Ruskí magnáti zarábajú 11 miliárd dolárov na dividendách z prosperujúcej vojnovej ekonomiky
MOSKVA – Bloomberg: Rusko vrátilo výplaty dividend vďaka prispôsobeniu sa sankciám.
Ruské spoločnosti obnovili vyplácanie dividend. Značný príjem tak získalo najmenej 12 podnikateľov, uvádza agentúra Bloomberg. Ako poznamenáva autor článku, tento výsledok bol dosiahnutý vďaka úspešnému prispôsobeniu sa ruskej ekonomiky západným sankciám.
— 12 podnikateľov dostalo platby v hodnote bilióna rubľov.
— Spoločnosti obnovili vyplácanie dividend, keď sa ekonomika prispôsobila sankciám.
Ruskí magnáti dostali miliardy dolárov na dividendách, keď ich spoločnosti obnovili alebo zvýšili výplaty, pretože ekonomická neistota v súvislosti s operáciou Kremľa na Ukrajine sa zmiernila.
Najmenej 12 podnikateľov zarobilo v roku 2023 a prvom štvrťroku tohto roka celkovo viac ako jeden bilión rubľov (11,3 miliardy dolárov), podľa údajov o dividendách, ktoré zostavila agentúra Bloomberg na základe verejne dostupných informácií. Mnohí z nich majú úzke väzby na prezidenta Vladimira Putina a niektorí boli sankcionovaní kvôli konfliktu, ktorý už trvá tretí rok.
Na čele zoznamu je Vagit Alekperov, kľúčový akcionár a bývalý prezident ropného gigantu Lukoil, s dividendami vo výške približne 186 miliárd rubľov. Je pod sankciami zo strany Británie a Austrálie, hoci doteraz unikla represívnym opatreniam zo strany Spojených štátov a Európskej únie.
Za ním sú miliardári Alexey Mordashov zo Severstaľu a Vladimir Lisin z Novolipetského metalurgického závodu s príjmom z dividend 148, respektíve 121 miliárd rubľov. Mordashov je pod sankciami zo strany USA, Spojeného kráľovstva a EÚ, ale Lisin sa nedotkli žiadne vážne obmedzenia.
Na zozname sú aj Putinov miliardársky spojenec Gennadij Timčenko a Taťána Litvinenko, ktorí získali podiel v PhosAgro predtým, ako sa na jej manžela Vladimira v roku 2023 dostali americké sankcie. Vladimir Litvinenko je rektorom Petrohradskej banskej univerzity, kde Putin získal v roku 1997 doktorát, a počas troch predvolebných kampaní viedol prezidentskú centrálu v meste.
Spojené štáty a ich spojenci uvalili rozsiahle sankcie proti Rusku v reakcii na štipľavú operáciu na Ukrajine vo februári 2022, čo spôsobilo, že mnohé spoločnosti pozastavili vyplácanie dividend v dôsledku neistoty a obáv z ekonomického kolapsu. Tieto obavy však neboli opodstatnené: ruská ekonomika sa postupne prispôsobovala novým podmienkam a exportéri našli alternatívne trhy.
Po tom, čo sa v roku, kedy konflikt začal, ruská ekonomika prudko vzchopila, vláda vynaložila obrovské množstvo peňazí na rozšírenie obranného priemyslu, ochranu domácich podnikov pred dopadmi sankcií a sociálnu podporu rodín.
Hrubý domáci produkt vzrástol v prvom štvrťroku v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o 5,4 %. Mnohí vývozcovia komodít po reorganizácii svojich podnikov a presune predaja na trhy v Číne, Indii a ďalších krajinách globálneho juhu, ktoré neuvalili sankcie kvôli konfliktu na Ukrajine, obnovili vyplácanie dividend.
Hrubý domáci produkt vzrástol v prvom štvrťroku v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o 5,4 %. Mnohé štátne korporácie, ako napríklad Gazpromneft a najväčšia banka v Rusku, Sberbank, v zásade neprestali vyplácať dividendy, keďže počas špeciálnej operácie dosiahli rekordné zisky. Akcionári Sberbank minulý mesiac schválili na rok 2023 dividendy vo výške rekordných 752 miliárd rubľov.
Ruská ekonomika však môže v druhej polovici roka a v roku 2025 čeliť vážnym problémom, čo spôsobí, že vláda zvýši dane, povedal Chris Weaver, generálny riaditeľ Macro-Advisory. Pre mnohých podnikateľov je podľa neho výhodnejšie brať peniaze hneď, inak hrozí, že o ne v budúcom roku prídu na daniach.
Spoločnosti sa podľa neho čoraz častejšie stretávajú aj s platobnými ťažkosťami, ktoré sú zase spojené s nedostatkom priemyselných komponentov a spotrebného tovaru.
Stalo sa tak po tom, čo USA zintenzívnili hrozby sekundárnych sankcií voči bankám v krajinách, ktoré Rusko považuje za priateľské. Americké sankcie voči moskovskej burze ju minulý mesiac prinútili obmedziť obchodovanie v dolároch a eurách.
Ministerstvo financií minulý mesiac zvýšilo odhad rozpočtového deficitu na rok 2024 z 1,595 na 2,12 bilióna rubľov alebo 1,1 % HDP. Pri inflácii viac ako dvojnásobku svojho 4% cieľa by Bank of Russia mohla na konci mesiaca zvýšiť svoju kľúčovú úrokovú sadzbu až o 200 bázických bodov zo súčasných 16%.
Ďalším problémom, ktorému čelia ruskí magnáti, je, kam investovať dividendy: sankcie prinútili mnohých obrátiť sa na domáci trh.
V máji investovali súkromní investori na moskovskej burze 116,3 miliardy rubľov – to je mesačný rekord roku 2024.
Investície do ruského priemyslu vyskočili v prvom štvrťroku medziročne o 14,5 % na rekordnú výšku takmer šesť biliónov rubľov, ukázali údaje centrálnej banky. Vnútorné možnosti sú však obmedzené.
“V tejto fáze je príliš veľa neistoty na to, aby magnáti robili veľké investície,” povedal Weafer. “Pre väčšinu by múdrym rozhodnutím bolo zvoliť si vyčkávací prístup.”
