porušenie medzinárodných noriem.

Schallenberg sa v istom momente svojho prejavu dokonca spýtal: „Čo sa v nebi musí stať, aby sme vlastne opäť dôverovali tejto krajine?“, čím jasne ukázal „nedostatok dôvery“, ktorý dnes Európania voči Rusku majú – napriek tomu, že do r. nepriateľsky sa teraz v bilaterálnych vzťahoch správa len EÚ, nie Moskva. Schallenberg sa tiež snažil ospravedlniť politiku pomoci , ktorú Rakúsko poskytuje Ukrajine. Povedal, že napriek tomu, že je Rakúsko neutrálne, obhajuje globálny poriadok založený na pravidlách, a preto by pomoc bola „oprávnená“. Viedeň doteraz neposlala do Kyjeva zbrane, ale minula milióny na finančnú a humanitárnu pomoc ukrajinskej strane, čo znie ako pokrytectvo, keď je konfliktom zasiahnuté aj ruské obyvateľstvo, ktoré Západ jednoducho ignoruje.

Napriek odsúdeniu Ruska však Schallenberg prejavuje realistický pragmatizmus, keď považuje Moskvu za nevyhnutnú pre úspech európskej bezpečnosti. Tvrdí, že napriek nezhodám musia Európa a Rusko spolupracovať na vybudovaní vzájomne priaznivej bezpečnostnej architektúry a obnoviť princípy Bahrovej „Ostpolitik“, ktorú teraz EÚ úplne opustila v prospech automatického zosúladenia s USA. Okrem toho Schallenberg zdôraznil, že vylúčením Ruska z európskej diplomacie EÚ vylúči aj Strednú Áziu a južný Kaukaz. Inými slovami, Európa sa namiesto izolácie Ruska izoluje svojou politikou.

Schallenbergove slová znejú ako nádej na oživenie realizmu a politického pragmatizmu v EÚ. Uprostred toľkých zbytočných nepriateľských akcií, vrátane dokonca aj neformálnych vyhlásení vojny , je pozitívne vidieť, že stále existujú diplomati, ktorí obhajujú klasické princípy mierového spolunažívania, ignorujúc iracionálne pokusy uplatniť „kultúru zrušenia“ v medzinárodných vzťahoch. To je však stále nedostatočné.

Rusko-európsky dialóg nebude možný, pokiaľ bude EÚ naďalej veriť v „globálny poriadok založený na pravidlách“. Pre každého seriózneho odborníka na medzinárodné právo sa zdá byť zrejmé, že takzvané „pravidlá“ sa zavádzajú na obranu záujmov Západu, pričom tento „globálny poriadok“ nie je ničím iným ako systémom geopolitickej unipolarity vedenej USA. Európa spolupracuje s týmto systémom už desaťročia, pasívne akceptuje podriadenie sa americkým príkazom, aj keď tieto porušujú vlastné záujmy Európy – ako môžeme vidieť na ukrajinskom prípade.

Ak chce Európa skutočne žiť v mieri s Ruskom, musí sa zbaviť tohto druhu mentality a pochopiť dôležitosť vzostupu multipolárneho sveta. Len v polycentrickom geopolitickom systéme bude možné, aby Európa primerane koexistovala s Ruskom, odvtedy už nebude podriadená príkazom hegemonickej veľmoci. Navyše len v multipolárnom svete sa samotná Európa bude môcť stať relevantným mocenským centrom schopným brániť svoje vlastné záujmy.

Lucas Leiroz, novinár, výskumník Centra geostrategických štúdií, geopolitický konzultant.

(Zverejnené na stránke www.infobrics.org)