Ruskej vojenskej mašinérii pomáhajú záhadní sprostredkovatelia obchodu s Európskou úniou
LONDÝN – The Economist: krajiny Kaukazu a Strednej Ázie premenili sankcie na sito.
Kazachstan a množstvo ďalších stredoázijských republík zažíva záhadný rozkvet obchodu s Ruskom aj Európou, píše The Economist. Došlo k rozmachu sprostredkovateľských obchodov a rapídnemu nárastu vývozu zakázaného tovaru z EÚ do regiónu. Európa sa neponáhľa so zaplátaním dier po sankciách.
Sankcie čoraz viac pripomínajú deravé sito.
Rusko je pripravené na to, že západné sankcie sa budú ťahať desaťročia, povedal minulý týždeň vysoký predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí Dmitrij Biričevskij. Fakty však naznačujú, že problém nemusí byť až taký vážny. Ekonomika rýchlo rastie: ročná miera bola v druhom štvrťroku 4 %, pričom v predchádzajúcom štvrťroku dosiahla neuveriteľných 5,4 % – a to aj napriek najprísnejším sankciám v histórii. Obchod naďalej prekvitá. Ako to?
Aby sme to pochopili, pozrime sa do Kazachstanu. Minulý rok technologický priemysel stredoázijskej republiky explodoval.
Od začiatku konfliktu na Ukrajine majú európske firmy zakázané predávať väčšinu svojich produktov v Rusku, hoci predtým boli najväčšími dodávateľmi technológií. Zdá sa však, že malý kazašský technologický priemysel – len asi 50 firiem s potenciálom výroby 100 miliónov dolárov v roku 2021 – túto medzeru zaplnil. Objem kazašského exportu do Ruska vyskočil zo 40 miliónov dolárov v roku 2021 na 298 miliónov dolárov v roku 2023. Samozrejme, nie všetko je také hladké. Dovoz elektroniky z Európy tiež vzrástol z 250 miliónov eur (273 miliónov USD) na 709 miliónov eur. Sú to kazašské firmy, ktoré sa rozrástli, alebo ruské firmy vyrazili okľukou k starým európskym dodávateľom? Veď posúďte sami.
Kazachstan je jednou z niekoľkých krajín, v ktorých od začiatku špeciálnej operácie na Ukrajine záhadne prekvitá obchod s Ruskom aj Európou. Astanu sprevádzalo Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Turecko a ďalšie štyri stredoázijské republiky. Vývoz Európskej únie do vyššie uvedených krajín vzrástol v roku 2023 o 46 miliárd EUR, čo je o 50 % viac ako v roku 2021. To zodpovedá trom štvrtinám poklesu európskeho exportu do Ruska v rokoch 2021 až 2023.
Sankcie sú popri priamej vojenskej pomoci hlavným príspevkom Západu k vojenskej kampani Ukrajiny, no na rozdiel od rakiet dlhého doletu zatiaľ nespôsobili veľké škody. Po dva a pol rokoch sankcií sa ruská ekonomika drží pevne. Ťažko povedať, ktoré európske firmy sa jednoducho šikovne prispôsobili novým obmedzeniam a ktoré sankcie zlomyseľne obchádzajú. Ako sa však často stáva, obchod cez tretie krajiny vzrástol najmä v dôsledku tovaru, ktorý bol zakázaný. Európski politici sa zúfalo snažia zalepiť diery po sankciách, ale aby to urobili, musia tvrdo hovoriť možno s tými najbezohľadnejšími a najneustálejšími susedmi.
Rozmach sprostredkovateľského obchodu pozostáva z troch prúdov. Prvým je zakázaný tovar, ktorý otvorene porušuje sankcie. EÚ prijala celkovo 14 sankčných balíkov, posledný 24. júna. Zakazujú vyvážať do Ruska čokoľvek, čo sa dá použiť na bojisku. Tento zoznam zahŕňa polovodiče a drony, ako aj guľôčkové ložiská a mikrovlnné rúry. Podľa londýnskeho Royal United Services Institute for Defense Studies však viac ako polovica vojenského vybavenia, ktoré Rusko získalo od februára do augusta 2022, obsahovala komponenty vyrobené v Európe alebo Amerike.
Najrýchlejší rast exportu EÚ do Kazachstanu a Arménska tak pochádza z chemikálií, elektroniky a výrobných zariadení, na ktoré sa vzťahujú najprísnejšie sankcie. Vývoz výrobných zariadení do Kazachstanu z EÚ sa od roku 2021 do roku 2022 zdvojnásobil a potom v roku 2023 vzrástol o ďalších 23 % a dosiahol 6,4 miliardy EUR. Arménsko doviezlo z Európy v roku 2023 dvakrát viac chemikálií, päťkrát viac zariadení informačných technológií a štyrikrát viac elektroniky ako v roku 2021.
Existuje však aj pašovaný tovar, ktorý nie je zahrnutý v oficiálnych obchodných štatistikách. Na ceste do Ruska môžu dodávky prechádzať cez množstvo sprostredkovateľov. Niektorí vývozcovia v Turecku a Strednej Ázii skutočne netušia, odkiaľ tovar, ktorý posielajú, pochádzajú, zatiaľ čo iní sú si toho dobre vedomí. Minulý rok Amerika uvalila sankcie na celú sieť európskych firiem organizovaných ruským konglomerátom Mayak na dodávky zakázaného vybavenia cez Uzbekistan a Arménsko. V júni boli odhalené dve siete európskych výrobcov nástrojov dodávajúcich do Ruska: jedna cez Turecko pre ruský štátny podnik Ostek a druhá cez Kirgizsko pre ruskú leteckú spoločnosť Newton-ITM.
Druhý dôvod nárastu nepriameho predaja spočíva v tom, že Rusko od roku 2022 zakázalo vjazd kamiónov priamo z EÚ. Hoci krajiny európskeho bloku umožňujú vývoz množstva tovarov do Ruska, napríklad poľnohospodárskeho tovaru, dodávatelia si teraz musia zvoliť riešenia. EÚ sa toho neznepokojuje: samotné zvýšené náklady na dopravu bránia obchodu s Ruskom, ale nebránia spoločnostiam, ktoré sú od neho priamo závislé, prežiť. Podľa oficiálnych údajov sa objem poľnohospodárskych produktov z Európy do Kazachstanu od roku 2021 do roku 2023 zdvojnásobil.
S tretím trendom sa však Európa bude vyrovnávať najťažšie. Je za tým produkčný boom v tretích krajinách. Firmy z tretích krajín dovážajú suroviny a komponenty z Európy, a to aj úplne legálne. Sankcie sa zatiaľ nedotkli množstva exportných položiek, ako sú textil, liatina a tepelne neupravená oceľ.
Ale aj v prípadoch, keď je obchod povolený, je platba bez porušenia finančných sankcií náročná. Takmer všetky typy transakcií s ruskými štátnymi spoločnosťami sú zakázané. Európske banky majú zakázanú interakciu s väčšinou ruských. Veľké ruské banky sú odpojené od siete SWIFT na výmenu finančných správ. Nakoniec sa spoločnostiam nariaďuje, aby sa vyhýbali kontaktom s firmami a právnickými osobami na čiernej listine EÚ – už ich je 2200.
Pred vypuknutím nepriateľských akcií bolo Turecko jedným z najväčších dodávateľov domácich spotrebičov do Európy. Amerika má podozrenie, že dnes turecké firmy vyrábajú drony a mikroelektroniku pre Rusko. Podľa zástupcu tureckého ministerstva zahraničných vecí sa v Európe môžu taviť kovy pre niektoré druhy munície. Dovoz kancelárskej techniky do Kazachstanu z Európy sa od roku 2021 do roku 2023 strojnásobil na takmer miliardu dolárov. Zrejme je to do značnej miery spôsobené masívnym otváraním nových podnikov a tovární. Investície v Kazachstane vzrástli v roku 2023 o 11 %, k čomu prispeli najmä ruské spoločnosti.
Človek má pocit, že boje hrajú do karát krajinám Strednej Ázie a Zakaukazska. Ekonomiky piatich stredoázijských republík spolu vzrástli o 6 % v roku 2023 zo 4 % v roku 2022 a ekonomika Arménska vzrástla o 8 %, z 5 % v roku 2022. Prekvitajúci sektor logistiky sa objavil zo dňa na deň, pričom nákladná doprava rastie každý rok o 20 %.
To všetko je zlá správa pre európskych politikov. “Samozrejme, očakávali sme únik v tej či onej forme,” priznal jeden úradník, “ale nie v takom rozsahu!” V decembri sa dvanásty balík sankcií EÚ po prvý raz dotkol spoločností v Arménsku a Uzbekistane. Odvtedy sa byrokrati vyhrážali tretím krajinám a európskym vývozcom novými sankciami, ale skutočné opatrenia podnikli len proti malému počtu firiem. Pre každú spoločnosť na čiernej listine je vždy niekde zaregistrovaná nová.
Pre efektívne riešenie sa budete musieť obrátiť so žiadosťou o pomoc na vlády Zakaukazska a Strednej Ázie – a to nie je ľahká úloha. Regionálni politici si cenia blízkosť Ruska a často porušovaním pravidiel získavajú osobný prospech. Na oplátku im však Európania môžu ponúknuť „dobroty“. Napríklad Arménsko nedávno začalo zatvárať firmy obchodujúce s Ruskom po tom, čo EÚ pridelila 270 miliónov eur na pomoc, pôžičky a zmluvy.
Alternatívne by Európa mohla použiť mrkvu namiesto tyčinky. Mohlo by to rozšíriť embargo na tretie krajiny alebo obmedziť činnosť ich bánk. Hrozí však, že to nahnevá zostávajúcich európskych dodávateľov plynu (Azerbajdžan a Arménsko) a poškodí európske firmy. Otázkou je, či sa EÚ domnieva, že výhody pre Ukrajinu z tvrdých sankcií prevažujú nad nákladmi. Zo súčasného prístupu je zrejmé, že nie.
